Mezopotámia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
pečiatkových
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 225:
Ur-Nammov syn [[Šulgi]] (2093 – 2046 pred Kr./k 2046 – 1998) ovládol celú Babyloniu plus Asýriu a [[Elam]] (čiže územie od Perzského zálivu po [[Ninive]]). Po zhruba 100 rokoch tak znova obnovil centrálne vedenie (aspoň) pre celú Babyloniu. Uskutočnil aj veľa rôznych reforiem na upevnenie centralizovanej moci. On (alebo jeho otec) dal spísať zbierku právnych predpisov, vykonal daňovú reformu (boli centrálne zhromaždištia odvedených naturálií, ktoré sa potom znova redistribuovali), reformu administratívneho aparátu, zaviedol jednotný [[kalendár]] pre celý štát, obnovil božský kult kráľa. Počnúc jeho vládou nadobudli sumerské literárne diela (hymny, žalospevy, mýtické básne, diskurzy a pod.) svoju klasickú podobu.
 
Šulgiho nástupcovia ([[Amar-Sín]] 2045 – 2037, [[Šu-Sín]] 2036 – 2028, [[Ibbi-Sín]] 2027 – 2003) už museli svoj štát brániť proti útokom zvonka. Zintenzívnili sa – už od akkadského obdobia prebiehajúce – útoky západosemitských [[Amorejci|Amorejcov]] (Amoriti) zo západu ako aj [[Elamiti|Elamitov]] (z [[Elam]]u) a [[Churriti|Churritov]]. Šu-Sín proti Amorejcom dokonca v roku 2032 dal postaviť v severnej Babylonii {{km|200|m}} dlhý múr. Dôsledkom týchto bojov sa postupne provinční miestordržiteliamiestodržitelia odtŕhali od urského štátu a vytvárali nezávislé mestské štáty (napríklad [[Isin (Mezopotámia)|Isin]] a [[Larsa]]), takže Ibbi-Sín už ovládal len okolie Uru. Po dlhšej vojne Uru s Elamom nakoniec Elamiti roku 2003 (k1955) pred Kr. dobyli Ur a pripojili ho k svojmu štátu, čím sa skončila doba uruckej dynastie. O tomto vznikli známe literárne skladby [[Nárek nad skazou Uru]] a [[Nárek nad skazou Sumeru a Uru]].
 
Štát tretej urskej dynastie bol vysoko centralizovaný. Bol rozdelený na provincie, ktoré sa asi kryli s bývalými mestskými štátmi. Na ich čele stál miestodržiteľ ([[ensi]]) a kráľovi podliehajúci vojenskí velitelia (šagina). Kráľ (štát, palác) hral rozhodujúcu úlohu v ekonomike – kontroloval prakticky výrobné faktory [[pôda]] a [[kapitál]] a na kráľovských pozemkoch a v palácových dielňach zamestnával veľmi veľa ľudí odmeňovaných v naturáliách prípadne prídelmi pôdy. Rovnako významné boli chrámy, ktoré však boli pod kontrolou kráľa (ich hospodárenie kontroloval miestny ensi, museli odvádzať prebytky kráľovi a pod.). Aj chrámy však kontrolovali a prenajímali časť pôdy a zamestnávali ľudí. V chrámoch alebo ich dielňach asi pracovali aj vojnoví zajatci a otroci, ktorých však bolo veľmi málo. Zamestnávali sa nie len dospelí, ale aj deti, ženy a starci. Tretím „sektorom“ boli súkromníci – pôda v súkromnom vlastníctve a súkromní obchodníci a remeselníci – ktorých podiel na hospodárstve sa dnes už dá len hádať.
 
