Domica: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 28 bajtov ,  pred 4 rokmi
d
Verzia používateľa 217.12.56.166 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 178.41.88.226
Značky: Vizuálny editor možný vandalizmus
d (Verzia používateľa 217.12.56.166 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 178.41.88.226)
'''Domica''' je najväčšia [[jaskyňa]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu [[Silická planina|Silickej planiny]] v [[okres Rožňava|okrese Rožňava]]. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou [[Baradla]] v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca {{km|25|m}}. Samotná Domica je dlhá {{m|5358|m}}, z čoho je od roku [[1932]] pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý {{m|1315|m}}. Objavil ju [[Ján Majko]] 3. októbra [[1926]].
 
Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou {{m|140|m}}. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10010,2 °C do 12011,4 °C a vlhkosť od 95 do 98%........Denis tam bola milion krát
 
== Vznik a štruktúra ==
Jaskyňa vznikla v prahoráchstrednotriasových, bielych, ([[wetterstein]]ských) [[vápenec|vápencoch]] [[silický príkrov|silického príkrovu]]. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku [[Styx (Domica)|Styxu]] a [[Domický potok|Domického potoka]], o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 – {{m|12|m}}. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť.
 
Umelo prekopaný vchod leží vo výške {{mnm|339}}, vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. Suché priestory zahrňujú ''Vstupnú chodbu'', ''Prales'', ''Koncertnú sieň'', ''Palmový háj'', ''Dóm indických pagod'', ''Suchú chodbu'' a ''Sieň terás''. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú ''Objavnú chodbu'', ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx – ''Panenskú chodbu'', ''Majkov dóm'', ''Prvú a Druhú plavbu''. Prvú plavbu tvorí ''Gotický dóm'', ktorého dno vypĺňa {{m|100|m}} dlhé jazero. Na konci ''Gotického dómu'' je ''Klenotnica'' s kvapľovými útvarmi ''Smútočnej vŕby'' a ''Stĺpom víťazstva''. Priestory ''Druhej plavby'' pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke {{m|480|m}}. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy ''Chobotnice'' a tanierovité stalagmity ''Skalnej ruže v Kvetnici''. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (''Rímske kúpele'', ''Plitvické jazerá'') a guanové hrnce.
113 376

úprav