Druhá svetová vojna: Rozdiel medzi revíziami

{{Campaignbox Druhá svetová vojna}}

 

 

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v [[Európa|Európe]] je [[1. september]] [[1939]]. V tento deň [[Wehrmacht]] vpadol do [[Poľsko|Poľska]].<ref>{{Citácia knihy

}}</ref>“

 

Ešte na začiatku roka 1939 existovali v Európe (aj vo svete) tri bloky, ktoré už pomaly išli do vojny, a ktoré boli navzájom znepriatelené: [[Os Berlín-Rím-Tokio]] a ich satelity; krajiny bývalej [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]: [[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] plus štáty pod ich ochranou (napr. [[Poľsko]]); a [[Sovietsky zväz|ZSSR]], ktorý na prvý pohľad stál bokom. Ak sa vôbec očakávalo nejaké prekvapenie a zmena rovnováhy síl, tak sa hľadalo vo vzťahu medzi Francúzskom a ZSSR, pretože vzťahy medzi týmito štátmi sa zlepšovali a v [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojne v Španielsku]] bojovali na rovnakej strane. Rokovania Británie aj Francúzska však napokon spojenectvo so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] nepriniesli najmä kvôli vzájomnej nedôvere<ref>Osborne E. W., 2005, German-Soviet Non-aggression Pact (23 August 1939). in Tucker S. C. (Editor), World War II A Student Encyclopedia. ABC-Clio, Santa Barbara, s. 492 - 491</ref>. V tej dobe sa totiž dalo očakávať, že sa budúce vojnové ťaženie nacistického Nemecka bude uberať smerom na východ. Stalin v obavách z nadchádzajúcej nepriaznivej situácie menoval novým ľudovým komisárom zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Viačeslava Molotova]], ktorým nahradil [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxima Litvinova]], sovietskeho diplomata židovského pôvodu, s ktorým nacisti neboli ochotní rokovať. Molotov neváhal verejne vyhlásiť, že najradšej rokuje s diktátormi, pretože je to vždy jednoduchšie. Jednania sa začali čoskoro. [[23. august]]a [[1939]] uzavrela [[Adolf Hitler|Hitlerova]] Tretia ríša prostredníctvom svojho ministra zahraničia [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]] so Sovietskym zväzom, za ktorý sa podpísal Molotov, pakt o neútočení, známy pod názvom [[Pakt Ribbentrop-Molotov]]<ref>Langsam W. C., 1958, Historic documents of World War II. D. Van Nostrand Company, Inc. Princeton, s. 18-21</ref>. Dohoda bola výhodná pre obe strany. Uvoľnila [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] aj [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] ruky. A hoci už samotný pakt vydesil [[Spojené kráľovstvo|Britániu]], [[Francúzsko]] aj ich spojencov, nebol ničím proti jeho tajnému dodatku, ktorý obsahoval presne vymedzené rozdelenie sféry vplyvu medzi [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]], a ktorý výslovne pripúšťal likvidáciu a rozdelenie [[Poľsko|Poľska]]. Hitler si mohol byť istý, že pri bojoch proti Francúzsku a Británii ho sovieti nenapadnú. Stalinovi umožnila dohoda konsolidáciu vlastných síl po krvavých čistkách v armáde, a tiež získať zvyšok bývalých ruských území, o ktoré prišiel Sovietsky zväz počas [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]]. Cesta k vojne tým bola voľná.