Enkláva (politická geografia): Rozdiel medzi revíziami

čiastočné úpravy - hlavne formulácie
(doplnenie stránky do sekcie „Pozri aj“ s pomocou beta-funkcie „súvisiace stránky“)
(čiastočné úpravy - hlavne formulácie)
Značka: editor wikitextu 2017
{{Na úpravu}}
{{Bez zdroja}}
 
'''Enkláva''' je v [[medzinárodné právo|medzinárodnom práve]] a [[Politická geografia|politickej geografii]] cudzie [[štát]]ne územie alebo jeho časť, nachádzajúce sa v územnom priestore konkrétneho štátu a ním úplne obkolesené (napr. [[Llivia]]). Rozoznávame suverénne enklávy a závislé enklávy. Územie, ktoré spĺňa všetky stanovené kritériá, sa v užšom chápaní nazýva ''pravá enkláva''. Pojem enkláva vo všeobecnosti pomenúva vzťah k cudziemu (susednému) štátu.
 
== Vymedzenie pojmu ==
 
[[Súbor:Enclave.svg|thumb|right|Územie „C“ je enklávou štátu „A“ a zároveň exklávou štátu „B“.]]
Pojem ''enkláva'' sa v jazyku diplomacie objavil pomerne neskoro, až v roku [[1868]]. Pochádza z [[Latinčina|latinského]] výrazu „inclavatus“, „inclavo“, čo znamená uzavretý, uzamknutý. V [[diplomacia|diplomacii]] sa pojem začal používať najprvnajskôr vo [[francúzština|francúzštine]]. Moderný výraz ''[[exkláva]]'' je logickým rozšírením pojmu, ktorý vznikol o tri dekády neskôr a korešponduje s latinským „exclavo“. Nakoľko sú tieto pojmy používané v medzinárodnom práve od úplného začiatku ich existencie, je potrebné si všimnúť, aké definície sú najčastejšie uvádzané v medzinárodnom práve. Vzťah exklávy k príslušnému materskému štátu je [[Legislatíva|legislatívne]] upravený. Obyvatelia exklávy sú obyvateľmi príslušného materského štátu a legislatíva materského štátu je vo všeobecnosti platná aj na území exklávy. Lokalizácia exkláv, a z toho vyplývajúca absencia priameho dopravného spojenia s materským štátom, prináša potrebu špecifických pravidiel a modifikácií, čo môžu zabezpečiť národné [[zákon]]y, medzinárodné [[zmluva|dohody]], prípadne ich kombinácia. Celý komplex špecifických legálnych modifikácií vedie k osobitnému postaveniu enklávy, ktoré sa odlišuje od hlavných pravidiel platných v regiónoch materského štátu. Okrem toho je potrebné zabezpečiť špecifické pravidlá aj vo vzťahu k susednému štátu vzhľadom na prítomnosť územia pod cudzou správou. Interakcie medzi susedným a materským štátom vo vzťahu k enkláve/exkláve sú medzinárodnej povahy a sú predmetom medzinárodného práva.
Nakoľko sú tieto pojmy používané v medzinárodnom práve od úplného začiatku ich existencie, je vhodné všimnúť si, aké definície sú najčastejšie uvádzané v medzinárodnom práve. Vzťah exklávy k príslušnému materskému štátu je [[legislatívne (politická geografia)|legislatívne]] upravený. Obyvatelia exklávy sú obyvateľmi príslušného materského štátu a legislatíva materského štátu je vo všeobecnosti platná aj na území exklávy. Lokalizácia exkláv, absencia priameho dopravného spojenia s materským štátom prináša potrebu špecifických pravidiel a modifikácií, čo môžu zabezpečiť buď národné [[zákon]]y, alebo medzinárodné [[zmluva|dohody]], prípadne ich kombinácia. Celý komplex špecifických legálnych modifikácií vedie k osobitnému postaveniu enklávy, ktoré sa odlišuje od hlavných pravidiel platných v regiónoch materského štátu. Okrem toho je potrebné zabezpečiť špecifické pravidlá aj vo vzťahu k susednému štátu vzhľadom na prítomnosť územia pod cudzou správou. Interakcie medzi susedným štátom a materským štátom vo vzťahu k enkláve/exkláve sú medzinárodnej povahy a sú predmetom medzinárodného práva.
 
