Heisenbergov princíp neurčitosti: Rozdiel medzi revíziami

oprava - pôvodný text "čím nižšiu vlnovú dĺžku pouužijeme..." oprava: "nižšiu za vyššiu. Vyššia vlnová dĺžka svetla znamená, že fotón má väčšiu energiu a tým viac ovplyvní meranú časticu, resp. jej polohu.
dBez shrnutí editace
(oprava - pôvodný text "čím nižšiu vlnovú dĺžku pouužijeme..." oprava: "nižšiu za vyššiu. Vyššia vlnová dĺžka svetla znamená, že fotón má väčšiu energiu a tým viac ovplyvní meranú časticu, resp. jej polohu.)
Dôsledkom princípu je skutočnosť, že nie je možné teoreticky ani experimentálne určiť [[poloha|polohu]] a [[hybnosť]] častice súčasne. V každodennom svete sa ale s týmto dôsledkom nestretávame vzhľadom na veľmi malú hodnotu [[Planckova konštanta|Planckovej konštanty]].
 
V kvantových systémoch však hrá princíp významnú rolu. Ak chceme preto veľmi presne lokalizovať časticu, potom môžeme použiť [[svetlo]] s krátkou [[vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]]. Čím nižšiuvyššiu vlnovú dĺžku svetla však na lokalizáciu použijeme, tým väčšiu energiu má samotný fotón. Avšak túto hybnosť počas merania polohy odovzdá samotnej častici, čím výrazne zmení jej hybnosť.
 
Ak by sme pokus spravili naopak, t. j. chceli by sme poznať presnú hybnosť, musíme použiť svetlo s nízkou energiou, čiže veľkou vlnovou dĺžkou. Tým by ale došlo k veľmi nepresnému určeniu polohy častice.
Anonymný používateľ