|
== Systematika ==
Systematika je do značnej miery sporná. Ak odhliadneme od prvých, dávno vyhynutých taxónov, tak vznikajú prinajmenšom tieto problémy:
Systematika je do značnej miery sporná. Ak odhliadneme od prvých, dávno vyhynutých taxónov, tak vznikajú prinajmenšom tieto problémy:'''Voda''' alebo '''aqua''' (chemický vzorec '''H<sub>2</sub>O''', podľa tradičného názvoslovia oxid vodný<sup>[[[Pomoc:Referencie|chýba zdroj]]]</sup>), novší systémový názov ''oxidán''<sup>['''Voda''' alebo '''aqua''' (chemický vzorec '''H<sub>2</sub>O''', podľa tradičného názvoslovia oxid vodný[[[Pomoc:Referencie|chýba zdroj]]]), novší systémový názov ''oxidán''[[[Pomoc:Referencie|chýba zdroj]]]) je chemická zlúčenina [[Vodík|vodíka]] a [[Kyslík|kyslíka]]. Je základnou podmienkou pre existenciu [[Život|života]] na[[Zem|Zemi]]. Za normálnej [[Teplota|teploty]] a [[Tlak|tlaku]] je to bezfarebná, číra [[kvapalina]] bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom ([[sneh]], [[ľad]]), v kvapalnom (voda) a v plynnom ([[vodná para]]).</sup>
<sup>Je najrozšírenejšou látkou na [[Zem|Zemi]]. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri [[Pôda|pôde]] prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva.</sup>
* <sup>Je základnou zložkou [[Biomasa|biomasy]], hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie.</sup>
* <sup>Pre [[rastliny]] je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy.</sup>
* <sup>Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím</sup>
== <sup>Obsah</sup> ==
<sup> [[null skryť]] </sup>
* <sup>[[Voda#.C5.A0trukt.C3.BAra vody|1Štruktúra vody]]</sup>
* <sup>[[Voda#Druhy v.C3.B4d|2Druhy vôd]]</sup>
** <sup>[[Voda#Pod.C4.BEa obsahu rozpusten.C3.BDch miner.C3.A1lnych l.C3.A1tok|2.1Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok]]</sup>
** <sup>[[Voda#Pod.C4.BEa .C3.BA.C4.8Delu pou.C5.BEitia|2.2Podľa účelu použitia]]</sup>
** <sup>[[Voda#Pod.C4.BEa v.C3.BDskytu|2.3Podľa výskytu]]</sup>
* <sup>[[Voda#Vlastnosti|3Vlastnosti]]</sup>
** <sup>[[Voda#Fyzik.C3.A1lne|3.1Fyzikálne]]</sup>
** <sup>[[Voda#Chemick.C3.A9|3.2Chemické]]</sup>
** <sup>[[Voda#Senzorick.C3.A9|3.3Senzorické]]</sup>
** <sup>[[Voda#Zauj.C3.ADmavosti|3.4Zaujímavosti]]</sup>
* <sup>[[Voda#Voda v pr.C3.ADrode|4Voda v prírode]]</sup>
** <sup>[[Voda#V.C3.BDskyt|4.1Výskyt]]</sup>
** <sup>[[Voda#Tuh.C3.A9|4.2Tuhé]]</sup>
** <sup>[[Voda#Kvapaln.C3.A9|4.3Kvapalné]]</sup>
** <sup>[[Voda#Plynn.C3.A9|4.4Plynné]]</sup>
** <sup>[[Voda#Kvantov.C3.A9 .28do.C4.8Dasn.C3.A9 pomenovanie.29|4.5Kvantové (dočasné pomenovanie)]]</sup>
** <sup>[[Voda#Kolobeh vody v pr.C3.ADrode|4.6Kolobeh vody v prírode]]</sup>
* <sup>[[Voda#Z.C3.ADskanie pitnej vody z morskej|5Získanie pitnej vody z morskej]]</sup>
* <sup>[[Voda#Zne.C4.8Distenie vody|6Znečistenie vody]]</sup>
* <sup>[[Voda#Vyu.C5.BEitie .C4.8Dlovekom|7Využitie človekom]]</sup>
* <sup>[[Voda#Funkcia vody|8Funkcia vody]]</sup>
* <sup>[[Voda#Voda v Slne.C4.8Dnej s.C3.BAstave|9Voda v Slnečnej sústave]]</sup>
* <sup>[[Voda#Filozofick.C3.A9 poh.C4.BEady na vodu|10Filozofické pohľady na vodu]]</sup>
* <sup>[[Voda#Pozri aj|11Pozri aj]]</sup>
* <sup>[[Voda#Referencie|12Referencie]]</sup>
* <sup>[[Voda#In.C3.A9 projekty|13Iné projekty]]</sup>
== <sup>Štruktúra vody[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ==
* <sup>Voda predstavuje [[Chemická zlúčenina|chemickú zlúčeninu]] dvoch [[Atóm|atómov]] [[Vodík|vodíka]] (H) a jedného atómu [[Kyslík|kyslíka]] (O). Atómy v [[Molekula|molekule]]<nowiki/>vody sú viazané jednoduchou [[Kovalentná väzba|polárnou kovalentnou]] väzbou. Intermolekulové vodíkové mostíky sú príčinou napr. vysokej teploty varu vody 100 °C.</sup>
* <sup>Voda sa v prírode vyskytuje v [[Plynné skupenstvo|plynnom]], [[Kvapalné skupenstvo|kvapalnom]] a v [[Tuhé skupenstvo|tuhom skupenstve]].</sup>
* <sup>Pre svoj dipólový charakter je voda dobrým [[Rozpúšťadlo|rozpúšťadlom]] iónových zlúčenín.</sup>
== <sup>Druhy vôd[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ==
=== <sup>Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>[[Destilácia (chémia)|Destilovaná]] – je zbavená minerálnych látok</sup>
* <sup>Mäkká – obsahuje málo minerálnych látok</sup>
* <sup>Tvrdá – z podzemných [[Prameň|prameňov]], obsahuje viac minerálnych látok</sup>
** <sup>[[Minerálna voda|Minerálna]] – Podľa obsahu celkových rozpustených tuhých látok (RL) sa prírodné minerálne vody členia na:</sup>
*** <sup>veľmi nízko mineralizované (s obsahom RL do 50 mg/l)</sup>
*** <sup>nízko mineralizované (s obsahom RL 50 – 500 mg/l)</sup>
*** <sup>stredne mineralizované (s obsahom RL 500 – 1500 mg/l)</sup>
*** <sup>vysoko mineralizované (s obsahom RL 1 500 – 5 000 mg/l)</sup>
*** <sup>veľmi vysoko mineralizované (s obsahom RL 5 000 – 15000 mg/l)</sup>
*** <sup>soľanky (s obsahom RL nad 15000 mg/l).</sup>
=== <sup>Podľa účelu použitia[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>Úžitková – v priemyselných závodoch (zníži sa tvrdosť vody a tá sa zbaví Ca2+ a Mg2+), v potravinárstve sa vyžaduje [[Dezinfekcia|dezinfikovaná]] voda ([[Chlór|chlórovanie]],[[Ozón|ozonizácia]], ožarovanie [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialovým žiarením]])</sup>
* <sup>Napájacia – voda pre parné kotle, zbavená minerálnych solí, aby nevznikol kotlový kameň, ktorý zanáša potrubie</sup>
* <sup>[[Pitná voda|Pitná]] – je vhodná na každodenné použitie, je zbavená nečistôt, obsahuje vyvážené množstvo minerálnych látok tak, aby neškodili zdraviu</sup>
* <sup>[[Odpadová voda]] -Odpadová voda je znečistená voda, ktorá vzniká v priemysle, v poľnohospodárstve, v domácnostiach, nemocniciach, laboratóriách atď. Čistí sa v čistiarňach odpadových vôd. Veľké závody majú vlastné čistiarne odpadových vôd. Obce odvádzajú odpadovú vodu do najbližších čistiarní odpadových vôd</sup>
=== <sup>Podľa výskytu[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>povrchová</sup>
* <sup>podzemná</sup>
* <sup>dažďová</sup>
== <sup>Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ==
=== <sup>Fyzikálne[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>'''[[Povrchové napätie]]''' – je príčinou kapilárnych javov, ako je vzlínavosť vody v [[Kapilára|kapilárach]] [[Pôda|pôdy]] a hornín, zmáčacia schopnosť, tvorba peny, atď.</sup>
* <sup>'''[[Hustota]]''' – sa zväčšuje od 0 °C po teplotu 3,98 °C, potom sa pri vyššej teplote zmenšuje</sup>
* <sup>'''[[Viskozita]]''' – spolu s hustotou podstatne ovplyvňuje hydraulické správanie sa vody. Od jej hodnoty závisí napr. rýchlosť [[Filtrácia|filtrácie]] vody [[Piesok|pieskom]], rýchlosť[[Sedimentácia|sedimentácie]]. Zmenšuje sa so zvyšovaním teploty.</sup>
* <sup>'''[[Vodivosť|Elektrická vodivosť]]''' – závisí od koncentrácie iónov, od ich pohyblivosti a teploty. Obsah rozpustených solí a plynov zvyšuje vodivosť vody.</sup>
* <sup>'''[[Tepelná kapacita]]''' – veľké vodné plochy ako [[Jazero|jazerá]], [[More|moria]], [[Oceán|oceány]] sa podieľajú na regulácii teploty na [[Zem|Zemi]].</sup>
* <sup>'''Ďalšie vlastnosti'''</sup>