=== Štát-enkláva ===
''Štáty-enklávy'' chápe medzinárodné právo (a politická geografia) ako suverénne štáty úplne obklopené územím iného štátu. Slobodné prístavy s priamym prístupom k moru alebo k medzinárodnej rieke (tzv. [[medzinárodné vody]]) teda nemožno považovať za enklávy, nakoľko nespĺňajú základnú charakteristiku. Problematika [[enklavita|enklavity]] a [[exklavita|exklavity]] je neustále predmetom výskumu. Nakoľko medzinárodné právo definuje enklávu ako suchozemské územie oddelené od materského štátu, takáto definícia je značne reštriktívna. Preto do skupiny enkláv budú zaraďované tiež [[semienkláva|semienklávy]] (územia s prístupom k moru). Pojem „enklavita“ je jedným z dôležitých špecifík enklávy. V prípade [[San Maríno|San Marína]] je zrejmé, že štát je úplne obklopený územím iného štátu (v tomto prípade [[Taliansko|Talianska]]). Ale diskutabilné sa javí vyčlenenie kategórie semienkláv, kedy je sporné, či prístup k morskému pobrežiu eliminuje enklavitu takýchto území. Teoreticky aj [[Portugalsko]] a [[Dánsko]] hraničia len s jedným štátom, ale nie sú izolované geograficky, politicky, ani ekonomicky. Majú dostatočne široký prístup k medzinárodným vodám. Nie je možné sa pridržiavať striktných charakteristík, pretože štáty ako [[Monako]] potom nebudú enklávami v pravom zmysle slova. Realita je však odlišná. Kritérium obklopenosti územia iným štátom je kvalitatívne kritérium a je zložité ho aplikovať v praxi. Aby ho bolo možné toto kritérium uviesť v praxi, je nutné zaviesť aj kvantitatívne kritérium, t. j. dĺžka hranice na pevnine musí byť dlhšia ako dĺžka [[pobrežná línia|pobrežnej línie]]. Teda platí, že pomer dĺžok pevninskej hranice a morskej hranice musí byť väčší ako 1.
''Štáty-enklávy'' chápe medzinárodné právo (a politická geografia) ako suverénne štáty úplne obklopené územím iného štátu. Slobodné prístavy s priamym prístupom k moru alebo k medzinárodnej rieke (tzv. [[medzinárodné vody]]) teda nemožno považovať za enklávy, nakoľko nespĺňajú základnú charakteristiku.
Problematika [[enklavita|enklavity]] a [[exklavita|exklavity]] je neustále predmetom výskumu. Nakoľko medzinárodné právo definuje enklávu ako suchozemské územie oddelené od materského štátu, takáto definícia je značne reštriktívna. Preto do skupiny enkláv budú zaraďované tiež [[semienkláva|semienklávy]] (územia s prístupom k moru). Pojem „enklavita“ je jedným z dôležitých špecifík enklávy. V prípade [[San Maríno|San Marína]] je zrejmé, že štát je úplne obklopený územím iného štátu (v tomto prípade [[Taliansko|Talianska]]). Ale diskutabilné sa javí vyčlenenie kategórie semienkláv, kedy je sporné, či prístup k morskému pobrežiu eliminuje enklavitu takýchto území. Teoreticky aj [[Portugalsko]] a [[Dánsko]] hraničia len s jedným štátom, ale nie sú izolované geograficky, politicky, ani ekonomicky. Majú dostatočne široký prístup k medzinárodným vodám. Nie je možné sa pridržiavať striktných charakteristík, pretože štáty ako [[Monako]] potom nebudú enklávami v pravom zmysle slova. Realita je však odlišná. Kritérium obklopenosti územia iným štátom je kvalitatívne kritérium a je zložité ho aplikovať v praxi. Aby bolo možné toto kritérium uviesť v praxi, je nutné zaviesť aj kvantitatívne kritérium, t. j. dĺžka hranice na pevnine musí byť dlhšia ako dĺžka [[pobrežná línia|pobrežnej línie]]. Teda platí, že pomer dĺžok pevninskej hranice a morskej hranice musí byť väčší ako 1.
 
=== Suverénna semienkláva ===
 
Štát bude klasifikovaný ako ''suverénna semienkláva'' vtedy, ak má hranicu len s jedným štátom a zároveň je dodržané kvantitatívne kritérium. Na základe tohto kritéria štáty ako [[Írsko]], Portugalsko a Dánsko nebudú zahrnuté, naopak Monako budeáno.
 
