Alma-Ata: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 111:
Moderná história Alma-Aty sa datuje od roku [[1854]], kedy Rusi postavili na tom mieste pevnosť a pomenovali ju Verný. Následne do oblasti začali prichádzať ruskí roľníci a tatárski remeselníci. Mestom sa stal Verný v roku [[1867]], významným dátumom Alma-Aty je 28. máj 1887, kedy mesto bolo skoro celé zničené zemetrasením.
Po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]] sa Alma-Ata dostala veľmi rýchlo do rúk Boľševikom. Oblasť s mestom sa stala súčasťou Turkestánskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky. V roku 1927 sa Alma-Ata stala hlavným mestom [[Kazašská autonómna sovietská socialistická republika|Kazašskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky]]. Vďaka tomu sa mesto začalo veľmi rýchlo rozvíjať; trojnásobne narástol počet obyvateľov a prebehla mohutná industrializácia. V roku [[1936]] sa Alma-Ata stala hlavným mestom [[Kazašská
Počas druhej svetovej vojny sa mesto veľmi rozrástlo, nakoľko mnoho inštitúcií z Moskvy a Leningradu bolo evakuovaných práve do Alma-Aty. Mesto bolo sídlom veľkého množstva zbrojoviek a tovární, ktoré vybavili Červenú armádu na Východnej fronte. Po vojne pokračoval rozvoj mesta, a to predovšetkým v rokoch 1966-1971. Zástavba sa orientovala na budovy, ktoré boli schopné vydržať zemetrasenie. V roku [[1986]] prebehli v Alma-Ate nepokoje po odvolaní Kazacha Dinmuhammeda Kunajeva, ktorý zastával funkciu prvého tajomníka Komunistickej strany Kazachstanu a jeho nahradenie Grennadym Kolbimom, ktorý bol etnický Rus. Demonštrácií, ktoré boli krvavo potlačené, sa zúčastnilo až 40 000 ľudí a zásah ozbrojených síl vtedy neprežilo takmer 200 ľudí.
|