Ľubomír Hrivnák: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d kat
wikilinky
Riadok 5:
| Veľkosť portrétu =
| Popis = slovenský fyzik
|Dátum narodenia = [[31. marec]] [[1930]]
|Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1993|8|30|1930|3|31}}
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
Riadok 22:
| Poznámky =
}}
 
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Ľubomír Hrivnák''', [[Doktor vied|DRSc.]] (* [[31. marec]] [[1930]], [[Bratislava]] – † [[30. august]] [[1993]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[fyzik]].
 
== Životopis ==
Narodil sa v Bratislave. Po štúdiu na PFUK[[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej (fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] v rokoch [[1948]] – [[1952]]) nastúpil na svojejsvoju [[alma mater]] ako asistent. V rámci ašpirantúry študoval v [[Praha|Prahe]] u zakladateľa českej školy teórie tuhých látok Zdeňka Matyáša. Ako prvý na Slovensku sa začal zaoberať touto problematikou a získal titul [[Kandidát vied|CSc.]] za prácu ''Vznik excitónu nežiarivou rekombináciou elektrónu a diery''.
 
V roku [[1961]] prešiel na [[Žilinská univerzita v Žiline|Vysokú školu dopravnú v Žiline]], kde sa v roku [[1964]] [[Habilitácia|habilitoval]] a stal sa vedúcim Katedry fyziky. V rokoch [[1968]] – [[1969]] bol prodekanom Strojnícko-elektrotechnickej fakulty VŠD. Za politické postoje v tomto období bol v roku [[1969]] odvolaný z funkcie prodekana a v roku [[1971]] aj z funkcie vedúceho katedry. Po návrate do Bratislavy v roku [[1974]] pracoval v Elektrotechnickom ústave [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde v roku [[1984]] obhájil [[Doktor vied|doktorskú]] [[Dizertácia|dizertáciu]] prácou ''Neohmický transport v polovodičoch''. Inauguračné pokračovanie absolvoval v roku [[1990]] na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave]]. Spočiatku sa venoval štúdiu Fröhlichovho hamiltoniánu a stanoveniu podmienok, kedy sa dva [[elektrón]]y v polárnom [[Dielektrikum|dielektriku]] môžu priťahovať v dôsledku elektrónovo-fonónovej interakcie. V tých časoch to bol ústredný problém kvantovej teórie tuhých látok. Počas jeho pôsobenia sa v [[Žilina|Žiline]] okolo neho vytvorila silná skupina, ktorá rozvíjala výskum tuhých látok [[ultrazvuk]]ovými metódami a dosiahla vynikajúce výsledky i uznanie.
 
Šírka jeho vedeckých záujmov bola mimoriadne veľká: zaoberal sa nežiarivou rekombináciou elektrónu a diery, kvantovým [[Hallov jav|Hallovým javom]], Bohmovým–Aharonovým efektom i neparabolickými disperznými zákonmi v polovodičoch[[polovodič]]och. Odvodil poloempirický vzťah medzi mriežkovou konštantou polovodičov, ich šírkou zakázaného pásma a parametrami disperzného zákona vodivostných elektrónov. Ako prvý v dejinách fyziky na Slovensku prednášal o kvantovej teórii tuhých látok a popri prof.profesorovi J.[[Ján Fischer|Jánovi Fischerovi]] aj o elektrónovej štruktúre atómov[[atóm]]ov a [[Molekula|molekúl]]. Vďaka jeho úsiliu a pod jeho vedením vznikla kniha ''Teória tuhých látok'', ktorá bola prvou publikáciou svojho druhu v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a vyšla v dvoch vydaniach. Ešte na PFUK[[Prírodovedecká spolufakulta sUniverzity dr.Komenského Petrášomv založilBratislave|Prírodovedeckej seminárfakulty zUniverzity teoretickejKomenského fyzikyv Bratislave]] založil v (roku [[1961]]) spoločne s profesorom [[Milan Petráš|Milanom Petrášom]] seminár z [[Teoretická fyzika|teoretickej fyziky]]. Po príchode na Elektrotechnický ústav SAV zasa viedol seminár z fyziky polovodičov. BolV tiež prvým predsedom Fyzikálnej sekcie JSMF (rokoch [[1969]] – [[1971]]) bol prvým predsedom Fyzikálnej sekcie Jednoty slovenských matematikov fyzikov. V tejto funkcii sa zúčastnil v roku [[1969]] na zakladacom zasadnutí Európskej fyzikálnej spoločnosti ( [[1969]]) a bol zvolený za člena jej prvej rady.
V r. [[1961]] prešiel na Vysokú školu dopravnú do Žiliny, kde sa habilitoval a stal sa vedúcim Katedry fyziky ( [[1964]]). V rokoch [[1968]]– [[1969]] bol prodekanom Strojnícko-elektrotechnickej fakulty VŠD. Za postoje v tomto období bol v r. [[1969]] odvolaný z funkcie prodekana a r. [[1971]] aj z funkcie vedúceho katedry. Po návrate do Bratislavy ( [[1974]]) pracoval v Elektrotechnickom ústave SAV, kde obhájil doktorskú dizertáciu Neohmický transport v polovodičoch ( [[1984]]). Inauguračné pokračovanie absolvoval na MFF UK ( [[1990]]).<br />
Spočiatku sa venoval štúdiu Fröhlichovho hamiltoniánu a stanoveniu podmienok, kedy sa dva elektróny v polárnom dielektriku môžu priťahovať v dôsledku elektrónovo-fonónovej interakcie. V tých časoch to bol ústredný problém kvantovej teórie tuhých látok. Počas jeho pôsobenia sa v Žiline okolo neho vytvorila silná skupina, ktorá rozvíjala výskum tuhých látok ultrazvukovými metódami a dosiahla vynikajúce výsledky i uznanie.<br />
Šírka jeho vedeckých záujmov bola mimoriadne veľká: zaoberal sa nežiarivou rekombináciou elektrónu a diery, kvantovým Hallovým javom, Bohmovým–Aharonovým efektom i neparabolickými disperznými zákonmi v polovodičoch. Odvodil poloempirický vzťah medzi mriežkovou konštantou polovodičov, ich šírkou zakázaného pásma a parametrami disperzného zákona vodivostných elektrónov. Ako prvý v dejinách fyziky na Slovensku prednášal o kvantovej teórii tuhých látok a popri prof. J. Fischerovi aj o elektrónovej štruktúre atómov a molekúl. Vďaka jeho úsiliu a pod jeho vedením vznikla kniha ''Teória tuhých látok'', ktorá bola prvou publikáciou svojho druhu v Česko-Slovensku a vyšla v dvoch vydaniach. Ešte na PFUK spolu s dr. Petrášom založil seminár z teoretickej fyziky ( [[1961]]). Po príchode na EÚ SAV zasa viedol seminár z fyziky polovodičov. Bol tiež prvým predsedom Fyzikálnej sekcie JSMF ( [[1969]]– [[1971]]). V tejto funkcii sa zúčastnil na zakladacom zasadnutí Európskej fyzikálnej spoločnosti ( [[1969]]) a bol zvolený za člena jej prvej rady.
 
Zomrel 30. augusta [[1993]] v Bratislave.