|
Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v [[humánna ekológia|humánnej ekológii]], je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného [[druh (taxonómia)|druhu]], organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.
Medzi témy, ktorými sa ekológia zaoberá, patrí rozmanitosť, distribúcia, hmota (biomasy) a počet (populácie) jednotlivých organizmov, ako aj spolupráce a konkurencie medzi organizmami, a to jednak vo vnútri, ako aj medzi ekosystémami. Ekosystémy sú zložené z dynamicky navzájom prepojených častí vrátane organizmov, ktoré vytvára, a z neživých zložiek ich prostredia. Ekosystémové procesy, ako primárna produkcia, pedogenéza, kolobeh živín, a ďalšie rôzne činnosti, smerujúce k vytváraniu niky, regulujú toky energie a hmoty cez prostredie. Tieto procesy sú regulované organizmami so špecifickými životnými vlastnosťami, na označenie rozmanitosti organizmov sa používá termín biodiverzita (biologická rozmanitosť). Biodiverzita, poukazuje na rozdielnosť druhov, génov a ekosystémov a podporuje niektoré ekosystémové služby.
Ekológia '''nie je synonymom životného prostredia''', environmentalizmu, dejín prírody, alebo vied o životnom prostredí. Úzko súvisí s evolučnou biológiou, genetikou, a etológiou, ale aj s množstvom ďalších disciplín a subdisciplín (záleží od konkrétneho predmetu výskumu). Dôležitou úlohou ekológov je zlepšiť chápanie toho, ako biodiverzita ovplyvňuje ekologickú funkciu. Ekológovia sa snažia vysvetliť:
* životné procesy, interakcie a adaptácie
* pohyb hmoty a energie prostredníctvom živých spoločenstiev
* sukcesiu a rozvoj ekosystémov
* počet a distribúciu organizmov a biologickú rozmanitosť v rámci životného prostredia
Existuje mnoho praktických aplikácií ekologického myslenia v ochrane prírody, riadenia prírodných zdrojov (napr. agroekológia, pôdohospodárstvo, lesníctvo, agrolesníctvo, rybolov), urbanizmu (ekológia mesta), komunitnom zdraví, ekonómii, základnej a aplikovanej vede, ako aj v ľudských sociálnych interakciách (ekológia človeka).
V pôvodnom a v správnom význame je teda ekológia vedou, ktorá sa zaoberá vzťahom organizmov a ich prostredím a vzťahom organizmov navzájom.
Veľmi často sa termín "ekológia" chybne používa v širokom zmysle ako ''ochrana životného prostredia'' alebo dokonca namiesto pojmu ''prírodné prostredie'' (napr. ''ekologicky šetrný výrobok'' znamená výrobok šetrný k životnému prostrediu, čo je nesprávne). Ekológia sa tiež nepresne používa na označenie ideológie environmentalizmu (tzv. ''hlbinná ekológia, je subdisciplína ekológie, ktorá je základným presvedčením radikálneho ekologického hnutia)''. Ekológia vychádza z: biológie, meteorológie, klimatológie, geológie, geografie, fyziky, chémie, antropológie, lekárskych vied (hygiena), ekonomiky, práva, histórie, psychológie, technických vied.
== Názov ==
* [[krajinná ekológia]] – skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami [[krajinná sféra|krajinnej sféry]]
* [[ekológia ekosystémov]] – zaoberá sa tokom látok a [[energia|energie]] v [[ekosystém]]e
* [[globálna ekológia]] ([[makroekológia]]) – pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiskanéhľadiska
* [[geonika]] – sleduje vplyvy činností [[človek]]a a ním vyvolaných aktivít na prírodné prostredie a interakciu prírodného a antropogénneho [[Životné prostredie|prostredia]]
Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad:
|