=== Prímorský štát ===
 
Ďalší súvisiaci pojem, ktorý je v tejto súvislosti nutné spomenúť, je ''prímorský štát''. Ak štát-enkláva disponuje aspoň úzkym [[pobrežie|pobrežným sektorom]], ktorý umožňuje prístup k otvorenému [[more|moru]], pričom prístupa je [[koridor (politická geografia)|koridorovej povahy]], považuje sa za prímorský štát. Z hľadiska prístupu k moru je možné odlíšiť rozdiel medzi exklávouexklávu a enklávouenklávu. Kým exkláva je izolovaná časť štátu, ktorá je ohraničená jedným alebo viacerými cudzími teritóriami a môže mať prístup k moru, pre enklávu táto podmienka neplatí.
 
=== Exkláva ===
 
[[Súbor:Exclave.svg|thumb|right|Územie „C“ leží na pobreží mora („D“), pričom je exklávou štátu „B“, nie však enklávou štátu „A“.]]
DoOtázka popredia často vystupuje otázkaje, či je vôbec nutné zavádzať aj pojem ''exkláva''. TentoJe pojem jeto však nevyhnutnýnevyhnutné z viacerých dôvodov. Predovšetkým, existujú územia, ktoré reprezentujú tzv. „pravé exklávy“, čo sú teritóriá oddelené od materského štátu a zároveň obklopené viacerými štátmi. Pre enklávy však toto hľadisko neplatí, nakoľko ide výhradne o územia obklopené teritóriom jediného štátu. Špecifickým príkladom je v súčasnosti [[Kaliningradská oblasť]]. Technicky ide o pravú exklávu, keďže spĺňa charakteristiku pobrežného územia a zároveň hraničí s dvomi štátmi ([[Poľsko]] a [[Litva]]). Keďže však Poľsko aj Litva sú členskými štátmi [[Európska únia|Európskej únie]], možno Kaliningradskú oblasť považovať za semienklávu Európskej únie. Tento pohľad ešte umocňuje skutočnosť, že kritérium voľného pohybu ľudí, tovaru, kapitálu a pracovnej sily je výhradne v kompetencii Európskej únie. Vo väčšine prípadov (závislé enklávy a exklávy, závislé semienklávy a semiexklávy; výnimkou sú pravé exklávy) je územie vo vzťahu k štátu, ktorý ju obklopuje, enklávou a vo vzťahu k príslušnému materskému štátu exklávou. Obidva pojmy sú teda používané súbežne, zdôrazňujúc vzťah buď k susednému štátu (susedným štátom), alebo k materskému štátu. To znamená, že príslušný aspekt vzťahu územia k vonkajšiemu svetu podmieňuje použitie pojmu enkláva alebo exkláva. V prípadoch, keď ide o medzinárodné záležitosti takéhoto územia, alebo ak vzťah k materskému štátu či susednému štátu je irelevantný, sa vo všeobecnosti používa termín „enkláva“.
Vo väčšine prípadov (závislé enklávy a exklávy, závislé semienklávy a semiexklávy; výnimkou sú pravé exklávy) je územie vo vzťahu k štátu, ktorý ju obklopuje, enklávou a vo vzťahu k príslušnému materskému štátu je exklávou. Obidva pojmy sú teda používané súbežne, zdôrazňujúc vzťah buď k susednému štátu (susedným štátom), alebo k materskému štátu. To znamená, že príslušný aspekt vzťahu územia k vonkajšiemu svetu podmieňuje použitie pojmu enkláva alebo exkláva. V prípadoch, keď ide o medzinárodné záležitosti takéhoto územia, alebo ak vzťah k materskému štátu či susednému štátu je irelevantný, vo všeobecnosti sa používa termín „enkláva“.
 
Pre definovanie okruhu závislých semienkláv a semiexkláv a pravých exkláv nie je nutné prihliadať na kritérium, podobné kvantitatívnemu kritériu pre suverénne semienklávy,. nakoľkoIde idetotiž o územia, ktoré predstavujú exklávu vo vzťahu k materskému štátu. Podmienka exklavity v striktnom vymedzení je teda postačujúca. Problém pomeru dĺžky pevninskej a morskej [[hranica|hranice]] je možnémožno ilustrovať na príklade [[Dubrovnícko-neretvianska župa|Dubrovnícko-neretvianskej župy]] [[Chorvátsko|Chorvátska]], kde časť teritória administratívneho celku územne nesúvisí so zvyškom štátu. Aj napriek tomu, že [[pevninská hranica]] je zreteľne kratšia ako [[morská hranica]], územie je identifikované ako pravá exkláva. Fakt, že podobné teritóriá sú izolované od príslušných materských štátov, je postačujúci.
 
