Katedrála svätého Martina (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Podľa návrhu architekta Uhorskej kráľovskej komory v Bratislave [[Franz Anton Hillebrandt|Franza Antona Hillebrandta]] jej prestavbu realizoval bratislavský staviteľ Franz Karol Römisch.<ref>[http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_8130 Kresba fasády veže1] a [http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_8132 Kresba fasády veže2] zo zbierky Galérie mesta Bratislavy</ref> Veža, ktorú zvýšili asi o dvadsaťštyri metrov, dostala do nadstavanej časti hodinový stroj so štyrmi ciferníkmi. Súčasne prispôsobili nový priestor pre zvony pod hodinovým strojom. Zvuk zvonov sa rozliehal vysokými barokovými oknami na všetky štyri svetové strany. Zmena nastala aj v exteriéri veže. Pribudli tu nové architektonické prvky – pilastre, plastická bosáž, výrazné rímsy. Skromnejší gotický ráz veže tak ustúpil novým barokovým predstavám tvorcov. Jej pompéznosť umocnila nová medená helmica so zvlneným obrysom, na vrchole ktorej v roku 1765 umiestnili už nie kríž ale pozlátený model uhorskej kráľovskej koruny. Slávnostné osadenie koruny sa konalo v utorok 15. októbra 1765, keď do koruny predtým vložili pamätný pergamen s menom kráľovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a ďalších členov panovníckeho rodu. Koruna, vynímajúca sa na hrote veže do dnešných dní, sa stala trvalým symbolom a pripomienkou funkcie bratislavského Dómu ako hlavného korunovačného kostola Uhorska.