Homér: Rozdiel medzi revíziami

V roku 1795 [[Nemci|nemecký]] vedec [[Friedrich August Wolf]] vyhlásil vo svojej knihe ''Prolegonema ad Homerum'', že také veľké eposy ako Ilias a Odysseia by nemohli odrazu vzniknúť v tejto forme bez pomoci písma a keďže v onej epoche písmo nepoznali, na začiatku mohli jestvovať iba krátke piesne, šírené ústnym podaním, podliehali preto premenám, kým ich v 6. storočí pred Kr. nepospájali a nepospisovali.<ref name="Homér 31">{{Citácia knihy|titul=Trójska vojna|vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=80-215-0044-1|strany=31|autor=[[Aleksander Krawczuk]]}}</ref> Na Wolfa mala veľký vplyv kniha ''Conjectures académiques ou dissertation sur l'Iliade d'Homère'', od [[Francúzi|francúzskeho]] dramatika a teoretika [[François Hédelin|D'Aubignaca]], ktorá vyšla skoro štyridsať rokov po smrti jej autora († [[1676]]). Jej autor dokonca pochyboval o existencii Homéra, tvrdil, že Homérovo meno vzniklo z gréckeho ''ho mé horón'', nevidiaci (t. j. slepý) muž.<ref name="Raná grécka kultúra 212"/> Jeho dielo vraj vzniklo mechanickým spojením niekoľkých samostatných básní o obliehaní Tróje, ktoré zložilo niekoľko pevcov.<ref name="Raná grécka kultúra 212"/> Od Wolfových čias sa objavilo obrovské množstvo pomotaných, filologických prác, ktoré rozvíjali jeho tézu. Ich autori s imponujúcou erudíciou a vynachádzavosťou dokazovali, z koľkých vrstiev a pôvodných básní sú poskladané oba eposy. Predstavovali si to tak, že skvelé literárne diela vznikali asi tak, ako sa dnes robí nejedna uznávaná vedecká dizertácia t. j. pomocou usilovného prepisovania cudzích múdrostí, takto sa dá však ľahko splodiť z dvanástich rozličných kníh trinásta, obyčajne rovnako tuctová.<ref name="Homér 32"/>

Bádatelia tohto obdobia sa na začiatku rozdelili na dva tábory: na analytikov, ktorí zastávali názor, že jednotlivé časti Homérových básní pochádzajú od rozličných autorov, a na unitárov, ktorí hájili jednotnosť obidvoch básní a Homérovo autorstvo.<ref name="Raná grécka kultúra 213"/> V tridsiatych rokoch devätnásteho storočia sa analytici rozpadli na niekoľko frakcií.<ref name="Raná grécka kultúra 213"/> Prvá sa ortodoxne držala Wolfa a prakticky priniesla len málo nového, druhá, ktorú vytvoril [[Gottfried Hermann]] s tzv. teóriou prvotného jadra (1832), podľa ktorej homérove básne vznikli rozšírením akejsi ''Prailiady'' a ''Praodysey'' o nové epizódy a vsuvky.<ref name="Raná grécka kultúra 213"/> Do tretej frakcie sa zaradil [[Karl Lachmann]], ktorý vo svojom diele ''Betrachtungen über Homers Ilias'' z roku 1837 prišiel s tzv. piesňovou teóriou, podľa ktorej obidvHoméroveobidva Homérove eposy, nevznikli zo staršieho jadra, ale spojením niekoľkých samostatných piesní.<ref name="Raná grécka kultúra 213">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=213}}</ref>[[Súbor:Jean Auguste Dominique Ingres, Apotheosis of Homer, 1827.jpg|náhľad|[[Jean Auguste Dominique Ingres]] ([[1780]]–[[1867]]) - ''Homérova apoteóza'' ([[1827]])]]