Korunovácia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 726 bajtov ,  pred 5 rokmi
d (odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}})
(→‎Literatúra: doplnená)
V dedičnej monarchii je podľa zákonov dedičnosti novým panovníkom menovaný nasledovník trónu, obyčajne korunný [[princ]], najstarší syn.
 
Monarchovia, teda [[kráľ|králi]] a [[cisár]]i, bývajú spravidla uvedení do úradu korunováciou. Nie však vo všetkých krajinách je to zaužívané, napríklad [[Španielsko]] takú tradíciu nemá. Korunováciou je uzavretá aj vazalská zmluva s poddanými. Naopak nový panovník potvrdzuje všetky práva a privilégiá, ktoré platia v jeho ríši.
 
V [[Uhorské kráľovstvo|Uhorskom kráľovstve]] bol v stredoveku korunovačným mestom Stoličný Belehrad ([[Székesfehérvár]]), v ranom novoveku (od roku 1563 do roku 1830) ním bola [[Bratislava]], konkrétne [[kostol Svätého Martina (Bratislava)|kostol Svätého Martina]]. Korunovácia [[František I. Jozef|Františka I. Jozefa]] sa v roku 1867 konala v [[Budapešť|Budapešti]].
 
== Literatúra ==
* LENGYELOVÁ, Tünde - PÁLFFY, Géza (eds.): ''Korunovácie a pohreby : Mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku.'' Budapest - Békéscsaba : Historický ústav Filozofického výskumného centra Maďarskej akadémie vied - Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, 2016. 228 s. ISBN 978-615-5615-35-1
 
== Iné projekty ==
1 880

úprav