Viliam Pauliny-Tóth: Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky
d (wikilinky)
[[Súbor:Martin72.JPG|right|thumb|Pamätná tabuľa v Martine]]
 
'''Viliam Pauliny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer''' ([[pseudonym]]y '''Amaranth''', '''Boleslav''', '''Budišovský''', '''Marek Rozmarín''', '''Lysický''', '''Miloslavín''', '''M. I. H.''', '''Mína''', '''Mydloslav''', '''Mydloslav Vechťovič''', '''Podolský''', '''Rozmarín''', '''V. Miloslavín''', '''V. Podolský''') (* [[3. jún]] [[1826]], [[Senica]] – † [[6. máj]] [[1877]], [[Martin (mesto)|Martin]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[básnik]] a [[publicista]]; nevlastný syn [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], nevlastný brat [[Ľudovít Karol Doležal|Ľudovíta Karola Doležala]] a [[Eduard Alexander Doležal|Eduarda Alexandra Doležala]]; otec [[Slovensko|slovenského]] [[spisovateľ]]a a [[ekonómia|národohospodára]] [[Žigmund Pauliny-Tóth|Žigmunda Pauliny-Tótha]], svokor [[Matúš Dula|Matúša Dulu]], [[Štefan Hrušovský|Štefana Hrušovského]], [[Miloš Štefanovič|Miloša Štefanoviča]] a [[Jaroslav Vlček|Jaroslava Vlčka]].
 
== Životopis ==
Pochádzal z rodiny [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)|evanjelického]] [[farár]]a Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v [[Zemianske Podhradie|Zemianskom Podhradí]]. Jeho matka sa v roku [[1837]] znovu vydala za [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do [[Modra|Modry]]. Vzdelanie získaval v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Senica|Senici]], [[Komárno|Komárne]], [[Modra|Modre]] a napokon na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Pobyt v [[Bratislava|Bratislave]] a štúdium pod vplyvom [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie.
 
Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s [[Ján Rotarides|Jánom Rotaridesom]] a [[Janko Kráľ|Jankom Kráľom]]. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v [[Kremnica|Kremnici]]. Krátko pôsobil v [[Ľudovít Košut|košutovskej]] armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku [[1849]] sa stal dôstojníkom [[Slovensko|slovenského]] povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – Tóth de Tőre et Tóthmegyer (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v [[Budín]]e, [[Skalica (mesto)|Skalici]] a po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] sa presťahoval do [[Martin (mesto)|Martina]], kde sa stal úradujúcim podpredsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik [[Gymnázium Viliama Paulinyho - Tótha|martinského gymnázia]] a [[Kníhtlačiarenský účastinársky spolok|Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku]]. V rokoch [[1871]] – [[1874]] bol zodpovedným redaktorom [[Národnie noviny|Národných novín]], v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] sa spolu s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]] snažil intervenovať vo [[Viedeň|Viedni]].