Kvazar: Rozdiel medzi revíziami

Jas kvazarov je premenlivý, mení sa v rozpätí hodín až mesiacov. To znamená, že kvazary generujú a vyžarujú ich energiu z veľmi malej oblasti, z čoho vyplýva, že kvazar s periódou niekoľko týždňov nemôže byť väčší ako niekoľko svetelných týždňov. Emisie takého obrovského množstva energie z takej malej oblasti vyžaduje omnoho efektívnejší zdroj energie ako je [[jadrová fúzia]], ktorá poháňa hviezdy. Uvoľnenie gravitačnej energie<ref name="Lambourne">{{Cite book |title=Relativity, Gravitation and Cosmology |author=Lambourne, Robert J. A.|url=http://books.google.com/?id=GUySYQaDM1cC&pg=PA222&dq=the+release+of+gravitational+energy+by+matter#v=onepage&q=the%20release%20of%20gravitational%20energy%20by%20matter&f=false|edition=Illustrated|year=2010 |publisher=Cambridge University Press |isbn=0521131383 |page=222 |accessdate=2012-11-20}}</ref> hmotou padajúcou do masívnej čiernej diery je jediný známy proces, ktorý dlhodobo dokáže produkovať takú vysokú energiu. Explózie hviezd – [[supernova|supernovy]] a [[vzplanutie gama žiarenia|gama výtrysky]] dosahujú podobné energie, ale len niekoľko týždňov. V [[60. roky 20. storočia|60.-tych rokoch 20. storočia]] považovali niektorí astronómovia čierne diery za príliš exotické. Tiež predpokladali, že červený posun vzniká inými, neznámymi procesmi a kvazary v skutočnosti nie sú také vzdialené, ako hovoril Hubblov zákon. Kontroverzia červeného posunu trvala mnoho rokov. Mnoho rôznych dôkazov súčasnosti potvrdzuje, že červené posuny kvazarov sú výsledkom Hubblovej expanzie a kvazary sú naozaj také výkonné ako sa pôvodne predpokladalo.<ref name=keel2009>{{cite web | first=William C. | last=Keel | month=October | year=2009| title=Alternate Approaches and the Redshift Controversy | publisher=The University of Alabama|url=http://www.astr.ua.edu/keel/galaxies/arp.html | accessdate=2010-09-27 }}</ref>

 

 

Červený posun kvazarov sa meria zo silných spektrálnych čiar, ktoré prevažujú v ich optickom a ultrafialovom spektre. Tieto čiary sú jasnejšie ako súvislé spektrum, a preto sa nazývajú emisné čiary. Ich šírka je niekoľko percent z rýchlosti svetla. Táto šírka je spôsobená [[Dopplerov jav|Dopplerovým efektom]] a vysokou rýchlosťou plynu vyžarujúceho tieto čiary. Rýchly pohyb naznačuje veľkú hmotnosť. Najjasnejšími čiarami sú emisné čiary vodíka (hlavne série Lyman a Balmer), hélia, uhlíka, horčíka, železa a kyslíka.