|
===Roky 1899 – 1939===
Ida Kamińska bola dcérou herečky Ester Rachel Kamińskej, nazývanej matkou židovského divadla, a Abrahama Izaaka KamińskehoKamińského, je tiež sestrou Reginy Kamińskej. Narodila sa [[4. september|4. septembra]] [[1899]] v hoteli ''TeatralnajaTeatraľnaja Gostinica'' v [[Odesa|Odese]], kde práve v tom čase hosťovali na vystúpení jej rodičia. V roku [[1904]] stála prvýkrát na doskách divadla ''Jardin deHiwer'' vo Varšave, stvárňujúc úlohu ''Sionky'' v diele ''Matka'' od PińskiehoPińského.
V roku [[1916]] skončila gymnázium a po prvý raz debutovala na scéne ''Teatru Żydowskiego'' – ''Židovského Divadladivadla'' vo Varšave, ktorý založili jej rodičia v roku [[1913]] v rotunde na Dynasach na ulici ''Oboźnej'' 1 – 3. CezViac ako dva roky hrala hlavne v [[Opereta|operetných]] predstaveniach. Po smrti otca v roku [[1918]] vycestovala matka na vystúpenia na [[Ukrajina|Ukrajinu]], odkiaľ sa vrátila v roku [[1921]]. Odvtedy hrala v ''Teatrze Centralnym'' (Hlavnom Divadledivadle) v Leszne, riadenýmriadenom Ester Rachel Kamińskou, a taktiež hosťovala v ''Trupie Wileńskiej'' (Vilniuskom súbore).
V rokoch [[1924]] – [[1928]] prevádzkovala spolu so svojimsvojím prvým manželom Zygmuntom Turkowom ''Warszawski Żydowski Teatr Artystyczny'' (Varšavské židovské umelecké divadlo) ([[jidiš]] ''Warszawe Idiszwer Kunstteater''). Od roku [[1926]] účinkovalo v novorekonštruovanom ''Židovskom divadle Abrahama Izaaka Kamińského'' na ulici ''Oboźnej'' 1 – 3. V rokoch [[1931]] – [[1932]] vystupovala v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Francúzku|Francúzsku]]. Od [[1933]] Kamińska viedla vlastnú divadelnú spoločnosť, ktorá od roku [[1937]] sídlila v ''Teatrze Nowości'' (Novej scéne) na ''Bielańskej'' ulici. V roku [[1937]] slávila vo [[Vilnius]]e 20 rokov hereckej práce.
===Druhá svetová vojna===
Po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], boli [[6. september|6. septembra]] [[1939]] jej byt aj divadlo boli zbombardované a sama prebývalasa zdržiavala v kryte vedno s rodinou a skupinkou priateľov, mimookrem iných aj s Adolfom Rosnerom. Nezostalo jej nič, okrem dvoch kožuchov a prsteňa.
Po dvoch týždňoch, sa v kryte Rosner zasnúbil s dcérou Idy Kamińskej – Ruth. Mama dala dcére svoj prsteň a dve konzervy sardiniek, nájdenýchktoré našla v ruinách. Po opustení krytu istý čas spolu s rodinou bývala u známych. Jedného dňa sa objavila novinárka, pani Słapak, s odporúčaním, aby okamžite vycestovali, pretože Ida Kamińska je na listine režisérov protihitlerovských diel a je určená na likvidáciu.
Kamińska zakrátko s vlnou obyvateľov opustila Varšavu a došla do [[Ľvov]]a, kde ju [[Komunizmus|komunistická]] vláda poverila riadením ''Štátneho židovského divadla''. Po nemeckej agresii na [[Sovietsky zväz]] v júni [[1941]] vycestovala do [[Rovno|Rovna]], a následne cez [[Charkov]] a [[Baku]] do [[Biškek|Frunze]], hlavného mesta [[Kirgizsko|Kirgizska]]. Tam zorganizovala súbor a cezviac ako dva roky uvádzala diela v miestnej filharmónii a taktiež v iných miestach sovietskych republík. V tom čase porodila syna Wiktora, ktorého otcom bol Marian Melman, jej druhý muž. V rokoch [[1944]] – [[1946]] Kamińska pracovala v [[Moskva|moskovskom]] rádiurozhlase v poľskom a cudzojazyčnom vysielaní.