** <sup>[[Absorpcia (svetlo)|Absorpcia]] svetla</sup>
** <sup>[[Rádioaktivita]] vody</sup>
** <sup>Zmeny [[Skupenstvo|skupenstiev]] vody</sup>
=== <sup>Chemické[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Sú podmienené obsahom rozpustených látok vo vode.</sup>
=== <sup>Senzorické[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Môžeme ich zistiť ľudskými zmyslovými orgánmi. Teplota, farba, zákal, priehľadnosť, pach a chuť.</sup>
=== <sup>Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>[[Anomália]] vody – pri teplote 3,98 °Celzia má najvyššiu [[Hustota|hustotu]]. Na základe tejto vlastnosti môžu vodné živočíchy prežiť zimu pod hladinou, keďže voda nezamrzne až po dno.</sup>
* <sup>Pri prechode z kvapalného do plynného skupenstva zväčší svoj objem 1 700-násobne, čím vykoná objemovú prácu.</sup>
* <sup>[[22. marec]] je vyhlásený ako [[Svetový deň vody]] (World Water Day)</sup>
== <sup>Voda v prírode[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ==
=== <sup>Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Voda sa v prírode voľne vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách.</sup>
=== <sup>Tuhé[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Voda sa v podobe [[Ľad|ľadu]] a [[Sneh|snehu]] vyskytuje vo veľkých nadmorských výškach, pričom výška, v akej sa ľad so snehom prirodzene nachádza sa smerom k pólom postupne znižuje. Takmer celá plocha [[Antarktída|Antarktídy]] a [[Arktída|Arktídy]] je väčšinu roka zaľadnená. Taktiež sa sneh a ľad vo veľkom množstve vyskytujú v [[Mierne pásmo|miernom pásme]] v období [[Zima|zimy]], kedy kvapalná voda samovoľne zamŕza a zrážky sú v podobe snehu.</sup>
=== <sup>Kvapalné[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>V kvapalnom skupenstve sa na Zemi voda vyskytuje v najväčšom množstve. Bežne sa vyskytuje v podobe [[Jazero|jazier]], [[Rieka|riek]], [[Potok|potokov]], [[Oceán|oceánov]] a [[More|morí]], nachádza sa v [[Pôda|pôde]]<nowiki/>aj v [[Močiar|močiaroch]]. Väčšina vody sa nachádza v oceánoch v podobe slanej vody, pričom pokrýva 71% svetového povrchu.</sup>
=== <sup>Plynné[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Vodná para sa nachádza v atmosfére a jej zastúpenie sa pohybuje od 1 do 4 percent.</sup>
=== <sup>Kvantové (dočasné pomenovanie)[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Najnovšie objavené skupenstvo vody, ktoré vykazuje známky kvantového systému. V prírode sa našlo v supermalých kanálikoch šesťuholníkového prierezu vnútri minerálu beryl, ktorého odrodami sú aj drahokamy akvamarín a smaragd.</sup>
<sup>Zjednodušene môžeme povedať, že ''tunelovanie'' spočíva v tom, že častica (v tomto prípade celá molekula vody) môže prekonať bariéru, t. j. ''pretunelovať'' sa cez ňu a byť súčasne na jej oboch stranách, resp. hocikde vnútri bariéry.</sup>
=== <sup>Kolobeh vody v prírode[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
: <sup>''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kolobeh vody]]''</sup>
<sup>Zem prijíma žiarenie zo [[Slnko|Slnka]], zemský povrch sa zahrieva, voda sa premieňa na [[Para|paru]], ktorá vystupuje do [[Atmosféra|atmosféry]]. V chladnejšom prostredí atmosféry sa vodné pary [[Kondenzácia|kondenzujú]], tvoria [[Oblak|oblaky]], v kvapalnej alebo tuhej forme padajú na zemský povrch a začnú po ňom ihneď stekať alebo do neho vnikať. Časť spadnutých zrážok sa vyparí a pokračuje naďalej v obehu.'''Voda''' alebo '''aqua''' (chemický vzorec '''H<sub>2</sub>O''', podľa tradičného názvoslovia oxid vodný[[[Pomoc:Referencie|chýba zdroj]]]), novší systémový názov ''oxidán''[[[Pomoc:Referencie|chýba zdroj]]]) je chemická zlúčenina [[Vodík|vodíka]] a [[Kyslík|kyslíka]]. Je základnou podmienkou pre existenciu [[Život|života]] na[[Zem|Zemi]]. Za normálnej [[Teplota|teploty]] a [[Tlak|tlaku]] je to bezfarebná, číra [[kvapalina]] bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom ([[sneh]], [[ľad]]), v kvapalnom (voda) a v plynnom ([[vodná para]]).</sup>
