Muflón lesný: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava infoboxu, úprava úvodných riadkov, sekcií, doplnenie referencií
"v cisárskej obore" namiesto "v cisárskej dvore"
Riadok 79:
Muflón môže byť dlhý 120 (ovce) až 135 ([[baran]]y), v kohútiku dosahuje výšky až 70 (ovce) až {{cm|88|m}} (barany).<ref name= Cicavce/> Chvost meria {{cm|10|m}}. Staršie barany dosahujú váhu {{kg|50}}, ovce okolo {{kg|35}}.<ref Name="Savci2">Hanzák - Cicavce, str. 340</ref> Muflonia zver má na hlave [[Rohy (zvieracie)|rohy]], v [[Poľovníctvo|poľovníctve]] označované ako „tulce“. Od parožie [[Jeleňovité|jeleňovitých]] sa líšia tým, že sú duté, nevetvené, zver ich nezhadzuje, a aj svojím pôvodom. Sú produktom [[Koža|kože]], ako [[srsť]] či [[ratice]], a nemajú charakter [[Kostra|kosti]]. Veľké, zahnuté a silno vyvinuté rohy nosia iba barany, ktorí ich používajú pri súbojoch. Rohy do piatich rokoch prestanú rásť.<ref name= Cicavce/> Bývajú dlhé až {{cm|80|m}}. Samice sú buďto bezrohé, alebo nosia malé rožky, dlhé najviac {{cm|16|m}}. Povrch rohov je vrúbkovaný a podľa vrubov možno poznať vek muflónov.
 
V porovnaní s ovcou domácou je mohutnejší. Má čiernohnedú srsť, ku ktorej v zime dorastá vlnená podsada.<ref name="PEZ">David Burnie: ''Praktická encyklopédia zvierat''. 2003 ISBN 8010002496</ref>
 
== Rozšírenie ==
V prehistorických dobách žili muflóny na európskej pevnine, ako dosvedčujú archeologické nálezy kostí a lebiek. V dobe historickej, po poslednej [[ľadová doba|dobe ľadovej]], žili už iba na ostrovoch [[Sardínia]] a [[Korzika]].<ref Name="Savci3">Hanzák - Cicavce, str. 340</ref> Muflón aj jeho najbližší príbuzný [[ovca muflónovitá]] (''Ovis orientalis'') boli dávno v praveku domestikovaní a stali sa základom chovu [[ovca domáca|domácich oviec]]. Podľa inej teórie je však muflón potomkom domácej neolitickej ovce a na Korziku aj Sardíniu bol niekedy okolo roku 9000 pred Kr. dovezený ľuďmi. Až tu potom spätne zdivel. Preukázať skutočný pôvod muflónov je značne problematické. Na rozdiel od kôz, kde je spoľahlivým vodidlom tvar rohov, je u oviec takmer nemožné podľa kostrových pozostatkov rozlíšiť divoké ovce od zvierat v ranom štádiu [[domestikácia|domestikácie]]. Z Korziky a Sardínie sa muflón už v historickom období začal šíriť po celom [[Stredomorie|Stredomorí]]. Zrejme ho poznali už starí [[Staroveké Grécko|Gréci]], celkom iste ho chovali starí [[Rimania]], ktorí jeho [[mäso]] podávali na hostinách. Používali ho aj pri [[gladiátor]]ských zápasoch. Z Talianska sa muflóny neskôr dostali do [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Už na konci 17. storočia boli muflóny chované v cisárskej dvoreobore vo [[Viedeň|Viedni]], odkiaľ sa zrejme dostali aj na územie Slovenska a Česka. Správy o chove divokých oviec na území Česka pochádzajú už zo 16. a 17. storočia, nie je však isté, či išlo o muflóny alebo nejaký ázijský druh (ovca muflónovitá, [[ovca argali]]). Až zo správ z 2. polovice 19. storočia nie je pochýb o tom, že išlo skutočne o muflóny. Najprv boli vysadené do pri obci [[Hluboká nad Vltavou]], odtiaľ sa postupne rozšírili do ďalších oblastí. Na území Slovenska prvý chov muflónov založil gróf K. Forgách na svojom majetku v [[Jelenec|Jelenci]] (predtým Gýmeš) v pohorí [[Tribeč]] v roku 1868.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =