Eneida (Vergílius): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Kelovy (diskusia | príspevky)
d wiki linky
Riadok 14:
Predmetom Eneidy je mytologický príbeh o trójskom hrdinovi [[Aineias (mytológia)|Eneovi]], ktorý po vyvrátení Tróje hľadá nový domov pre seba a svoj rod.<ref name=EB/> Ide o príbeh, ktorý sa objavuje už v gréckej epickej tradícii, Vergílius si ho však upravuje tak, aby vyhovoval rímskym dejinám a Augustovej propagande, keďže najvyšším cieľom epického diela je spojiť mýtus – [[Trójska vojna|Trójsku vojnu]] a Eneovo putovanie – s históriou – [[julsko-klaudiovská dynastia|julsko-klaudiovskou dynastiou]], ktorá odvodzovala svoj pôvod od Eneovho syna [[Iulus|Iula]] (Askánia), a predovšetkým osobou Augusta.
 
Prvých šesť kníh sa zaoberá Eneovým blúdením morami (ide o paralelu s [[Odyseus|Odyseovým]] blúdením v [[Odysea (Homér)|Odysei]]). Eneas pristáva v severnej Afrike, na mieste, kde kráľovná [[DidoDídó]] vystavala [[Kartágo]], a nachádza tu útočisko. Vergílius kladie do rozporu tragickú lásku medzi Eneom a Didonou a jeho zmyslom pre povinnosť založiť novú [[Trója|Tróju]] podľa vôle bohov. Nakoniec u neho prevládne poslušnosť voči Osudu (''pietas'') a Didonu opustí. Kartaginská kráľovná z nešťastnej lásky spácha samovraždu, predtým však ešte preklaje Rimanov (má ísť o mytologické podopretie neskoršej rivality Ríma a Kartága). V šiestej knihe Eneas dosiahne brehy Itálie. Vylodí sa v [[Kumy|Kúmach]] v [[Kampánia|Kampánii]], kde sídli jedna zo [[sybila|sybíl]]. S jej pomocou zostúpi do podsvetia, kde mu jeho mŕtvy otec [[Anchises (mytológia)|Anchises]] predpovie, že mesto, ktoré namiesto Tróje založia jeho potomkovia, dosiahne vládu nad celým svetom, a poradí mu, kam má ďalej pokračovať.
 
Druhá šestica kníh sa zaoberá vojnou medzi Trójanmi, ktorí pristáli v [[Latium|Látiu]], domove [[Latinovia (Italikovia)|Latinov]], a nepriateľskými Latinmi, ktorí im chcú zabrániť v založení mesta (ide o paralelu s [[Trójska vojna|Trójskou vojnou]] opisovanou v [[Iliada|Iliade]]). Eneas nájde pri ústí [[Tiber]]u, kde sa vylodí so svojimi spoločníkmi, domov, ktorý mu [[Anchises (mytológia)|Anchises]] predpovedal. Uzavrie dohodu s tunajším kráľom [[Latinus|Latinom]], ktorú má spečatiť sobáš s jeho dcérou [[Lavinia|Laviniou]], proti Eneovi ale vystúpi ohrdnutý Lavinin snúbenec, [[Rutulovia|rutulský]] vládca [[Turnus]]. Dochádza k boju: na jednej strane stoja [[Rutulovia]] a ich [[Etruskovia|etruskí]] spojenci, na strane druhej [[Trója]]nia, ktorí nájdu spojencov v kráľovi malej skupiny gréckych osadníkov v [[Latium|Látiu]], [[Evander (mytológia)|Evandrovi]] a niektorých etruských mestách. Boj sa posúva k záverečnému osobnému súboju dvoch hrdinov – [[Aineias (mytológia)|Enea]] a [[Turnus|Turna]]. Eneas víťazí a tým je Osud s konečnou platnosťou naplnený.
Riadok 26:
V kontexte Vergíliovho diela hrá významnú úlohu koncept poslušného nasledovania božského Osudu (''pietas''), tradičnej hodnoty rímskeho spôsobu života. Aj ďalšie Eneove osobné cnosti (''virtus'') poukazujú na ideálne vlastnosti budúceho Rimana, ktoré majú slúžiť za vzor Rimanom skutočným. Osudová nutnosť sa vo Vergíliovom podaní stáva hnacím motorom dejín, v prípade Enea ako aj jeho rímskych dedičov, ktorí svojou expanziou, samozrejme v súlade s cnosťami Enea, plnia svoje poslanie. Vyvrcholením mytologickej osudovosti je nastolenie vlády nového Enea, jeho potomka Augusta, ktoré sa deje podľa Vergília z vôle vyšších mocností.
 
Z tohto hľadiska je zaujímavý Vergíliov pohľad na [[Kartágo]] a jeho rolu v dejinách. [[Dido]]ninaDídó|Didonina láska k Eneovi nedosahuje naplnenie, pretože prekáža Osudu. Symbolicky tým predznamenáva osud celého Kartága, ktorého existencia sa stáva prekážkou rímskej hegemónii. Zničenie Kartága nie je teda dôsledkom mocenského boja dvoch ekonomických a mocenských súperov, ale nutnosťou, ktorú Rím len poslušne vyplnil.
 
== Referencie ==