'''Hlaholika''' alebo '''hlaholské písmo''' je dnes už nepoužívané prvé písmo [[Slovania|Slovanov]]. Neskôr sa z nej vyvinula [[cyrilika]] a [[azbuka]]. Tvorilo základ kultúry a vzdelanosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] a [[veľkomoravské učilište|veľkomoravského učilišťa]]. Historicky sa potom najdlhšie udržalo v [[Chorvátsko|Chorvátsku]].
Vytvoril ho [[Konštantín Filozof|Cyril]] zo Solúna so svojim bratom Metodom (sám pápež pri schvaľovaní slovanského písma neskôr explicitne hovorí, že "schvaľujeme písmo vytvorené Konštantínom") okolo roku [[862]] na účely svojej misie na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] ako písmo na zápis [[staroslovienčina|staroslovienčiny]]. Hlaholika je prvý grafický systém slovanských jazykov, ktorý presne odzrkadľuje všetky ich fonetické zvláštnosti. Obsahuje znaky hlások (napr.: Ž, Č , Š, nosovky), ktoré v latinskej a gréckej abecede chýbajú, a preto sú tieto cudzie grafické systémy nevhodné na zapisovanie slovanskej reči. Písmo malo v závislosti od verzie okolo 40 znakov (pôvodná veľkomoravská mala 38 znakov). Vzniklo z 24 [[graféma|grafém]] minuskulnej gréckej abecedy a 14 znakov neznámeho písma (pravdepodobne orientálneho pôvodu t. j. hebrejskej a samaritánskej abecedy). Neskôr mala hlaholika dve verzie: okrúhlu (pôvodnú) a hranatú (neskoršiu). Zaujímavosťou je, že ku každému písmenu bolo priradené číslo, čiže išlo o aj o prvú slovanskú číselnú sústavu. Písmeno pre zvuk „dz“ (= číslo 8) je príkladom písmena utvoreného špeciálne pre nárečia staroslovienčiny používanej na Veľkej Morave, pretože v tom čase vo vlastnej staroslovenčine ([[Macedónia|macedónsky]] dialekt [[Solún]]a) takýto zvuk neexistoval. Illuminati confirmed!
Po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy v roku 885/886 ju na území dnešného Slovenska nahradilo [[latinka|latinské písmo]] a hlaholika sa dostala do [[Chorvátsko|Chorvátska]]<ref>hlaholika. In: [[Jozef Mistrík|MISTRÍK, Jozef]] aj. ''[[Encyklopédia jazykovedy]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. s. 169.</ref> a [[Bulharsko|Bulharska]], odtiaľ potom dočasne a čiastočne do [[Čechy|Čiech]] a [[Vislansko|Vislanska]] a na dlhšiu dobu (popri cyrilike) do [[Srbsko|Srbska]], [[Rusko|Ruska]] a inde. Od [[10. storočie|10. storočia]] ju začala nahradzovať cyrilika. Na Západe ju nahradila latinka, na Východe cyrilika. Neskôr sa cyrilika premenovala na azbuku. Ostala v Rusku a príjmol ju ruský cár Andrej II
