Program Apollo: Rozdiel medzi revíziami

Odobrané 2 bajty ,  pred 4 rokmi
d
Verzia používateľa 194.160.60.66 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Ras67
(tak je to lepsie)
d (Verzia používateľa 194.160.60.66 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Ras67)
'''Program Apollo''' ([[1961]] – [[1972]]) bol americký program pilotovaných kozmických letov realizovaný americkým Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]).
 
Potom, čo [[program Mercury]] dokázal, že kozmické lety s ľudskou posádkou sú uskutočniteľné, bol odštartovaný program Apollo. Jeho pôvodným cieľom bol ďalší výskum vesmíru a poprípade dosiahnutie obežnej dráhy [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]]. Tento cieľ bol stanovený potom, čo prezident USA [[John F. Kennedy]] vo svojom rozhovoreprejave z [[25. máj]]a [[1961]] uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne naspäť na Zem do roku [[1970]]. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristáť na Mesiaci. Medzitým sa začal [[program Gemini]], ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.
 
Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnil celý rad skúšobných letov, a pri ktorých zahynuli prví americkí [[kozmonaut]]i (požiar [[Apollo 1|Apolla 1]] počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť. Megaraketa [[Saturn V]] s [[Apollo 11|Apollom 11]] vzlietla [[16. júl]]a [[1969]]. Posádka pristála na Mesiaci [[20. júl]]a [[1969]] a po nej sa po ňom prechádzalo ešte 10 ďalších kozmonautov. [[Apollo (kozmická loď)|Vesmírna loď Apollo]] sa vo všetkých prípadoch lunárnych letov skladala z troch základných častí: veliteľského, servisného a lunárneho modulu. Na Zem sa vracal vždy iba veliteľský modul.
Šesť letov ([[Apollo 11]], [[Apollo 12]], [[Apollo 14]], [[Apollo 15]], [[Apollo 16]] a [[Apollo 17]]) sa dostalo až na Mesiac. Apollo 7 a 9 vzlietli iba na obežnú dráhu [[Zem]]e, aby otestovali veliteľský a mesačný modul. Apollo 8 a 10 testovali rôzne komponenty na obežnej dráhe Mesiaca a fotografovali jeho povrch. [[Apollo 13]] nepristálo na Mesiaci z dôvodu poruchy, ale tiež získalo jeho fotografie. Posádky Apollo 15, 16, 17 mali už k dispozícii aj mesačné vozidlo, ktoré umožňovalo preskúmať väčšiu plochu oblastí mesačného povrchu. Vozidlo dosahovalo rýchlosť {{km|17|m}}/h. Kozmonauti Apollo 16 sa vzdialili vyše {{km|7|m}} od lunárneho modulu; viackrát pritom stratili mesačnú loď z dohľadu. Orientáciu za nich robil [[počítač]] na Zemi, ktorý pomocou údajov prístrojov mesačného vozidla s priebežnou zmenou uhla vzhľadom na [[Slnko]] udával smer k lunárnemu modulu. Postupne sa zdokonalila i technika prenosu televízneho obrazu, čo umožnilo jedinečné pohľady na mesačné horstvá a údolia, na prácu v mesačnom teréne. Šesť letov, ktoré pristáli na Mesiaci, získalo cenné vedecké dáta a takmer {{kg|400m|w}} mesačných vzoriek. Uskutočnené pokusy a pozorovania zahŕňali mechaniku zemín, [[meteoroid]]y, otrasy zeme, šírenie tepla, meranie vzdialenosti Mesiaca od Zeme, magnetické pole a [[slnečný vietor]].
 
== Priebeh letouletov ==
Priebeh letov na Mesiac mal tieto fázy: štart, navedenie na obežnú dráhu okolo Zeme (s poslednou previerkou zariadení lode), zapnutie 3. stupňa rakety Saturn a prechod začiatočnou rýchlosťou {{km|10.8|m}}/s na dráhu k Mesiacu. Kontrola presnosti dráhy, odpojenie posledného stupňa rakety a let zotrvačnosťou až k Mesiacu (2 1/2 dňa) so stále sa znižujúcou rýchlosťou a drobnými korekciami dráhy. Vo vzdialenosti {{km|326000|m}} od Zeme a {{km|63000|m}} od Mesiaca bola rýchlosť lode minimálna ({{km|0.97|m}}/s), potom začala prevládať príťažlivosť Mesiaca a rýchlosť lode sa opäť zvyšovala, tesne pri Mesiaci bola {{km|2.55|m}}/s, zapálením brzdiaceho motora sa rýchlosť znížila na {{km|1.65|m}}/s a loď sa stala družicou Mesiaca. (Na tento manéver loď' spotrebovala {{kg|7000}} paliva.) Nasledovala fáza obletov Mesiaca s odpočinkom, potom prestup dvojice kozmonautov do lunárneho modulu, oddelenie sa od kozmickej lode, v ktorej ostal tretí kozmonaut; zostup lunárneho modulu na nízku obežnú dráhu (vo výške asi {{km|15|m}} nad povrchom) a napokon zostup modulu na mesačný povrch. Táto fáza bola najdramatickejšia a trvala asi 12 min. Kozmonauti v nej riadili pristátie ručne, sledujúc výber vhodného (rovného) miesta. Spiatočný let sa začal štartom z Mesiaca s prechodom na obežnú dráhu materskej lode, nastalo spojenie s materskou loďou, odpojenie lunárneho modulu, let na Zem a dôležitá etapa – vstup do atmosféry Zeme pod uhlom 6,5°±1°, brzdenie v atmosfére a dopad pomocou [[padák]]ov na vodnú hladinu.
 
63 966

úprav