Chata Plesnivec: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 1 683 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
rv.: copyvio http://spisskabela.sk/navstevnik/vylety-do-okolia/vysokohorska-chata-plesnivec/ + technicky nesprávne zásahy
(zmena historie, pristupu a inych dolezitych informacii)
d (rv.: copyvio http://spisskabela.sk/navstevnik/vylety-do-okolia/vysokohorska-chata-plesnivec/ + technicky nesprávne zásahy)
{{Infobox horská chata
| názov = Chata Plesnivec
| obrázok = Chata Plesnivec.jpg
| popis obrázku =
| zemepisná šírka = 49.224272
| najľahší výstup = z [[Tatranská Kotlina|Tatranskej Kotliny]]
| commons = Chata Plesnivec
| web = [http://chataplesnivecwww.vysoke-tatry.sk/chaty/chplesnivec/chplesnivec.html www.vysoke-tatry.sk]
}}
[[Súbor:Chata Plesnivec.jpg|náhľad|Chata Plesnivec]]
'''Chata Plesnivec''' (iné názvy: pred rokom 1997 '''Chata TANAPu Plesnivec'''<ref>ANDRÁŠI, Július a kol. ''Vysoké Tatry''. 3., novelizované vyd. Bratislava : Šport, 1991. s. 180.</ref>, ešte staršie: '''Protéž''', '''Hvezdoň''', '''Plesnivec'''<ref>[https://books.google.sk/books?id=4InwAAAAMAAJ&q=hvezdo%C5%88&dq=hvezdo%C5%88&hl=sk&sa=X&ei=NLWSVcfVCYuVsgHGl464Cw&ved=0CE8Q6AEwCA Slovensko: kultúrno-společenský mesačník]</ref>) (1 290 m n. m.) je jedinou obývateľnou chatou v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]]. Nachádza sa na konci [[Dolina siedmich prameňov|Doliny siedmich prameňov]], pod juhovýchodným úbočím [[Bujačí vrch|Bujačieho vrchu]].
 
== Dejiny ==
V polovici [[18. storočie|18. storočia]] vznikla pri ''Siedmich prameňoch'' chatrč zlatokopa Drechslera z [[Rakúsy (okres Kežmarok)|Rakús]].
O chate Prvá zmienka o chate v Doline siedmich prameňov je z konca 18.storočia, kedy si zlatokop Dreschler, obyvateľ neďalekých Rakús postavil v doline, v blízkosti siedmich prameňov, zrub. Neskôr v roku 1892 na tomto mieste postavili nový zrub „kolári“, ktorí v doline ťažili vynikajúce javorové drevo na výrobu kolies a náradia. Aby sa mali kde uchýliť v prípade zlého počasia, postavili si malú chatku. Túto používali aj pastieri, ktorí pravidelne chodievali pásť ovce a jalovice na Predné Meďodoly, Kopské sedlo a Zadné Meďodoly. Až v roku 1932 obyvateľ Spišskej Belej Tibor Gresch, člen Karpatského spolku a veľký milovník Tatier, prenajal pozemok od mesta Spišská Belá a zo starej chatky zriadil turistickú chatu s názvom Plesnivec. V r. 1936 postavil poschodie, kde boli dve spoločné spálne a štyri izby pre bohatších hostí. Spolu tu bolo 50 miest na spanie. Slávnostné otvorenie novej chaty bolo 26. júna 1938. Chata mala svoju modro-bielu zástavu, v ktorej bol umiestnený kvet plesnivca ako erb.
 
Do roku [[1930]] tu stála stará pastierska [[koliba]]. Na jej mieste dal v roku [[1932]] [[Tibor Gresch]] zo [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] postaviť súkromnú chatu (ľavá polovica súčasnej chaty). Greschovým zámerom bolo pravdepodobne dostavať zrkadlový obraz objektu, čo sa mu nepodarilo, lebo musel opustiť republiku. Pôvodný názov chaty bol Edelweiss Hütte. Chata Plesnivec dostala dnešnú podobu v roku 1997, kedy k nej bola dokončená prístavba (pravá časť chaty). Greschov plán sa nepodarilo naplniť úplne, keďže pravá časť chaty nie je zrkadlovým obrazom ľavej časti s dominantnou zasklenou verandou. Príčinou boli obštrukcie na stavebnom úrade.
Po skončení vojny musel Tibor Gresch opustiť Slovensko. Od tejto doby chata začala chátrať. V roku 1948 bola znárodnená. Turistom slúžila do roku 1953. Od tohto roku prevzal chatu do správy Správa TANAP-u a pre verejnosť ju zatvorila. O chatu sa starala pani Eva Ružičková – Kasická z Prahy. Z chaty bola zriadená meteorologická stanica. Počas letných mesiacov navštevovali chatu botanici, biológovia z Masarykovej univerzity v Brne a Vysokej školy pedagogickej v Plzni. Túto dolinu si vybrali kvôli najbohatšiemu zastúpeniu rastlinných druhov v Tatrách. Pani Eva Kasická spolu s manželom pôsobila na chate až do dôchodku v roku 1978. Odvtedy bola chata prázdna a pustá. Až v r. 1993 chatu dostalo do vlastníctva opäť Mesto Spišská Belá. Mesto prenajalo chatu jej súčasnému chatárovi p. Jánovi Matavovi zo Spišskej Belej a schválilo mu časť finančných prostriedkov na rekonštrukciu chaty. Ján Matava so svojimi priateľmi a rodinnými príslušníkmi najprv upravil cestu, opravil mosty cez potok Čierna voda, vymenil strechu, prehnité trámy a chatu zaizoloval. Nasledovali práce vo vnútri. Na jar 1994 výkop pre kanalizáciu, výmena všetkých okien, ukladala sa dlažba, interiérové úpravy chata sa obila šindľom. V r. 1995 bolo v celej chate zavedené ústredné kúrenie, v r.1996 postavili čističku odpadových vôd, boli dokončené sociálne zariadenia.
 
Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] chata slúžila najprv turistom, od roku [[1955]] ako výskumná stanica [[TANAP]]-u a od roku [[1997]] slúži opäť pre turistickú verejnosť.
Záverečné práce v chate a v jej okolí sa skončili v roku 1997. Chata dostala svoj symbol plesnivca a svoje pôvodné meno. Bola skolaudovaná, 4. októbra 1997 slávnostne vysvätená a znovu slúži všetkým.
 
== Súčasnosť ==
 
== Prístupnosť chaty ==
* {{Turistická značka|zelená}} z [[Veľké Biele pleso|Veľkého Bieleho plesa]] (cca 1.35)
* Tatranská Kotlina (zelená, 1h20″/1h30″)
* {{Turistická značka|zelená}} z [[Tatranská Kotlina|Tatranskej Kotliny]] (cca 1:30)
* Kopské sedlo (zelená-modrá, 2h00″/1h45″)
* {{Turistická značka|žltá}} z [[Čierna voda|Čiernej vody]] (1:15)
* Chata pri Zelenom plese (zelená-červená, 2h00″/1h45″)
* Tatranská Javorina (zelená-modrá, 4h30″/4h45″)
 
== Okolie chaty ==
* [[Dolina Zeleného plesa]]
* [[Dolina Kežmarskej Bielej vody]]
* Biele Pleso
* Skalné vráta
* Stežky
* Kopské sedlo
 
== Referencie ==
33 601

úprav