Rastliny: Rozdiel medzi revíziami

Zo systematického hľadiska dnes rastliny spravidla tvoria ríšu v rámci domény [[eukaryoty]]. Znamená to, že ich [[bunka|bunky]] majú [[bunkové jadro|jadro]] obklopené [[cytoplazmatická membrána|jadrovou membránou]] a ďalšie znaky typické pre eukaryoty, napr. [[bunkové organely]]. Organela [[chloroplast]] sa dokonca vyskytuje výlučne u rastlín a prebieha v nej [[fotosyntéza]], nevyhnutný proces pre existenciu všetkých ostatných eukaryotov. Fotosyntézy sú schopné iba rastliny a niektoré [[baktérie]]. Rastliny sú jedinou autotrofnou eukaryotickou ríšou (aj keď v [[symbióza|symbióze]] s inými organizmami môžu byť autotrofné aj huby alebo živočíchy). Napriek tomu sú vo výžive samostatné len do určitej miery, pretože mnoho z nich rastie v médiu (napríklad v [[pôda|pôde]]), na ktorého tvorbe sa podieľajú iné skupiny organizmov. Ďalšie rastliny napriek autotrofii nedokážu prežiť bez symbiózy s inými organizmami (príkladom sú stromy a huby, ktoré žijú v [[mykoríza|mykoríznej]] symbióze).

 

Keďže zelené rastliny získavajú energiu fotosyntézou zo slnečného [[svetlo|svetla]], nepotrebujú byť (na rozdiel od živočíchov) pohyblivé. Ďalším dôsledkom je, že na rozdiel od zvierat majú tzv. otvorený tvar, čiže sa snažia vytvoriť postupne ako rastú čo najväčší povrch na zachytenie čo najväčšieho množstva [[slnečná energia|slnečnej energie]], kým živočíchy majú tzv. uzavretý tvar, čiže sa snažia vytvoriť priehlbiny svojho povrchu, aby vytvorili väčšie vnútorné priestory pre [[chemická reakcia|reakcie]], a od určitého veku prestanú rásť. Otvorený tvar rastlín spôsobuje aj nutnosť ochrany buniek silnými [[bunková stena|bunkovými stenami]] a existencia veľmi odlišného [[oporné pletivo|oporného pletiva]] rastlín. Iným rozdielom voči živočíchom je menšia vyvinutosť špecifických orgánov na vnímanie vzruchov ([[zmyslové orgány|zmyslových orgánov]]), pretože nie je potrebná koordinácia výkonov rôznych pletivových oblastí.