|
[[Súbor:Bridges over the Danube river in Bratislava, view from Nový most viewpoint.jpg|náhľad|Starý most pred rozobraním a most Apollo v roku 2009]]
{{hlavný článok|Zoznam mostov v Bratislave}}
V Bratislave sa nachádza 5 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]], [[Ružinov]] a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť [[Petržalka]].
Ako prvý bol postavený [[Starý most (Bratislava)|Starý most]] v roku [[1890]], v roku [[1945]] bol zničený a následne zrekonštruovaný nemeckými zajatcami a Červenou armádou. Hoci bol postavený v rekordne rýchlom čase ako provizórne riešenie, slúžil až do roku 2011 a až v roku 2015 bol rozobraný a nahradený novou konštrukciou, ktorá sa ponáša na pôvodný most. Most v súčasnosti slúži pre električkovú dopravu s cyklotrasou a chodníkom, pričom z neho bola vylúčená automobilová doprava.
Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Nový most odovzdaný do prevádzky v roku [[1972]] (oficiálne [[30. augusta]] [[1974]]), na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti "Bystrica") s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Nový most medzi svetové unikáty, je to siedmy najdlhší visutý most na svete a v roku [[2001]] bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.
Dvojpodlažný [[Prístavný most]] bol postavený v roku [[1985]] a je najvyťaženejším mostom v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent dopravy zo všetkých piatich mostov. Je to diaľnično-železničný most: horné podlažie je súčasťou diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s [[Považská Bystrica|Považskou Bystricou]] a [[Žilina|Žilinou]], dolné podlažie tvoria chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a dvojkoľajná [[železnica|železničná]] trať [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Bratislava-Nové Mesto]] – [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|Bratislava-Petržalka]].
[[Most Lafranconi]] postavený v roku je [[1992]] je taktiež diaľničným mostom diaľnice D2 a jediný betónový most cez Dunaj na Slovensku.
Najnovším mostom v Bratislave je [[Most Apollo (Bratislava)|Most Apollo]], odovzdaný do používania v roku [[2005]]. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku [[2006]] dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.
<gallery>
Most lafranconi.jpg|[[Most Lafranconi]]
Novy Most d.JPG|[[Nový most (Bratislava)|Nový most]] s reštauráciou „UFO“, pohľad z ľavého brehu [[Dunaj]]a
Nový Starý most 02.jpg|[[Starý most (Bratislava)|Starý most]]
Bratislava-14.jpg|[[Most Apollo (Bratislava)|Most Apollo]]
Pristavny most.jpg|[[Prístavný most (Bratislava)|Prístavný most]]
</gallery>
=== Pomníky ===
[[Obrázok:Slavin graves.jpg|vpravo|náhľad|[[Slavín]], kvety na hroboch sovietskych vojakov]]
Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, [[Slavín]], ktorý bol postavený v rokoch [[1957]]{{--}}[[1960]] a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku [[1960]]. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli výbornému výhľadu na takmer celé mesto.
=== Výškové budovy ===
[[Súbor:Bratislava highrises 2009 1.jpg|náhľad|Výškové budovy na Nivách]]
[[Súbor:150BA.JPG|náhľad|Bytový dom Manderla]]
{{hlavný článok|Zoznam výškových budov v Bratislave}}
Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. [[Manderlák]] postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.
V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov na Slovensku, z ktorých veľká časť bola postavená už pred rokom [[1989]].
Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] s výškou {{m|108|m}}. Svojho času to bola najvyššia budova v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou {{m|104|m}}, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na [[Tower 115]].
Najvyššou budovou v Bratislave je už od dokončenia v roku 2002 [[Národná banka Slovenska (budova)|Národná banka Slovenska]] ({{m|111|m}}), nasledovaná [[Slovenská televízia|Slovenskou televíziou]] ({{m|108|m}}), v roku [[2016]] dokončenou rezidenčnou dvojicou veží [[Panorama City (Bratislava)|Panorama City]] (108 m), kancelárskou budovou [[City Business Center I|CBC 1]] (107 m) a budovou [[Tower 115]] s výškou 104 metrov (často uvádzaná výska 115 metrov je vrátane antény). Výšku 100 metrov v Bratislave dosahuje ešte bytový dom [[Polyfunkčný dom Glória|Glória]].
Bratislava v súčasnosti prežíva silný stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Naposledy sa to prejavilo pri zámere výstavby 34-podlažnej obývateľnej budovy na [[Šancová|Šancovej ulici]], pričom pôvodne mala mať budova len 8 poschodí. Nakoniec bolo povolených 22 podlaží.
Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad [[Polus City Center]] alebo [[Aupark]]. Pri Polus City Center boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná [[Millenium Tower I]] a 21-podlažná [[Millenium Tower II]] a v dohľadnej dobe sa počíta s výstavbou [[Millenium Tower III]]. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom [[1989]] s názvom [[Hviezda (budova)|Hviezda]] (ľudovo ''Kukurica''), ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie armády.
Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v budúcnosti by sa výškové budovy mali stavať v oblastiach na to určených a tiež by nemali stáť samostatne, ale mali by tvoriť ucelenú štvrť. Pre výstavbu výškových budov bolo v územnom pláne vyčlenené najmä okolie zóny [[Chalupkova ulica|Chalupkova]], na mieste niekdajších fabrík východne od Starého mesta.
<gallery>
Bratislava Central Bank3.jpg|[[Národná banka Slovenska]]
Tower115.jpg|[[Tower 115]]
Bratislava-32.jpg|Výškové budovy v Bratislave
Panorama City Bratislava 05.jpg|[[Panorama City (Bratislava)|Panorama City]]
</gallery>
=== Nové mestské štvrte ===
Pri Parku kultúry a oddychu je nová štvrť [[River Park]], ktorá je pokračovaním historického centra smerom k PKO a má obsahuje zaujímavú a modernú architektúru a množstvo novej zelene.
Írska spoločnosť [[Ballymore Properties]] začala v roku [[2006]] na dunajskom nábreží stavať novú modernú mestskú štvrť s názvom [[Eurovea]], ktorá bola dokončená v roku [[2010]] a obsahuje obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový [[hotel]], reštaurácie, kancelárie a luxusné byty.
== Parky ==
[[Obrázok:Slovakia Bratislava 942.jpg|vpravo|náhľad|[[Sad Janka Kráľa]] v [[Petržalka|Petržalke]]]]
{{hlavný článok|Zoznam parkov v Bratislave}}
V Bratislave sa nachádza niekoľko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad [[Železná studienka]] alebo [[Koliba]], [[Horský park]], ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza [[Sad Janka Kráľa]], založený v rokoch [[1774]] až [[1776]], čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. [[ZOO Bratislava|Bratislavská zoologická záhrada]] sa nachádza v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]].
<gallery>
Medic Garden with flowers in Bratislava.jpg|Medická záhrada
Dunajské luhy 8 July 2007.jpg|Dunajské luhy
Horský park 6.JPG|Horský park
Cvičná lúka.jpg|Koliba, Cvičná lúka, súčasť Bratislavského lesného parku
</gallery>
== Šport ==
[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|náhľad|Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]]
Bratislava je jedno z mála miest na svete, ktoré majú koncentrované veľmi blízko hokejový štadión, futbalové štadióny a tenisový štadión. Na pomerne malej ploche v mestských štvrtiach [[Tehelné pole]] a [[Pasienky]] sa nachádza [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], futbalový štadión [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] a futbalový štadión [[Pasienky (štadión)|Pasienky]] a tiež Národné tenisové centrum, [[Sibamac Aréna]], ako aj športová hala, [[Inter hala Pasienky]].
Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí [[ŠK Slovan Bratislava]] ([http://www.slovanfutbal.com oficiálna stránka]) a bývalý klub [[FC Petržalka 1898]].
[[HC Slovan Bratislava]] je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. Od ročníku 2012/2013 pôsobil v [[KHL]]. Pôsobí tu aj [[HK Ružinov 99]].
Účastníkom basketbalovej extraligy mužov sú od sezóny 2014/2015 dva kluby. Starším je BK Inter Bratislava, mladším klubom je [[MBK Karlovka Bratislava]].
Kanoistika je zastúpená klubmi ŠKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Dunajčík Bratislava, Dunajklub Kamzík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter.
Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.