<sup>Je najrozšírenejšou látkou na [[Zem|Zemi]]. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri [[Pôda|pôde]] prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva.</sup>
* <sup>Je základnou zložkou [[Biomasa|biomasy]], hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie.</sup>
* <sup>Pre [[rastliny]] je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy.</sup>
* <sup>Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím</sup>
== <sup>Obsah</sup> ==
<sup> [[null skryť]] </sup>
* <sup>[[Voda#.C5.A0trukt.C3.BAra vody|1Štruktúra vody]]</sup>
* <sup>[[Voda#Druhy v.C3.B4d|2Druhy vôd]]</sup>
** <sup>[[Voda#Pod.C4.BEa obsahu rozpusten.C3.BDch miner.C3.A1lnych l.C3.A1tok|2.1Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok]]</sup>
** <sup>[[Voda#Pod.C4.BEa .C3.BA.C4.8Delu pou.C5.BEitia|2.2Podľa účelu použitia]]</sup>
** <sup>[[Voda#Pod.C4.BEa v.C3.BDskytu|2.3Podľa výskytu]]</sup>
* <sup>[[Voda#Vlastnosti|3Vlastnosti]]</sup>
** <sup>[[Voda#Fyzik.C3.A1lne|3.1Fyzikálne]]</sup>
** <sup>[[Voda#Chemick.C3.A9|3.2Chemické]]</sup>
** <sup>[[Voda#Senzorick.C3.A9|3.3Senzorické]]</sup>
** <sup>[[Voda#Zauj.C3.ADmavosti|3.4Zaujímavosti]]</sup>
* <sup>[[Voda#Voda v pr.C3.ADrode|4Voda v prírode]]</sup>
** <sup>[[Voda#V.C3.BDskyt|4.1Výskyt]]</sup>
** <sup>[[Voda#Tuh.C3.A9|4.2Tuhé]]</sup>
** <sup>[[Voda#Kvapaln.C3.A9|4.3Kvapalné]]</sup>
** <sup>[[Voda#Plynn.C3.A9|4.4Plynné]]</sup>
** <sup>[[Voda#Kvantov.C3.A9 .28do.C4.8Dasn.C3.A9 pomenovanie.29|4.5Kvantové (dočasné pomenovanie)]]</sup>
** <sup>[[Voda#Kolobeh vody v pr.C3.ADrode|4.6Kolobeh vody v prírode]]</sup>
* <sup>[[Voda#Z.C3.ADskanie pitnej vody z morskej|5Získanie pitnej vody z morskej]]</sup>
* <sup>[[Voda#Zne.C4.8Distenie vody|6Znečistenie vody]]</sup>
* <sup>[[Voda#Vyu.C5.BEitie .C4.8Dlovekom|7Využitie človekom]]</sup>
* <sup>[[Voda#Funkcia vody|8Funkcia vody]]</sup>
* <sup>[[Voda#Voda v Slne.C4.8Dnej s.C3.BAstave|9Voda v Slnečnej sústave]]</sup>
* <sup>[[Voda#Filozofick.C3.A9 poh.C4.BEady na vodu|10Filozofické pohľady na vodu]]</sup>
* <sup>[[Voda#Pozri aj|11Pozri aj]]</sup>
* <sup>[[Voda#Referencie|12Referencie]]</sup>
* <sup>[[Voda#In.C3.A9 projekty|13Iné projekty]]</sup>
== <sup>Štruktúra vody[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ==
* <sup>Voda predstavuje [[Chemická zlúčenina|chemickú zlúčeninu]] dvoch [[Atóm|atómov]] [[Vodík|vodíka]] (H) a jedného atómu [[Kyslík|kyslíka]] (O). Atómy v [[Molekula|molekule]]<nowiki/>vody sú viazané jednoduchou [[Kovalentná väzba|polárnou kovalentnou]] väzbou. Intermolekulové vodíkové mostíky sú príčinou napr. vysokej teploty varu vody 100 °C.</sup>
* <sup>Voda sa v prírode vyskytuje v [[Plynné skupenstvo|plynnom]], [[Kvapalné skupenstvo|kvapalnom]] a v [[Tuhé skupenstvo|tuhom skupenstve]].</sup>
* <sup>Pre svoj dipólový charakter je voda dobrým [[Rozpúšťadlo|rozpúšťadlom]] iónových zlúčenín.</sup>
== <sup>Druhy vôd[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ==
=== <sup>Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>[[Destilácia (chémia)|Destilovaná]] – je zbavená minerálnych látok</sup>
