Viliam Mruškovič: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Viliam Mruškovič | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis = Filológia|filo…“ Značky: bez zdroja vizuálny editor: prepnuté |
|||
Riadok 22:
| Poznámky =
}}
PhDr. Viliam Mruškovič (* 13. júl 1940, Smolenicie, okres Trnava) je slovenský [[Filológia|filológ]],
== Život ==
Narodil sa ako piate z desiatich detí. Jeho otec bol zámočník v rôznych továrňach na okolí a matka sa starala o domácnosť. Z jeho súrodencov sú známi Štefan (doc. PhDr., CSc, 1932-2016, etnológ, vysokoškolský učiteľ), Jozef (PhDr., 1945), diplomat, riadiaci pracovník v kultúre, učiteľ a prekladateľ a Pavol (1943-2011), funkcionár vo verejnej správe, múzejník a veršovník.
V roku 1965 sa oženil. Jeho manželka Elena, rod. Olejníková (1945) pracovala ako učiteľka a neskôr ako tajomníčka
== Tvorba a dielo ==
Viliam Mruškovič chodil do ľudovej, neskôr do meštianskej a 8-ročnej základnej školy v rodnej obci. Po ukončení zmaturoval Gymnázia Jána Hollého v Trnave (1957) pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu nemeckého a slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1962). Ešte počas štúdia odišiel v roku 1961 do Trstenej, kde vyučoval cudzie jazyky na Jedenásťročnej strednej škole, neskôr Gymnáziu Matina Hattalu. Najprv učil len nemčinu, ale neskôr aj angličtinu a španielčinu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=DNI SVÄTÉHO MARTINA - OCENENIE OSOBNOSTÍ|periodikum=nasturiec.sme.sk|url=https://nasturiec.sme.sk/c/4193370/dni-svateho-martina-ocenenie-osobnosti.html#axzz4hBILqdiT|dátum prístupu=2017-05-15|jazyk=sk}}</ref>
V roku 1972 odišiel na žiadosť vedenia Matice slovenskej (MS) do Martina, kde vykonával funkciu riaditeľa Literárneho archívu, neskôr vedeckého tajomníka MS (1973) a od roku 1987 aj funkciu správcu MS. V júni-júli 1985 sa zúčastnil na medzinárodnom programe Informačnej agentúry USA (International Visitor Program of the United States Information Agency). Po nútenom odchode z funkcie správcu MS pracoval ako archivár v Literárnom archíve až do odchodu do dôchodku v roku 2001. Počas práce v Literárnom archíve a neskôr ako dôchodca (až do roku 2004) vyučoval nemčinu, potom aj španielčinu a taliančinu na Jazykovej škole v Martine.
"Aktívne a pasívne ovláda niekoľko desiatok európskych jazykov. Preložil niekoľko románov a náročných odborných publikácií."<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=DNI SVÄTÉHO MARTINA - OCENENIE OSOBNOSTÍ|periodikum=nasturiec.sme.sk|url=https://nasturiec.sme.sk/c/4193370/dni-svateho-martina-ocenenie-osobnosti.html#axzz4hBILqdiT|dátum prístupu=2017-05-15|jazyk=sk}}</ref> Získal cenu Literárneho fondu za odborný prklad knihy Ingo Walthera Pablo Picasso {Slovart, Bratislava 1992). Vyšlo mu niekoľko poviedok ako prvoprekladov a je "autorom niekoľkých odborných publikácií, ktoré vyšli v Matici slovenskej. Vyvrcholením jeho celoživotného štúdia jazykov a etník Európy je jeho encyklopédia Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia - Europa linguarum nationumqve (Matica slovenská, Martin 2008)." <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=DNI SVÄTÉHO MARTINA - OCENENIE OSOBNOSTÍ|periodikum=nasturiec.sme.sk|url=https://nasturiec.sme.sk/c/4193370/dni-svateho-martina-ocenenie-osobnosti.html#axzz4hBILqdiT|dátum prístupu=2017-05-15|jazyk=sk}}</ref>
=== Literárna veda ===
Řádek 220 ⟶ 222:
Afrikánčina, albánčina, bretónčina, fínčina, západná frízština, gréčtina, grižunská rumančina (Romansh), holandčina, islandčina, komijčina, kymerčina (waleština), lúčna marijčina, maltčina, nórčina, papiamento, portugalčina, rumunčina, sardčina, tatárčina; katalánčina – gram., estónčina – gram., sejšelská kreolčina (Seychellois Creole) – gram., maurícijská kreolčina – gram.
=== Tituly a ocenenia (výber) ===
Titul „Vzorný pracovník kultúry“, udelený Ministerstvom kultúry 22. 10. 1980.
Řádek 231 ⟶ 233:
Pamätná medaila Juraja Fándlyho za prácu v Akadémii vzdelávania, 11. 10. 2011.
==
[https://nasturiec.sme.sk/c/3737426/jeho-konickom-je-ucit-sa-vsetky-europske-jazyky.html#axzz4hBILqdiT Jeho koníčkom je učiť sa všetky európske jazyky]
[https://nasturiec.sme.sk/c/4079587/s-kazdym-jazykom-umiera-jeden-uceleny-osobity-svet.html#axzz4hBILqdiT S každým jazykom umiera jeden ucelený svet]
[http://ktf.cuni.cz/~barton/OperaSlavica2011.pdf Recenzia encyklopédie „Europa linguarum nationumqve. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia“ v Opera Slavica]
[http://www.litcentrum.sk/recenzie/europa-linguarum-nationumqve-europa-jazykov-a-narodov-na-prahu-tretieho-tisicrocia-viliam-mruskovic Recenzia encyklopédie „Europa linguarum nationumqve. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia“ v Knižnej revue]
[https://nasturiec.sme.sk/c/4193370/dni-svateho-martina-ocenenie-osobnosti.html#axzz4hBILqdiT Ocenenie osobností]
== Referencie ==
{{Referencie}}Článok čerpá zo súkromného archívu VM
== Externé odkazy ==
PhDr. Viliam Mruškovič <nowiki>http://ethnolinguist_mruskovic.veem.sk/</nowiki> - osobná stránka
[https://nasturiec.sme.sk/c/3737426/jeho-konickom-je-ucit-sa-vsetky-europske-jazyky.html#axzz4hBILqdiT Jeho koníčkom je učiť sa všetky európske jazyky]
[https://nasturiec.sme.sk/c/4079587/s-kazdym-jazykom-umiera-jeden-uceleny-osobity-svet.html#axzz4hBILqdiT S každým jazykom umiera jeden ucelený svet]
[http://ktf.cuni.cz/~barton/OperaSlavica2011.pdf Recenzia encyklopédie „Europa linguarum nationumqve. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia“ v Opera Slavica]
[http://www.litcentrum.sk/recenzie/europa-linguarum-nationumqve-europa-jazykov-a-narodov-na-prahu-tretieho-tisicrocia-viliam-mruskovic Recenzia encyklopédie „Europa linguarum nationumqve. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia“ v Knižnej revue]
[https://nasturiec.sme.sk/c/4193370/dni-svateho-martina-ocenenie-osobnosti.html#axzz4hBILqdiT Ocenenie osobností]
| |||