Verzia z 10:53, 8. december 2016 upraviť Marián 2 (diskusia \| príspevky) 26 696 editací ísť a vodka Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:18, 3. apríl 2017 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 118: [[Súbor:Ebensee concentration camp prisoners 1945.jpg\|thumb\|right\|250px\|Väzni z [[Ebensee]], jednej z Mauthausen-Gusenskej pobočky, po oslobodení 80. americkou pechotnou divíziou.]] Dostupná štatistika o mauthausenských ~~väňoch~~väzňoch <ref name="Friedlander">{{eng icon}} {{cite book \| author =rôzni autori \| coauthors =[[Henry Friedlander]] \| title =Human Responses to the Holocaust Perpetrators and Victims, Bystanders and Resisters \| year =1981 \| editor =Michael D. Ryan \| pages =33–69 \| chapter =The Nazi Concentration Camps \| publisher =Edwin Mellen Press \| location =Lewiston, New York \| id =ISBN 0-88946-901-6 }} citovaná v {{cite web \| author=Sybil Milton \| title=Non-Jewish Children in the Camps \| publisher=Simon Wiesenthal Center \| year=1997 \| work=Annual 5 Chapter 2 \| url=http://motlc.wiesenthal.com/site/pp.asp?c=gvKVLcMVIuG&b=395115#17 \| accessdate=10. apríl 2006}}</ref> z jari 1943 uvádza 2 400 väzňov mladších ako 20 rokov, čo bolo 12,8 % z celkového počtu 18 655. Do konca marca 1945 sa zvýšil počet na 15 048, čo bolo 19,1 % z celkového počtu 78 547 väzňov. Počet mladistvých sa v tomto časovom intervale zvýšil 6,2 krát, zatiaľ čo počet dospelých väzňov vzrástol v rovnakom čase iba štvornásobne. Tieto čísla odrážali s pokračovaním vojny zvýšený počet poľských, českých, ruských a balkánskych tínedžerov nútene pracujúcich<ref name="Myczkowski">{{pol icon}} {{cite book \| author =Adam Myczkowski \| title =Poprzez Dachau do Mauthausen-Gusen (Cez Dachau do Mauthausen-Gusenu) \| year =1947? \| pages =31 \| publisher =Księgarnia Stefana Kamińskiego \| location =Krakov }}</ref>. Tesne pred oslobodením udáva štatistika nasledovné zloženie mladistvých<ref name="Friedlander"/>: 5 809 zahraničných civilných robotníkov, 5 055 politických väzňov, 3 654 židov a 330 [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny\|sovietskych vojnových zajatcov]]. Bolo tu tiež 23 [[róm]]skych detí, 20 takzvaných „protispoločenských elementov“, 6 Španielov a 3 svedkovia Jehovovi. === Zaobchádzanie s väzňami === Hoci Mauthausen-Gusen nebol jediným koncentračným táborom kde Nemci zrealizovali ich [[vyhladenie prácou]] (''Vernichtung durch Arbeit''), tábor patril medzi najbrutálnejšie a najprísnejšie. Podmienky v tábore sa považovali za výnimočne neznesiteľné, dokonca aj na koncentračný tábor<ref name="HolocaustMuseum">{{eng icon}} {{cite web \| author=Simon Wiesenthal Center \| title=Selected Holocaust Glossary: Terms, Places and Personalities \| publisher=Florida Holocaust Museum \| work=Florida Holocaust Museum webpage \| url=http://www.flholocaustmuseum.org/frameworks/glossary.htm \| accessdate=12. apríl 2006}}</ref><ref name="Bloxham">{{eng icon}} {{cite book \| author =[[Donald Bloxham]] \| title =Genocide on Trial: War Crimes Trials and the Formation of Holocaust History and Memory \| pages =210 \| publisher =Oxford University Press \| location =Oxford \| id =ISBN 0-19-925904-6 \| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0199259046&id=ab4ZL8h5dFMC&pg=PA210&lpg=PA210&dq=extermination+through+labour&vq=Mauthausen&sig=horhgVquFxTIFvA02FbZGzzi4x0 }}</ref><ref name="Burleigh">{{eng icon}} {{cite book \| author =[[Michael Burleigh]] \| title =Ethics and Extermination: Reflections on Nazi Genocide \| year =1997 \| pages =210–211 \| publisher =Cambridge University Press \| location =Cambridge \| id =ISBN 0-521-58816-2 \| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0521588162&id=y-tbb8Yx3ooC&pg=RA1-PA211&lpg=RA1-PA211&dq=extermination+through+labour&vq=Mauthausen&sig=FF-Nujc2T9wvayl-lFdQ8hWaJPU }}</ref>. Väzni netrpeli iba [[podvýživa\|podvýživou]], preplnenými barakmi, ~~neustálim~~neustálym týraním a bitím dozorcami a kapmi<ref name="Grzesiuk"/>, ale aj výnimočne ťažkou prácou<ref name="Abzug"/>. Keďže v Mauthausene bolo priveľa väzňov na to, aby pracovali naraz v kameňolome, mnohým priradili prácu v dielni alebo inú manuálnu prácu. Práca v kameňolome prideľovali tým nešťastníkom, ktorí sa nejako previnili. Dôvody na ich poslanie na „úlohu za trest“ boli bezvýznamné a zahrňovali „zločiny“ ako napríklad nazasalutovanie okolo prechádzajúcemu Nemcovi. Práca v kameňolome – často v neznesiteľných horúčavách alebo pri mrazoch až 30 °C<ref name="Grzesiuk"/> – viedla k výnimočne vysokej úmrtnosti<ref name="Burleigh"/><ref name="Mortality">Pre rok 1941 sa často uvádza, že úmrtnosť dosiahla 58 %; pre porovnanie, v rovnakom čase bola úmrtnosť v Dachau 36 % a v Buchenwalde 19 %. Dobosiewicz, ktorý vykonal najrozsiahlejšiu štúdiu, porovnal rôzne faktory: jeho odhady sa zakladajú na počte väzňov, ktorí boli privezení a zabití počas roka.