* <sup>Mäkká – obsahuje málo minerálnych látok</sup>
* <sup>Tvrdá – z podzemných [[Prameň|prameňov]], obsahuje viac minerálnych látok</sup>
** <sup>[[Minerálna voda|Minerálna]] – Podľa obsahu celkových rozpustených tuhých látok (RL) sa prírodné minerálne vody členia na:</sup>
*** <sup>veľmi nízko mineralizované (s obsahom RL do 50 mg/l)</sup>
*** <sup>nízko mineralizované (s obsahom RL 50 – 500 mg/l)</sup>
*** <sup>stredne mineralizované (s obsahom RL 500 – 1500 mg/l)</sup>
*** <sup>vysoko mineralizované (s obsahom RL 1 500 – 5 000 mg/l)</sup>
*** <sup>veľmi vysoko mineralizované (s obsahom RL 5 000 – 15000 mg/l)</sup>
*** <sup>soľanky (s obsahom RL nad 15000 mg/l).</sup>
=== <sup>Podľa účelu použitia[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>Úžitková – v priemyselných závodoch (zníži sa tvrdosť vody a tá sa zbaví Ca2+ a Mg2+), v potravinárstve sa vyžaduje [[Dezinfekcia|dezinfikovaná]] voda ([[Chlór|chlórovanie]],[[Ozón|ozonizácia]], ožarovanie [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialovým žiarením]])</sup>
* <sup>Napájacia – voda pre parné kotle, zbavená minerálnych solí, aby nevznikol kotlový kameň, ktorý zanáša potrubie</sup>
* <sup>[[Pitná voda|Pitná]] – je vhodná na každodenné použitie, je zbavená nečistôt, obsahuje vyvážené množstvo minerálnych látok tak, aby neškodili zdraviu</sup>
* <sup>[[Odpadová voda]] -Odpadová voda je znečistená voda, ktorá vzniká v priemysle, v poľnohospodárstve, v domácnostiach, nemocniciach, laboratóriách atď. Čistí sa v čistiarňach odpadových vôd. Veľké závody majú vlastné čistiarne odpadových vôd. Obce odvádzajú odpadovú vodu do najbližších čistiarní odpadových vôd</sup>
=== <sup>Podľa výskytu[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>povrchová</sup>
* <sup>podzemná</sup>
* <sup>dažďová</sup>
== <sup>Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ==
=== <sup>Fyzikálne[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>'''[[Povrchové napätie]]''' – je príčinou kapilárnych javov, ako je vzlínavosť vody v [[Kapilára|kapilárach]] [[Pôda|pôdy]] a hornín, zmáčacia schopnosť, tvorba peny, atď.</sup>
* <sup>'''[[Hustota]]''' – sa zväčšuje od 0 °C po teplotu 3,98 °C, potom sa pri vyššej teplote zmenšuje</sup>
* <sup>'''[[Viskozita]]''' – spolu s hustotou podstatne ovplyvňuje hydraulické správanie sa vody. Od jej hodnoty závisí napr. rýchlosť [[Filtrácia|filtrácie]] vody [[Piesok|pieskom]], rýchlosť[[Sedimentácia|sedimentácie]]. Zmenšuje sa so zvyšovaním teploty.</sup>
* <sup>'''[[Vodivosť|Elektrická vodivosť]]''' – závisí od koncentrácie iónov, od ich pohyblivosti a teploty. Obsah rozpustených solí a plynov zvyšuje vodivosť vody.</sup>
* <sup>'''[[Tepelná kapacita]]''' – veľké vodné plochy ako [[Jazero|jazerá]], [[More|moria]], [[Oceán|oceány]] sa podieľajú na regulácii teploty na [[Zem|Zemi]].</sup>
* <sup>'''Ďalšie vlastnosti'''</sup>
** <sup>[[Absorpcia (svetlo)|Absorpcia]] svetla</sup>
** <sup>[[Rádioaktivita]] vody</sup>
** <sup>Zmeny [[Skupenstvo|skupenstiev]] vody</sup>
=== <sup>Chemické[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Sú podmienené obsahom rozpustených látok vo vode.</sup>
=== <sup>Senzorické[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Môžeme ich zistiť ľudskými zmyslovými orgánmi. Teplota, farba, zákal, priehľadnosť, pach a chuť.</sup>
=== <sup>Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