Vo všeobecnosti vyčleňujemesa vyčleňujú tri ''typy exkláv'':
# exklávy, ktoré sú vo vzťahu k susednému štátu zároveň enklávami ([[Büsingen|Büsingen-am-Hochrhein]], [[Llívia]]),; zaraďujeme sem väčšinu predmetných území
# exklávy, ktoré možno zároveň považovať za semienklávy (napr. [[Gibraltár]])
# pravé exklávy, ktoré predstavujú entity obklopené viac než lenako jedným štátom a vo vzťahu k nim nie sú enklávami ([[Kaliningradská oblasť]] [[Rusko|Ruskej federácie]]).
 
Ďalej je potrebné preskúmať vzťah exklávy a príslušného materského štátu. Aj napriek tomu, že vo väčšine prípadov je identifikácia materského štátu a exklávy je bezproblémová, existujú teoretické možnosti nejednoznačnej, ba až nemožnej identifikácie. Môže sa napríklad stať, že časť územia, ktorúktorá sa konvenčne označímeoznačí ako exkláva, v skutočnosti zaberá väčšie územie ako materský štát, ači to z hľadiska rozlohy alebo počtu obyvateľov. Z tohto dôvodu existujú ''tri teoretické kritériá'' na odlíšenie materského štátu a exklávy:
* lokalizácia hlavného mesta
* relatívna veľkosť územia
== Teória enkláv ==
 
[[Teória]] enkláv a exkláv za zaoberá odpoveďami na mnohé otázky., Zz nichktorých najpodstatnejšíminajpodstatnejšie saje javítýchto ''šesť skupín otázok'':
# Závislé enklávy ako jednotná trieda priestorových objektov. Existujú špecifické politické a ekonomické vzorce podmienené vidinou enklavity a exklavity? Ak áno, aké sú to?
# Životný cyklus enkláv. Ako enklávy vznikajú? Ako sa enklávy vyvíjajú? Ako enklávy zanikajú? Za akých podmienok dokážu enklávy pretrvať až do súčasnosti?
# Enklávy v [[priestor]]e. Aká je pozícia enkláv v bilaterálnych vzťahoch medzi susedným štátom a materským štátom? Aké je miesto enkláv vo svetovej politike? Aká je ich pozícia vo svetovej ekonomike?
 
Teória ďalej zahŕňa ''dve podstatné zložky''; prvá zložka opisuje fenomén enkláv a exkláv a pokúša sa ho objasniť, kým druhá zložka je založená na [[deskriptívna analýza|deskriptívnej analýze]] a snaží sa predpovedať ich ďalší vývoj enkláv a exkláv.
 
=== Faktory identifikácie ===
=== Hypotézy teórie enkláv ===
 
K získavaniu poznatkov pri klasifikácii enkláv a exkláv značnou mierou prispievajú aj ''štyri základné [[hypotéza|hypotézy]]''.
Prvé dve hypotézy sú zamerané na vysvetľovanie modelov príbuznosti enkláv. Klasifikácia enklávy závisí od jej etnického zloženia a relatívnej ekonomickej prosperity materského aj susedného štátu. Primárnym faktorom zostáva teda skutočnosť, či je etnické zloženie enklávy totožné s etnickým zložením materského alebo susedného štátu. Ak je etnické zloženie identické s materským štátom, enkláva zostáva jej súčasťou (neprejavuje separatistické tendencie). Ak však etnické zloženie korešponduje so susedným štátom, potom vznikajú tendencie na odtrhnutie sa enklávy od materského štátu a jej pripojení k susednému štátu. Sekundárnym faktorom je relatívna ekonomická prosperita materského a susedného štátu. Ak je etnické zloženie enklávy zmiešané, alebo naopak jedinečné, potom relatívna ekonomická sila materského alebo susedného štátu bude determinovať príslušnosť enklávy. Ak je materský štát ekonomicky aktívnejší, enkláva zostane jej súčasťou. Naopak, ak susedný štát je ekonomicky výraznejší ako materský štát, enkláva bude prejavovať tendencie smerom k susednému štátu. [[Pravá exkláva|Pravé exklávy]] môžu reprezentovať špecifický príklad tejto hypotézy, nakoľko susedia s viac než jedným štátom.
 