===Roky 1947 – 1968===
V roku [[1947]] sa Ida s Marianom Melmanom a synom vrátila do Poľska a ubytovala sa v oslobodenej Varšave. Veľa rokov sa staralausilovala, oaby návrat dcérysa do krajiny,Poľska ktorávrátila prebývalajej vdcéra, ZSSRktorá žila vo vyhnanstve v ZSSR (nakoniec sa vrátila v roku [[1956]]). V roku [[1948]] jej komunistická vláda navrhla založenie ''Štátneho židovského divadla'' v [[Lodž]]i, ktorého riaditeľkou bola v rokoch [[1949]] – [[53|1953]]. Následne bola v rokoch [[1953]] – [[1955]] riaditeľkou ''Židovského divadla'' vo [[Vroclav]]i, a od [[1955]] generálnou aj umeleckou riaditeľkou ''Židovského divadla Ester Rachel Kamińskej'' vo [[Varšava|Varšave]].
V rokoch [[1956]] – [[1960]], po postupných vlnách emigrácie poľských [[Židia|Židov]], sa publikum Idy Kamińskej mizlozmenšovalo, preto herečka cestovala čoraz častejšie na turné po [[Európa|Európe]], do [[Amerika|oboch Amerík]], [[Izrael]]a a [[Austrália|Austrálie]]. V roku [[1966]] vycestovala spolu so súborom do [[Spojené štáty|USA]] na turné, kde dosiahla veľký úspech. V roku [[1967]] bol o nej nakrútený dokumentárny film ''Jej teatr'' (Jej divadlo).
Po politickej kríze v marci roku [[1968]], na znak protestu proti oficiálnej [[Antisemitizmus|antisemitistickej]] propagande, dobrovoľne prišla do oddelenia kultúry na mestskom úrade a podala demisiu. [[21. august]]a, keď cestovala na [[Gdansk]]ú železničnú stanicu sa ukázalo, že vlaky z [[Viedeň|Viedne]] boli zastavené, vzhľadom na vpád vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Po niekoľkých dňoch vycestovala z rodinou do Viedne, odtiaľ do [[Tel Aviv]]u, kde vystúpila s niekoľkými predstaveniami.
Pred koncom roku [[1968]] sa dostala do Spojených štátov a ubytovala sa v New Yorku, kde sa usilovala založiť ''Yiddish Theater'', no jej snaženie nebolo korunované úspechom. Zahrala si tiež hlavnú úlohu po boku [[Harry Belafonte|Harryho Belafonta]] vo filme ''The Angel Levin'' aj úlohy v dvoch televíznych filmoch, ktoré nepriniesli požadovaný úspech.
V roku [[1975]] Ida Kamińska navštívila Varšavu pri príležitstipríležitosti 50. výročia smrti jej matky. Vláda sa tejto návštevy obávala a diskusia o vydaní víz prebiehala dokonca v najvyšších politických kruhoch vedenia strany. Nevydanie víz by vyvolalo medzinárodný škandál, a preto jej boli nakoniec udelené. Navštívila mimookrem iného ''Židovské divadlo''. V tom istom roku emigrovala do [[Izrael]]a, odkiaľ sa v roku [[1977]] vrátila do New Yorku, aby oslávila šesťdesiatročnicu svojej divadelnej cesty.
Ida Kamińska zomrela na infarkt srdca [[21. máj]]a [[1980]] v New Yorku, kde bola aj pochovaná na ''Mount Hebron CemetaryCemetery''. Je autorkou autobiografie ''Moje życie, mój teatr'' (Môj život, moje divadlo), vydanej v roku [[1973]] v New Yorku. Poľské vydanie sa objavilo v roku [[1995]] vo Varšave. Je tiež autorkou ''Nie brakuje mi niczego prócz pracy'' (Nechýba mi nič okrem práce).
==Pamätníky Idy Kamińskej==
V roku [[1993]] na stene budovy na ulici ''Aleje Jerozolimske'' 101 vo Varšave, v ktorom bývala Kamińska, bola odhalená pamätná tabuľa. Podobné tabule sa nachádzajú na stenách budovy ''Teatru Kameralnego'' – ''Komorného divadla'' (kedysi ''Dolnośląskiego Teatru Żydowskiego'' (DolnosliezkehoDolnosliezskeho židovského divadla)) na ''Świdnickiej'' ulici vo Vroclave (od [[2005]]) a ''Teatru Nowego'' -(Nového divadla) v Lodži (od [[2004]]). Od roku 2005 ''Teatr Żydowski w Warszawie'' (Židovské divadlo vo Varšave) nesie jej meno.
==Umelecké dielo==
| 