* <sup>[[Anomália]] vody – pri teplote 3,98 °Celzia má najvyššiu [[Hustota|hustotu]]. Na základe tejto vlastnosti môžu vodné živočíchy prežiť zimu pod hladinou, keďže voda nezamrzne až po dno.</sup>
* <sup>Pri prechode z kvapalného do plynného skupenstva zväčší svoj objem 1 700-násobne, čím vykoná objemovú prácu.</sup>
* <sup>[[22. marec]] je vyhlásený ako [[Svetový deň vody]] (World Water Day)</sup>
== <sup>Voda v prírode[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ==
=== <sup>Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Voda sa v prírode voľne vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách.</sup>
=== <sup>Tuhé[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Voda sa v podobe [[Ľad|ľadu]] a [[Sneh|snehu]] vyskytuje vo veľkých nadmorských výškach, pričom výška, v akej sa ľad so snehom prirodzene nachádza sa smerom k pólom postupne znižuje. Takmer celá plocha [[Antarktída|Antarktídy]] a [[Arktída|Arktídy]] je väčšinu roka zaľadnená. Taktiež sa sneh a ľad vo veľkom množstve vyskytujú v [[Mierne pásmo|miernom pásme]] v období [[Zima|zimy]], kedy kvapalná voda samovoľne zamŕza a zrážky sú v podobe snehu.</sup>
=== <sup>Kvapalné[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>V kvapalnom skupenstve sa na Zemi voda vyskytuje v najväčšom množstve. Bežne sa vyskytuje v podobe [[Jazero|jazier]], [[Rieka|riek]], [[Potok|potokov]], [[Oceán|oceánov]] a [[More|morí]], nachádza sa v [[Pôda|pôde]]<nowiki/>aj v [[Močiar|močiaroch]]. Väčšina vody sa nachádza v oceánoch v podobe slanej vody, pričom pokrýva 71% svetového povrchu.</sup>
=== <sup>Plynné[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Vodná para sa nachádza v atmosfére a jej zastúpenie sa pohybuje od 1 do 4 percent.</sup>
=== <sup>Kvantové (dočasné pomenovanie)[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
<sup>Najnovšie objavené skupenstvo vody, ktoré vykazuje známky kvantového systému. V prírode sa našlo v supermalých kanálikoch šesťuholníkového prierezu vnútri minerálu beryl, ktorého odrodami sú aj drahokamy akvamarín a smaragd.</sup>
<sup>Zjednodušene môžeme povedať, že ''tunelovanie'' spočíva v tom, že častica (v tomto prípade celá molekula vody) môže prekonať bariéru, t. j. ''pretunelovať'' sa cez ňu a byť súčasne na jej oboch stranách, resp. hocikde vnútri bariéry.</sup>
=== <sup>Kolobeh vody v prírode[upraviť | upraviť zdroj]</sup> ===
: <sup>''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kolobeh vody]]''</sup>
<sup>Zem prijíma žiarenie zo [[Slnko|Slnka]], zemský povrch sa zahrieva, voda sa premieňa na [[Para|paru]], ktorá vystupuje do [[Atmosféra|atmosféry]]. V chladnejšom prostredí atmosféry sa vodné pary [[Kondenzácia|kondenzujú]], tvoria [[Oblak|oblaky]], v kvapalnej alebo tuhej forme padajú na zemský povrch a začnú po ňom ihneď stekať alebo do neho vnikať. Časť spadnutých zrážok sa vyparí a pokračuje naďalej v obehu.[[Pomoc:Referencie|chýba zdroj]]]</sup>) je chemická zlúčenina [[Vodík|vodíka]] a [[Kyslík|kyslíka]]. Je základnou podmienkou pre existenciu [[Život|života]] na[[Zem|Zemi]]. Za normálnej [[Teplota|teploty]] a [[Tlak|tlaku]] je to bezfarebná, číra [[kvapalina]] bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom ([[sneh]], [[ľad]]), v kvapalnom (voda) a v plynnom ([[vodná para]]).
Je najrozšírenejšou látkou na [[Zem|Zemi]]. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri [[Pôda|pôde]] prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva.
* Je základnou zložkou [[Biomasa|biomasy]], hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie.
