Saverio Mercadante: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d nahradenie textu |
d wikilinky |
||
Riadok 14:
Narodil sa v Altamure v [[Apúlia|Apúlii]], mestečku blízko [[Bari (Apúlia)|Bari]]. V rokoch [[1816]] až [[1820]] študoval v [[Neapol]]e u [[Niccolò Zingarelli]]ho. Začínal ako skladateľ symfonickej a inštrumentálnej hudby, ale [[Gioacchino Rossini]] vycítil jeho operný talent a priviedol ho ku kompozícii opier. Pozornosť talianskeho publika na seba upútal najmä svojou siedmou operou ''Elisa e Claudio'' ([[1820]]), ktorú napísal v Rossiniho štýle.
V rokoch [[1829]] a [[1830]] žil vo [[Viedeň|Viedni]], [[Madrid]]e, [[Cádiz]]e a [[Lisabon]]e. Nezískal však trvalý angažmán, preto sa vrátil do Talianska. Stal sa kapelníkom katedrály v [[Novara|Novare]], a toto postavenie zastával až do roku [[1839]]. Na Rossiniho pozvanie strávil krátky čas aj v [[Paríž]]i, kde uviedol niekoľko svojich opier. Tam spoznal diela [[Giacomo Meyerbeer|Giacoma Meyerbeera]] a [[Jacques Fromental Halévy|Halévyho]], čo podnietilo jeho úvahy o zmysle opery. Na základe týchto úvah celkom zmenil svoj kompozičný štýl. Rozhodol sa zbaviť operu veľkooperných manierov a sústrediť sa viac na dramatickú zložku operného diela. Prvou operou, ktorú napísal v tomto "reformovanom" štýlu bola opera ''Il giurnamento'' uvedená roku [[1837]] vo vychýrenom [[Teatro alla Scala]] v [[
V roku [[1839]] sa Mercadante stal riaditeľom ''Liceo musicale'' v [[Bologna|Bologni]] a o rok neskôr vystriedal svojho učiteľa Zingarelliho vo funkcii riaditeľa konzervatória v Neapole, ktorú zastával až do konca svojej životnej dráhy.
| |||