<gallery>
Štadión Pasienky Bratislava.jpg|[[Štadión Pasienky]]
Ondrej Nepela Arena.jpg|[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]]
Sibamac arena.JPG|[[Sibamac Aréna]]
ŠH Pasienky.jpg|[[Športová hala Pasienky]]
</gallery>
== Rodisko ==
{{hlavný článok|Zoznam osobností Bratislavy}}
<gallery perrow="8">
Obrázok:JNHummel 2.jpg|[[Johann Nepomuk Hummel]]
Obrázok:Phillipp Lenard in 1900.jpg|[[Philipp Lenard]]
Obrázok:Victor-Tilgner-1881.jpg|[[Viktor Oskar Tilgner]]
Obrázok:Kempelen-charcoal.jpg|[[Johann Wolfgang Kempelen]]
Obrázok:Endlicher.jpg|[[Štefan Ladislav Endlicher]]
Obrázok:Lajos Batthyany Franz Eybl.jpg|[[Ľudovít Baťán]]
Obrázok:Johann Andreas von Segner.jpg|[[Ján Andrej Segner]]
Obrázok:Adam Friedrich Oeser 500x733.jpg|[[Adam Friedrich Oeser]]
</gallery>
== Čestné občianstvo ==
* Dr. [[Helmut Zilk]], [[starosta]] mesta [[Viedeň]], udelené [[4. september|4. septembra]] [[1990]]
* [[Ján Chryzostom kardinál Korec]], sídelný biskup nitriansky, udelené [[26. máj]]a [[1994]]
* [[Ladislav Chudík]], zaslúžilý a národný umelec, udelené [[26. máj]]a [[1994]]
* prof. MUDr. [[Karol Virsík]], Dr.Sc., lekár, udelené [[218. september|28. septembra]] [[1995]]
* [[Edita Gruberová]], sopranistka, udelené [[28. september|24. septembra]] [[1997]]
* [[Karel Gott]], český spevák, udelené [[28. október|28. októbra]] [[2014]]<ref>http://bratislava.sk/karel-gott-sa-stal-cestnym-obcanom-bratislavy/d-11045623</ref>
== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] ([[Rakúsko]]) – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané [[3. máj]]a [[1993]] a obnovené [[2. máj]]a [[2003]].
: Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce ([[Phare]], [[Interreg IIIA]]), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni ([[CENTROPE]], [[JORDES|JORDES+]]). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky [[Dunaj]] ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu [[Twin City (Viedeň, Bratislava)|Twin City]].
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Krakov]] ([[Poľsko]]) – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané [[13. máj]]a [[1987]] a obnovené [[22. október|22. októbra]] [[2003]].
* {{minivlajka|Slovinsko}} [[Ľubľana]] ([[Slovinsko]]) – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané [[4. marec|4. marca]] [[1967]] a obnovené [[22. september|22. septembra]] [[2002]].
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Ulm]] ([[Nemecko]]) – Partnerstvo s týmto mestom oficiálne trvá od [[13. jún]]a [[2003]].
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Perugia]] ([[Taliansko]]) – Mesto v talianskej provincii [[Umbria]] je historicky najstarším partnerským mestom Bratislavy. Dohoda bola podpísaná v júli [[1962]].
: Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva.