</ref>. Prídely jedla obmedzovali a priemerný väzeň vážil v období 1940–1942 približne 40 kilogramov<ref name="Pike">{{eng icon}} {{cite book \| author =[[David Wingeate Pike]] \| title =Spaniards in the Holocaust \| year =2000 \| pages =97 \| publisher =Routledge \| location =Londýn \| id =ISBN 0-415-22780-1 \| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0415227801&id=-9uRoGlfSM8C&dq=Mauthausen-Gusen&lpg=PA95&pg=PA97&sig=C9TJL0A0o9nDqtl8-p_WxWgC128 }}</ref>. Odhaduje sa, že priemerná energetická hodnota prídelov jedla sa znížila z 1 750 kalórií na deň počas rokov 1940 až 1942, na 1 150 až 1 460 v ďalšom období. V roku 1945 sa energetická hodnota prídelov ďalej znížila a nepresiahla 600 až 1 000 kalórií denne; to je menej ako tretina potrebnej energie potrebnej pre priemerného robotníka pracujúceho v [[Ťažký priemysel\|ťažkom priemysle]]<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. To viedlo k [[muzulman]]izácii a vyhladovaniu tisícov väzňov. Riadok 255: Tábory Mauthausen-Gusenu boli poslednými, ktoré boli oslobodené počas [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]]. [[5. máj]]a [[1945]] prišli do tábora Mauthausen vojaci 41. prieskumnej jednotky 11. americkej obrnenej divízie. Tieto jednotky odzbrojili policajtov a opustili tábor. Väčšina členov SS už utiekla z tábora pred jeho oslobodením; asi tridsiati, ktorí ostali, boli ale väzňami zlynčovaní<ref name="Dobosiewicz-liberty">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp.395–397</ref>; podobný počet bol zlynčovaných bol aj v Gusene II<ref name="Dobosiewicz-liberty"/>. Do [[6. máj]]a boli s výnimkou 2 táborov v [[Loiblpass]] oslobodené americkou armádou všetky ostávajúce pobočky táborového komplexu Mauthausen-Gusen. Medzi oslobodenými táborovými väzňami bol [[Jack Taylor]], dôstojník [[Office of Strategic Services]] (predchodca [[Central Intelligence Agency\|CIA]])<ref name="Taylor">{{eng icon}} {{cite web \| author= \| title= Jack Taylor, American Agent Who Survived Mauthausen \| publisher= \| year=2006 \| work=Jewish Virtual Library \| url=http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Holocaust/mauth32.html \| accessdate=28. apríl 2006}}</ref>. S pomocou niekoľkých väzňov prežil a bol neskôr kľúčovým svedkom [[proces Mauthausen-Gusenského tábora\|procesu Mauthausen-Gusenského tábora]] pred [[Dachauský Medzinárodný vojenský tribunál\|Dachauským Medzinárodným vojenským tribunálom]]<ref name="Taylor2">{{eng icon}} {{cite journal \| author = [[Jack Taylor]] \| year = 2003 \| month = 3rd Quarter \| title = OSS Archives: The Dupont Mission \| journal = The BLAST; UDT-SEAL Association \| url = http://www.udtseal.org/oss.html \| accessdate = 28. apríl 2006}}</ref>. Ďalším z ~~tách~~tých, ktorí prežili, bol [[Simon Wiesenthal]] – inžinier, ktorý strávil zvyšok jeho života lovom nacistických [[vojnový zločinec\|vojnových zločincov]]. Po nemeckej kapitulácii pripadol komplex Mauthausen-Gusen do [[Sovietska okupačná zóna\|sovietskej okupačnej zóny]]. Najskôr používali časti táborov Mauthausen a Gusen I sovietske úrady ako [[kasárne\|kasáreň]] [[Červená armáda\|Červenej armády]]. V rovnakom čase boli podzemné továrne rozobraté a poslané ako vojnová korisť do ZSSR. Neskôr, medzi 1946 a 1947, boli tábory nestrážené a väčšina nábytku a zariadení tábora bola ako červenou armádou tak aj miestnymi obyvateľmi rozobraná. V lete 1947 vyhodili sovietske sily tunely do povetria odovzdali tábor rakúskym civilným orgánom a stiahli sa z oblasti. V roku 1949 bol vyhlásený za pamätné miesto. Nakoniec, [[3. máj]]a [[1975]], 30 rokov po oslobodení tábora otvoril kancelár [[Bruno Kreisky]] Mauthausenské múzeum<ref name="Bischof"/>.

Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen: Rozdiel medzi revíziami