Prvé dve hypotézy sú zamerané na vysvetľovanie modelov príbuznosti enkláv. Klasifikácia enklávy závisí od jej etnického zloženia a relatívnej ekonomickej prosperity materského aj susedného štátu. Primárnym faktorom zostáva teda skutočnosť, či je etnické zloženie enklávy totožné s etnickým zložením materského alebo susedného štátu. Ak je etnické zloženie identické s materským štátom, enkláva zostáva jejjeho súčasťou (neprejavuje separatistické tendencie). Ak však etnické zloženie korešponduje so susedným štátom, potom vznikajú tendencietlaky na odtrhnutie sa enklávy od materského štátu a jejpripojenie pripojeníenklávy k susednému štátu. Sekundárnym faktorom je relatívna ekonomická prosperita materského a susedného štátu. Ak je etnické zloženie enklávy zmiešané, alebo naopak jedinečné, potom relatívna ekonomická sila materského alebo susedného štátu bude determinovať príslušnosť enklávy. Ak je materský štát ekonomicky aktívnejší, enkláva zostane jej súčasťou. Naopak, ak susedný štát je ekonomicky výraznejší ako materský štát, enkláva bude prejavovať tendencie smerompripojiť sa k susednému štátu. [[Pravá exkláva|Pravé exklávy]] môžu reprezentovať špecifický príklad tejto hypotézy, nakoľko susedia s viac než jedným štátom.
Tretia hypotéza vyjadruje inherentnú neschopnosť enklávy rozvinúť vlastnú fungujúcu ekonomiku. Ekonomická závislosť je pritom spôsobená nedostatočnou veľkosťou lokálnej ekonomiky v kombinácii s obmedzenosťou vo vzťahu k materskému a susednému štátu. Výnimkou je situácia, keď enkláva existuje na základe medzištátnych dohôd medzi materským a susedným štátom, pričom podmienkou je vysoký stupeň jej [[integrácia|integrácie]]. Zároveň však musí existovať podmienka voľného pohybu ľudí, tovaru a služieb a pracovnej sily.
 
Štvrtá hypotéza pojednáva o dosiahnutí politickej stability a ekonomickej prosperity. Podmienkou pre dosiahnutie tohto stavu je ekonomika enklávy a politická otvorenosť voči materskému i susednému štátu. Otvorenosť vzťahov je bežná v súvislosti s materským štátom, nakoľko enkláva predstavuje integrálnu súčasť štátu. V centre pozornosti je predovšetkým bezproblémový tok ľudí, tovarov a služieb, kapitálu, či politickej participácie. Z tohto dôvodu sa veľmi dôležitou javí otázka [[doprava|dopravy]]. Vzhľadom ku geografickej vzdialenosti je omnoho zložitejšie dosiahnuť otvorenosť vo vzťahu k susednému štátu. [[Bezvízový styk]], uľahčenie obchodovania s tovarom a službami, či režim na hraniciach budú najdôležitejšími položkami vyriešenia problému.
Tretia hypotéza vyjadruje inherentnú neschopnosť enklávy rozvinúť vlastnú fungujúcu ekonomiku. Ekonomická závislosť je pritom spôsobená nedostatočnou veľkosťou lokálnej ekonomiky v kombinácii s obmedzenosťou vo vzťahu k materskému a susednému štátu. Výnimkou je situácia, keď enkláva existuje na základe medzištátnych dohôd medzi materským a susedným štátom, pričom podmienkou je vysoký stupeň jej [[integrácia|integrácie]]. Zároveň však musí existovať podmienka voľného pohybu ľudí, tovaru a, služieb a pracovnej sily.
 
Štvrtá hypotéza pojednáva o dosiahnutí politickej stability a ekonomickej prosperity. Podmienkou pre dosiahnutie tohto stavu je ekonomika enklávy a politická otvorenosť voči materskému i susednému štátu. Otvorenosť vzťahov je bežná v súvislosti s materským štátom, nakoľko enkláva predstavuje jeho integrálnu súčasť štátu. V centre pozornosti je predovšetkým bezproblémový tok ľudí, tovarov a, služieb, kapitálu, či politickej participácie. Z tohto dôvodu saje veľmi dôležitou javídôležitá otázka [[doprava|dopravy]]. Vzhľadom ku geografickej vzdialenosti je omnoho zložitejšie dosiahnuť otvorenosť vo vzťahu k susednému štátu. [[Bezvízový styk]], uľahčenie obchodovania s tovarom a službami, či režim na hraniciach budú najdôležitejšími položkami vyriešenia problému.
 
{{Na úpravu}}
 
== Proces vzniku enkláv ==