{{pozri aj|Malá Ázia}}[[Súbor:TheBlueMosque.JPG|thumb|left|Modrá mešita v Istanbule]]
=== Starovek ===
Turecké územie patrí k najstarším trvalo osídleným regiónom na svete. Najstaršie obydlia vznikli ešte v [[neolit]]e ([[Çatalhöyük]]). Prvou ríšou, ktorá na území dnešného Turecka existovala v staroveku bola [[Chetitská ríša]], približne v dobe od 18. do 13. stor. pred Kristom. Po rozpade ríše Chetitov sa najdôležitejším štátom stala [[Frýgia]], až pokiaľ ju v 7. stor. pred Kr. nerozvrátili kmene Cimmerčanov. Medzi najvýznamnejšie nástupnícke štáty Frýgie patrili [[Lýdia]], [[Caria]] a [[Lýcia]]. Lýďania a Lýcania hovorili indoeurópskym jazykom, no tento mal aj mimo-indoeurópske prvky, charakteristické pre Chetitov.
Už od 12. stor. pred Kr. bolo západné pobrežie Anatólie kolonizované [[Aioli|aiolskými]], [[Dóri|dórskymi]] a [[Ióni|iónskymi]] [[Gréci|Grékmi]]. V 8 stor. Gréci kolonizovali celé severné ([[Pontos]]) a južné pobrežia. V 6.-5. storočí bola Anatólia dobytá [[Perzská ríša|Peržanmi]], s ktorými viedli Gréci vojny. Nakoniec Anatóliu dobyl [[Alexander Macedónsky]]. Po jeho smrti sa rozpadla na niekoľko helenistických štátov ([[Bitýnia]], [[Kapadócia]], [[Pergamon]] a [[Pontos]]). Mnoho gréckych obyvateľov sa usadilo v rôznych častiach Anatólie, čo viedlo k hellenizovaniu celej oblasti. Tieto štáty nemali dlhé trvanie a do konca 1. stor. pred Kr. všetky ovládla [[Rímska ríša]]. Po jej rozdelení, v roku 395 územie dnešného Turecka pripadlo [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].
=== Osmanská ríša ===
[[Súbor:TheBlueMosque.JPG|thumb|left|Modrá mešita v Istanbule]]
Už 11. storočia došlo k osídľovaniu tureckým obyvateľstvom. V roku 1299 sa [[Osman I.]] stal prvým sultánom Osmanskej ríše, ktorá ako moslimský štát začala ťaženia do Európy, Ázie i Afriky. Sultán ako hlava Osmanskej ríše mal neobmedzenú (absolútnu) moc. Počas tohto obdobia sa väčšina obyvateľov Anatólie gréckeho pôvodu islamizovala a poturčila. Gréci sa udržali iba na pobrežiach, v Kappadócií a vo veľkých mestách, kde žili aj [[Židia]] a [[Arméni]].
