László Szabó (šachista): Rozdiel medzi revíziami

'''László Szabó''' (19. marca 1917 – 8. augusta 1998) bol [[Maďarsko|maďarský]] [[šachový]] [[Veľmajster (šachový)|veľmajster]]. Narodil sa v [[Budapešti]]. Na medzinárodnú šachovú scénu prerazil v roku 1935 vo veku 18 rokov, keď vyhral na [[Maďarských šachových majstrovstvách]], medzinárodnom turnaji v [[maďarskom Tatatóvárosi]], kde ho vybrali, aby reprezentoval svoju krajinu na [[6. šachovej olympiáde vo Varšave]]. Diváci na olympiáde obdivovali mladíkov útočný štýl, ktorý bol v rozpore s defenzívnym, pozičným štýlom jeho krajanov. Mladý Szabó údajne študoval pod vedením [[Gézu Maróczyho]], ktorý bol v tom čase patriarchálnou postavou maďarského šachu a ktorý predtým trénoval budúcich majstrov sveta [[Maxa Euweho]] a [[Věru Menčíkovú]].Pred II. svetovou vojnou prišli ďalšie úspechy, vrátane jednoznačného víťazstva na [[Medzinárodnom šachovom kongrese v Hastingse]] 1938/39 (turnaji, s ktorým sa jeho meno ešte dlho potom spájalo). V tom čase začal pracovať ako bankár na devízovom trhu. Po vypuknutí vojny ho odviedli do [[tábora nútených prác]] a neskôr ho zajali ruské jednotky, ktoré ho držali ako vojnového zajatca. Po vojne sa vrátil k šachu a zúčastnil sa na mnohých významných medzinárodných podujatiach. Skončil piaty na veľmi náročnom turnaji v Groningene v roku 1946, na ktorom sa zúčastnili aj [[Mikhail Botvinnik|Botvinnik]], [[Max Euwe|Euwe]], [[Vasilij Smyslov|Smyslov]], [[Miguel Najdorf|Najdorf]], [[Isaac Boleslavsky|Boleslavsky]] a [[Alexander Kotov|Kotov]]. Na [[medzipásmovom turnaji]] v Saltsjöbadene v roku 1948 skončil druhý za [[Davidom Bronsteinom|Bronsteinom]], ale v Hastingse v roku 1947/48, Budapešti v roku 1948 a Hastingse v roku 1949/50 obsadil prvé miesto. Piate miesto na [[medzipásmovom turnaji]] v Saltsjöbadene v roku 1952 a v Gothenburg v roku 1955 mu zaručilo miesto na [[turnaji kandidátov]]. Najbližšie k titulu [[majstra sveta]] sa dostal na svojom treťom a poslednom turnaji kandidátov, ktorý sa konal v Amsterdame v roku 1956, kde sa delil o tretie miesto s Bronsteinom, [[Efimom Gellerom|Gellerom]], [[Tigranom Petrosianom|Petrosianom]] a [[Borisom Spasskym|Spasskym]] za Smyslovom a [[Paulom Keresom|Keresom]]. Na medzinárodnej scéne sa mu darilo aj v 60. a 70. rokoch. Bol prvý v Záhrebe v roku 1964, prvý v Budapešti v roku 1965 (s [[Levom Polugajevským|Polugajevským]] a [[Markom Tajmanovom|Tajmanovom]]), prvý v Sarajeve v roku 1972, prvý v Hilversume v roku 1973 (s Gellerom) a o prvé miesto sa delil aj v Hastingse v roku 1973/74 (s [[Gennadijom Kuzminom]], [[Janom Timmanom|Timmanom]] a [[Mikhailom Talom|Talom]]). Celkovo reprezentoval Maďarsko na 11 olympiádach, päťkrát otváral turnaj a veľakrát predviedol medailové partie. V roku 1937 získal tímovú striebornú medailu i striebornú medailu v súťaži jednotlivcov, v roku 1952 bronz v súťaži jednotlivcov, v roku 1956 tímový bronz a v roku 1966 tímovú bronzovú medailu a striebornú medailu v súťaži jednotlivcov. Szabó bol najlepším maďarským hráčom takmer 20 rokov (nakoniec ho v roku 1963/64 porazil [[Lajos Portisch]]) a na vrchole svojich síl bol jedným z 12 najlepších hráčov na svete. Jeho rodina darovala celú Szabóovu šachovú knižnicu a jeho dokumenty do Zbierky šachu a dámy Johna G. Whitea v [[Clevelandskej verejnej knižnici]]. Zbierka šachu a dámy Johna G. Whitea je najväčšou šachovou knižnicou na svete (nachádza sa v nej 32 568 zväzkov, vrátane 6 359 zväzkov viazaných periodík.)