Olympijské hry (starovek): Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Hoplitodromos Staatliche Antikensammlungen 1471.jpg|thumb|''Beh ťažkoodencov'' (gréc. hoplitodromos), čiernofigurálna maľba na antickej amfóre, cca. [[550 pred Kr.]] ]]

 

Prvá známa olympiáda sa konala v roku [[776 pred Kr.]] a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=156}}</ref> Skutočný pôvod hier je opradený mýtmi a legendami. Starovekí autori pripisujú založenie olympijských hier [[Herakles (mytológia)|Héraklovi]] alebo [[Pelops (syn Tantala)|Pelopovi]]. Po ich odmlčaní sa za vlády [[Ilia|élidského]] kráľa [[Oxylos (syn Haimóna)|Oxyla]] vrátili do povedomia ľudu, ale po jeho smrti sa hry pre rozbroje v Grécku opäť nekonali. Obnovil ich až jeho neskorší nástupca élidský kráľ [[Ifitos (Élis)|Ifitos]].<ref name="Ífitos"/>

 

 

Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - [[ekecheiria]].<ref name="Ekecheiria">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=111-113}}</ref> Podľa antických autorov bolo tzv. vyhlásenie všeobecného posvätného mieru počas trvania olympijských hier zabezpečené zmluvou, podpísanou élidským kráľom Ifitom a [[Sparta (starovek)|spartským]] zákonodarcom [[Lykourgos (Sparta)|Lykúrgom]].<ref>[[Plutarchos]], ''Bioi paralléloi, Lykourgos'', 1.</ref><ref name="Ífitos">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=224}}</ref>[[Súbor:Alfios.png|náhľad|Olympia pri sútoku riek [[Alfios|Alfeios]] a [[Kladeos (rieka)|Kladeos]] na polostrove Peloponéz]]