{{stĺpce|4|
* {{minivlajka|Egypt}} [[Alexandria]] ([[Egypt]])
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Amsterdam]] ([[Holandsko]])
* {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Baku]] ([[Azerbajdžan ]])
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Brémy]] ([[Nemecko]])
* {{minivlajka|Česko}} [[Brno]] ([[Česko]])
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]] ([[Maďarsko]])
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Burgas]] ([[Bulharsko]])
* {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]] ([[Spojené štáty]])
* {{minivlajka|Írsko}} [[Dublin]] ([[Írsko]])
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Graz]] ([[Rakúsko]])
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Haag]] ([[Holandsko]])
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Helsinki]] ([[Fínsko]])
* {{minivlajka|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]] ([[Vietnam]])
* {{minivlajka|Turecko}} [[Istanbul]] ([[Turecko]])
* {{minivlajka|Arménsko}} [[Jerevan]] ([[Arménsko]])
* {{minivlajka|Izrael}} [[Jeruzalem]] ([[Izrael]])
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]] ([[Nemecko]])
* {{minivlajka|Dánsko}} [[Kodaň]] ([[Dánsko]])
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Kyjev]] ([[Ukrajina]])
* {{minivlajka|Cyprus}} [[Larnaka]] ([[Cyprus]])
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Leicester]] ([[Spojené kráľovstvo]])
* {{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]] ([[Rusko]])
* {{minivlajka|Belgicko}} [[Namur (mesto)|Namur]] ([[Belgicko]])
* {{minivlajka|Česko}} [[Ostrava]] ([[Česko]])
* {{minivlajka|Nórsko}} [[Oslo]] ([[Nórsko]])
* {{minivlajka|Česko}} [[Praha]] ([[Česko]])
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]] ([[Taliansko]])
* {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Riga]] ([[Lotyšsko]])
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Regensburg]] ([[Nemecko]])
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Rotterdam]] ([[Holandsko]])
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Ruse]] ([[Bulharsko]])
* {{minivlajka|Rusko}} [[Saratov]] ([[Rusko]])
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Sofia]] ([[Bulharsko]])
* {{minivlajka|Grécko}} [[Solún]] ([[Grécko]])
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Stoličný Belehrad]] ([[Maďarsko]])
* {{minivlajka|Švédsko}} [[Štokholm]] ([[Švédsko]])
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Štrasburg]] ([[Francúzsko]])
* {{minivlajka|Estónsko}} [[Tallinn]] ([[Estónsko]])
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Turku]] ([[Fínsko]])
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Varšava]] ([[Poľsko]])
* {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Záhreb]] ([[Chorvátsko]])
}}
== Panoráma ==
[[Súbor:Bratislava Cityscape.jpg|náhľad|stred|700px|Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu]]
{{Široký obrázok|BA-Pano-Ondro.jpg|1000px|Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia}}
== Pozri aj ==
* [[Primátor hlavného mesta SR Bratislavy]]
* [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy]]
* [[Zoznam námestí v Bratislave]]
* [[Zoznam ulíc v Bratislave]]
* [[Zoznam osobností Bratislavy]]
* Kultúrne pamiatky: Bratislava I: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (0 – 9)|0-9]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (A – F)|A-F]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (G – J)|G-J]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (K – L)|K-L]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (M – O)|M-O]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (P – R)|P-R]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (S)|S]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (Š)|Š]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (T – V)|T-V]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (W – Ž)|W-Ž]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava II|Bratislava II]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava III|Bratislava III]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava IV|Bratislava IV]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava V|Bratislava V]]
== Referencie ==
{{reflist|1}}
== Iné projekty ==
{{portál|Bratislava|Bratislavský}}
{{Projekt|wikt=Bratislava|commonscat=Bratislava}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.bratislava.sk/ Oficiálne stránky mesta Bratislava]
* [http://www.imhd.sk/ Mestská hromadná doprava v Bratislave]
* [http://uzemneplany.sk/upn/bratislava Územný plán Bratislavy]
* Fotografie a linorezy Bratislavy 40-ych rokov v [http://digitalna.kniznica.info/s/xtCHo4D1zk ''Pressburg in der neuen Slowakei Geschichte, Kultur, Wirtschaft''] v digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]]
* Dielo od zástupcu starostu Bratislavy z r. 1928 [http://digitalna.kniznica.info/s/kXR2tmpOgd ''Československá republika : Bratislava''] v digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]]
== Literatúra ==
* [http://info/cgi-bin/litdok?lang=de&treu=x&t_multi=x&v_0=GEO&q_0=bratislava LitDok stredovýchodná Europa (Herder-Institut Marburg)]
* HOTVÁTH, Vladimír – LEHOTSKÁ, Darina – PLEVA, Ján (eds.): ''Dejiny Bratislavy''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1978. 480 s. + 68 s. obrazových príloh.
* SALNER, Peter: ''Premeny Bratislavy 1939-1993''. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1998.
* SALNER, Peter a kol.: ''Taká bola Bratislava''. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1991.
{{Bratislava}}
{{Hlavné mestá Európy}}
{{Okresy Bratislavského kraja}}
{{Časti Bratislavy}}
{{Turistické zaujímavosti Bratislavy}}
{{Kraje ČSSR}}
{{Obce začlenené do Bratislavy}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
[[Kategória:Bratislava| ]]
| 