Oto Herman: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 333 bajtov ,  pred 3 rokmi
oprava, doplnenie, formulacia
d (preklepy)
(oprava, doplnenie, formulacia)
 
== Rodina ==
Narodil sa na Slovensku v rodine [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]]:
* otec MUDr. Karol Herman
* matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
== Charakteristika ==
Oto Herman je pre dnešnú generáciu našich mladých prírodovedcov dosť neznámy napriek skutočnosti, že bol počasPočas svojho života popri ostatných početných aktivitách mimoriadne činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Takýchto všestranne vzdelaných a talentovaných ľudí v našich končinách, ale ani v rámci bývalého Uhorska, nebolo mnoho. V súvislosti so Svetovým dňom vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla a ktorého tradícia sa v začiatkoch spája práve s menom Ota Hermana, ho vnímame tiež ako jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku.
 
== Životopis ==
Študoval na gymnáziu v Miškovci a v [[Košice|Košiciach]], absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo [[Viedeň|Viedni]]. Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v [[Kőszeg]]u, konzervátor v múzeu a novinár v [[Kluž|Kluži]] (Rumunsko), [[1872]]-[[1875]] pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v [[Budapešť|Budapešti]]. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä [[ornitológia|ornitológii]], svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa [[entomológia|entomológii]], ichtyológii a rybárstvu, [[antropológia|antropológii]] (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku [[1893]] založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal [[Sedmohradsko]], z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky [[Uhorsko|Uhorska]]. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku [[1877]] založil a do roku [[1887]] redigoval časopis [[Térmészetrajzi Füzetek]], [[1894]] [[Aquila (časopis)|Aquila]], prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.
 
 
== Dielo ==
Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov.
* Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku [[1876]]-[[1879]]
* A fillokszéra, Budapešť roku [[1879]]
* Reliquia Petényiana, Budapešť roku [[1879]]
* •siŐsi nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku [[1885]]
 
* A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku [[1887]]
* A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku [[1909]]
* Természeti képek, Budapešť roku [[1959]]
 
== Legacy ==
* The ''Herman Ottó Múzeum'' v [[Miskolc|Miskolci]] nesie jeho meno
* Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný ''Ottó Herman, posledný maďarský [[Polyhistória|polyhistor]]''.
 
== Literatúra ==
Anonymný používateľ