Mezopotámia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pečiatkových |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 225:
Ur-Nammov syn [[Šulgi]] (2093 – 2046 pred Kr./k 2046 – 1998) ovládol celú Babyloniu plus Asýriu a [[Elam]] (čiže územie od Perzského zálivu po [[Ninive]]). Po zhruba 100 rokoch tak znova obnovil centrálne vedenie (aspoň) pre celú Babyloniu. Uskutočnil aj veľa rôznych reforiem na upevnenie centralizovanej moci. On (alebo jeho otec) dal spísať zbierku právnych predpisov, vykonal daňovú reformu (boli centrálne zhromaždištia odvedených naturálií, ktoré sa potom znova redistribuovali), reformu administratívneho aparátu, zaviedol jednotný [[kalendár]] pre celý štát, obnovil božský kult kráľa. Počnúc jeho vládou nadobudli sumerské literárne diela (hymny, žalospevy, mýtické básne, diskurzy a pod.) svoju klasickú podobu.
Šulgiho nástupcovia ([[Amar-Sín]] 2045 – 2037, [[Šu-Sín]] 2036 – 2028, [[Ibbi-Sín]] 2027 – 2003) už museli svoj štát brániť proti útokom zvonka. Zintenzívnili sa – už od akkadského obdobia prebiehajúce – útoky západosemitských [[Amorejci|Amorejcov]] (Amoriti) zo západu ako aj [[Elamiti|Elamitov]] (z [[Elam]]u) a [[Churriti|Churritov]]. Šu-Sín proti Amorejcom dokonca v roku 2032 dal postaviť v severnej Babylonii {{km|200|m}} dlhý múr. Dôsledkom týchto bojov sa postupne provinční
Štát tretej urskej dynastie bol vysoko centralizovaný. Bol rozdelený na provincie, ktoré sa asi kryli s bývalými mestskými štátmi. Na ich čele stál miestodržiteľ ([[ensi]]) a kráľovi podliehajúci vojenskí velitelia (šagina). Kráľ (štát, palác) hral rozhodujúcu úlohu v ekonomike – kontroloval prakticky výrobné faktory [[pôda]] a [[kapitál]] a na kráľovských pozemkoch a v palácových dielňach zamestnával veľmi veľa ľudí odmeňovaných v naturáliách prípadne prídelmi pôdy. Rovnako významné boli chrámy, ktoré však boli pod kontrolou kráľa (ich hospodárenie kontroloval miestny ensi, museli odvádzať prebytky kráľovi a pod.). Aj chrámy však kontrolovali a prenajímali časť pôdy a zamestnávali ľudí. V chrámoch alebo ich dielňach asi pracovali aj vojnoví zajatci a otroci, ktorých však bolo veľmi málo. Zamestnávali sa nie len dospelí, ale aj deti, ženy a starci. Tretím „sektorom“ boli súkromníci – pôda v súkromnom vlastníctve a súkromní obchodníci a remeselníci – ktorých podiel na hospodárstve sa dnes už dá len hádať.
=== Starobabylonsko-staroasýrske obdobie (2003 – 1594 pred Kr./k 1955 – 1531) ===
V tomto období existovalo v Mezopotámii najprv veľa mestských štátov, z ktorých sa postupne
==== Isin (2017 – 1794 pred Kr./k 1969 – 1732) ====
Riadok 254:
Mesto Babylon zrejme vzniklo v 3. tisícročí pred Kr., no spočiatku bolo úplne bezvýznamné. To sa zmenilo nástupom amorejského panovníka menom [[Sumuabum]] (1894 – 1884 pred Kr.), zakladateľom tzv. prvej babylonskej dynastie (1894 – 1594 pred Kr.). Za Sumuabových nástupcov Babylon ešte ovládal len okolité územia ([[Kiš]], [[Dilbat]], [[Sippar]], [[Borsippu]] a pod.).
Najväčšiu zmenu spôsobil kráľ [[Chammu-rabi]] (Chammurapi) (1792 – 1750 / k 1729 – 1686 pred Kr.). Šikovne využívajúc spojenectvá s inými mestskými štátmi a štátmi (Mari, Asýria, Elam, Sýria) dobyl
Chammu-rabiho ríša dlho nevydržala. Už za jeho syna [[Samsu-ilun]]a (1749 – 1712 pred Kr.) sa začala rozpadať. Samsu-ilun musel potlačiť veľkú vzburu v južnej Babylonii, pričom bol okrem iného roku 1740 pred Kr. zničený [[Ur]] a na niekoľko storočí zredukovaný na bezvýznamné mestečko. Ďalej sa v dôsledku hospodárskej krízy začala migrácia obyvateľstva z južnej Babylonie na severné územia. A do tretice sa pobrežia Perzského zálivu, tzv. Prímoria, zmocnila vzbúrenecká tzv. [[prímorská dynastia]]. Zvonka zas Samsu-ilun musel už čeliť [[Kassiti|Kassitom]] útočiacim zo severovýchodu, ktorí postupne získavali kniežatstvá v severnej Babylonii.
Za
=== Stredobabylonsko-stredoasýrske obdobie (1594 – cca 1000 pred Kr./k 1531 – cca 1000) ===
|