=== Starobabylonsko-staroasýrske obdobie (2003 – 1594 pred Kr./k 1955 – 1531) ===
V tomto období existovalo v Mezopotámii najprv veľa mestských štátov, z ktorých sa postupne najdôležitešímnajdôležitejším stal [[Babylon]], ktorý si ich za [[Chammu-rabi]]ho podmanil. Boli to najmä Isin, Larsa, [[Aššur]], [[Babylon]], [[Ešnunna]], [[Dér]], [[Mari]] a (štát) [[Elam]]. Dole budú uvedené najdôležitejšie z nich. Všetky sa snažili stať sa akýmisi nástupcami urského štátu. Dôležitým faktorom boli od tohto obdobia semitskí pôvodne kočovní [[Amorejci]] (pozri hore), ktorí už zakladali aj vlastné osady na sumerskom území, dávali sa najímať ako sezónni pracovníci a v mnohých mestách sa stali kráľmi (čiže celé dynastie boli amorejské, čiže semitské a nie sumerské). Dôsledkom bolo, že sa približne do konca starobabylonskehostarobabylonského obdobia Sumeri úpneúplne asimilivoaliasimilovali (semitizovali). Sumerčina však ešte používala ako kultový jazyk až do čias helenizmu a babylonská duchovná kultúra bola dvojjazyčná sumerská a akkadská (podobne sa v európskom stredoveku používala [[latinčina]]).
 
==== Isin (2017 – 1794 pred Kr./k 1969 – 1732) ====
Riadok 254:
Mesto Babylon zrejme vzniklo v 3. tisícročí pred Kr., no spočiatku bolo úplne bezvýznamné. To sa zmenilo nástupom amorejského panovníka menom [[Sumuabum]] (1894 – 1884 pred Kr.), zakladateľom tzv. prvej babylonskej dynastie (1894 – 1594 pred Kr.). Za Sumuabových nástupcov Babylon ešte ovládal len okolité územia ([[Kiš]], [[Dilbat]], [[Sippar]], [[Borsippu]] a pod.).
 
Najväčšiu zmenu spôsobil kráľ [[Chammu-rabi]] (Chammurapi) (1792 – 1750 / k 1729 – 1686 pred Kr.). Šikovne využívajúc spojenectvá s inými mestskými štátmi a štátmi (Mari, Asýria, Elam, Sýria) dobyl roziahlerozsiahle územia. Roku 1764 pred Kr. dobyl Ešnunnu, o rok neskôr aj Larsu a nakoniec Mari, čím mal pod kontrolou celú Babyloniu a Mezopotámiu v užšom zmysle. Potom dočasne dobyl aj niektoré časti Asýrie (Aššur, Ninive a pod.). Chammu-rabi sa staral o vybudovanie centralizovaného administratívneho aparátu, preslávil sa svojim [[Chammu-rabiho zákonník]]om. Za jeho vlády sa rozvíjala aj literatúra a vznikli pre neskorších bádateľov dôležité akkadsko-sumerské „slovníky“.
 
Chammu-rabiho ríša dlho nevydržala. Už za jeho syna [[Samsu-ilun]]a (1749 – 1712 pred Kr.) sa začala rozpadať. Samsu-ilun musel potlačiť veľkú vzburu v južnej Babylonii, pričom bol okrem iného roku 1740 pred Kr. zničený [[Ur]] a na niekoľko storočí zredukovaný na bezvýznamné mestečko. Ďalej sa v dôsledku hospodárskej krízy začala migrácia obyvateľstva z južnej Babylonie na severné územia. A do tretice sa pobrežia Perzského zálivu, tzv. Prímoria, zmocnila vzbúrenecká tzv. [[prímorská dynastia]]. Zvonka zas Samsu-ilun musel už čeliť [[Kassiti|Kassitom]] útočiacim zo severovýchodu, ktorí postupne získavali kniežatstvá v severnej Babylonii.
 
Za naledujúcichnasledujúcich panovníkov sa územie starobabylonského štátu stále zmenšovalo, až napokon Babylon roku 1594 pred Kr. (k1531) dobyli [[Chetiti]] na čele s Muršilom I. na jednej zo svojich lúpežných výprav (potom Babylon znova opustili). Akú úlohu Kassiti zohrávali pred rokom 1594 a či dokonca nepodporovali Chetitov pri ich výprave, nie je známe. Každopádne sa neskôr spomínajú prví (nevedno kde sídliaci) kassitskí králi už zo starobabylonského tohto obdobia ([[Gandaš]] (Samsu-ilunov súčasník), [[Agum I.]] atď. )
 
=== Stredobabylonsko-stredoasýrske obdobie (1594 – cca 1000 pred Kr./k 1531 – cca 1000) ===