* Pre [[rastliny]] je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy.
* Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím
== Obsah ==
[[null skryť]]
* [[Voda#.C5.A0trukt.C3.BAra vody|1Štruktúra vody]]
* [[Voda#Druhy v.C3.B4d|2Druhy vôd]]
** [[Voda#Pod.C4.BEa obsahu rozpusten.C3.BDch miner.C3.A1lnych l.C3.A1tok|2.1Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok]]
** [[Voda#Pod.C4.BEa .C3.BA.C4.8Delu pou.C5.BEitia|2.2Podľa účelu použitia]]
** [[Voda#Pod.C4.BEa v.C3.BDskytu|2.3Podľa výskytu]]
* [[Voda#Vlastnosti|3Vlastnosti]]
** [[Voda#Fyzik.C3.A1lne|3.1Fyzikálne]]
** [[Voda#Chemick.C3.A9|3.2Chemické]]
** [[Voda#Senzorick.C3.A9|3.3Senzorické]]
** [[Voda#Zauj.C3.ADmavosti|3.4Zaujímavosti]]
* [[Voda#Voda v pr.C3.ADrode|4Voda v prírode]]
** [[Voda#V.C3.BDskyt|4.1Výskyt]]
** [[Voda#Tuh.C3.A9|4.2Tuhé]]
** [[Voda#Kvapaln.C3.A9|4.3Kvapalné]]
** [[Voda#Plynn.C3.A9|4.4Plynné]]
** [[Voda#Kvantov.C3.A9 .28do.C4.8Dasn.C3.A9 pomenovanie.29|4.5Kvantové (dočasné pomenovanie)]]
** [[Voda#Kolobeh vody v pr.C3.ADrode|4.6Kolobeh vody v prírode]]
* [[Voda#Z.C3.ADskanie pitnej vody z morskej|5Získanie pitnej vody z morskej]]
* [[Voda#Zne.C4.8Distenie vody|6Znečistenie vody]]
* [[Voda#Vyu.C5.BEitie .C4.8Dlovekom|7Využitie človekom]]
* [[Voda#Funkcia vody|8Funkcia vody]]
* [[Voda#Voda v Slne.C4.8Dnej s.C3.BAstave|9Voda v Slnečnej sústave]]
* [[Voda#Filozofick.C3.A9 poh.C4.BEady na vodu|10Filozofické pohľady na vodu]]
* [[Voda#Pozri aj|11Pozri aj]]
* [[Voda#Referencie|12Referencie]]
* [[Voda#In.C3.A9 projekty|13Iné projekty]]
== Štruktúra vody[upraviť | upraviť zdroj] ==
* Voda predstavuje [[Chemická zlúčenina|chemickú zlúčeninu]] dvoch [[Atóm|atómov]] [[Vodík|vodíka]] (H) a jedného atómu [[Kyslík|kyslíka]] (O). Atómy v [[Molekula|molekule]]<nowiki/>vody sú viazané jednoduchou [[Kovalentná väzba|polárnou kovalentnou]] väzbou. Intermolekulové vodíkové mostíky sú príčinou napr. vysokej teploty varu vody 100 °C.
* Voda sa v prírode vyskytuje v [[Plynné skupenstvo|plynnom]], [[Kvapalné skupenstvo|kvapalnom]] a v [[Tuhé skupenstvo|tuhom skupenstve]].
* Pre svoj dipólový charakter je voda dobrým [[Rozpúšťadlo|rozpúšťadlom]] iónových zlúčenín.
== Druhy vôd[upraviť | upraviť zdroj] ==
=== Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok[upraviť | upraviť zdroj] ===
* [[Destilácia (chémia)|Destilovaná]] – je zbavená minerálnych látok
* Mäkká – obsahuje málo minerálnych látok
* Tvrdá – z podzemných [[Prameň|prameňov]], obsahuje viac minerálnych látok
** [[Minerálna voda|Minerálna]] – Podľa obsahu celkových rozpustených tuhých látok (RL) sa prírodné minerálne vody členia na:
*** veľmi nízko mineralizované (s obsahom RL do 50 mg/l)
*** nízko mineralizované (s obsahom RL 50 – 500 mg/l)
*** stredne mineralizované (s obsahom RL 500 – 1500 mg/l)
*** vysoko mineralizované (s obsahom RL 1 500 – 5 000 mg/l)
*** veľmi vysoko mineralizované (s obsahom RL 5 000 – 15000 mg/l)
*** soľanky (s obsahom RL nad 15000 mg/l).
=== Podľa účelu použitia[upraviť | upraviť zdroj] ===
* Úžitková – v priemyselných závodoch (zníži sa tvrdosť vody a tá sa zbaví Ca<sup>2+</sup> a Mg<sup>2+</sup>), v potravinárstve sa vyžaduje [[Dezinfekcia|dezinfikovaná]] voda ([[Chlór|chlórovanie]],[[Ozón|ozonizácia]], ožarovanie [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialovým žiarením]])
* Napájacia – voda pre parné kotle, zbavená minerálnych solí, aby nevznikol kotlový kameň, ktorý zanáša potrubie
* [[Pitná voda|Pitná]] – je vhodná na každodenné použitie, je zbavená nečistôt, obsahuje vyvážené množstvo minerálnych látok tak, aby neškodili zdraviu
* [[Odpadová voda]] -Odpadová voda je znečistená voda, ktorá vzniká v priemysle, v poľnohospodárstve, v domácnostiach, nemocniciach, laboratóriách atď. Čistí sa v čistiarňach odpadových vôd. Veľké závody majú vlastné čistiarne odpadových vôd. Obce odvádzajú odpadovú vodu do najbližších čistiarní odpadových vôd
=== Podľa výskytu[upraviť | upraviť zdroj] ===
* povrchová
* podzemná
* dažďová
== Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj] ==
=== Fyzikálne[upraviť | upraviť zdroj] ===
* '''[[Povrchové napätie]]''' – je príčinou kapilárnych javov, ako je vzlínavosť vody v [[Kapilára|kapilárach]] [[Pôda|pôdy]] a hornín, zmáčacia schopnosť, tvorba peny, atď.
* '''[[Hustota]]''' – sa zväčšuje od 0 °C po teplotu 3,98 °C, potom sa pri vyššej teplote zmenšuje
* '''[[Viskozita]]''' – spolu s hustotou podstatne ovplyvňuje hydraulické správanie sa vody. Od jej hodnoty závisí napr. rýchlosť [[Filtrácia|filtrácie]] vody [[Piesok|pieskom]], rýchlosť[[Sedimentácia|sedimentácie]]. Zmenšuje sa so zvyšovaním teploty.
* '''[[Vodivosť|Elektrická vodivosť]]''' – závisí od koncentrácie iónov, od ich pohyblivosti a teploty. Obsah rozpustených solí a plynov zvyšuje vodivosť vody.
* '''[[Tepelná kapacita]]''' – veľké vodné plochy ako [[Jazero|jazerá]], [[More|moria]], [[Oceán|oceány]] sa podieľajú na regulácii teploty na [[Zem|Zemi]].
* '''Ďalšie vlastnosti'''
** [[Absorpcia (svetlo)|Absorpcia]] svetla
** [[Rádioaktivita]] vody
** Zmeny [[Skupenstvo|skupenstiev]] vody
=== Chemické[upraviť | upraviť zdroj] ===
Sú podmienené obsahom rozpustených látok vo vode.
=== Senzorické[upraviť | upraviť zdroj] ===
Môžeme ich zistiť ľudskými zmyslovými orgánmi. Teplota, farba, zákal, priehľadnosť, pach a chuť.
=== Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj] ===
* [[Anomália]] vody – pri teplote 3,98 °Celzia má najvyššiu [[Hustota|hustotu]]. Na základe tejto vlastnosti môžu vodné živočíchy prežiť zimu pod hladinou, keďže voda nezamrzne až po dno.
* Pri prechode z kvapalného do plynného skupenstva zväčší svoj objem 1 700-násobne, čím vykoná objemovú prácu.
* [[22. marec]] je vyhlásený ako [[Svetový deň vody]] (World Water Day)
== Voda v prírode[upraviť | upraviť zdroj] ==
=== Výskyt[upraviť | upraviť zdroj] ===
Voda sa v prírode voľne vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách.
=== Tuhé[upraviť | upraviť zdroj] ===
Voda sa v podobe [[Ľad|ľadu]] a [[Sneh|snehu]] vyskytuje vo veľkých nadmorských výškach, pričom výška, v akej sa ľad so snehom prirodzene nachádza sa smerom k pólom postupne znižuje. Takmer celá plocha [[Antarktída|Antarktídy]] a [[Arktída|Arktídy]] je väčšinu roka zaľadnená. Taktiež sa sneh a ľad vo veľkom množstve vyskytujú v [[Mierne pásmo|miernom pásme]] v období [[Zima|zimy]], kedy kvapalná voda samovoľne zamŕza a zrážky sú v podobe snehu.
=== Kvapalné[upraviť | upraviť zdroj] ===
V kvapalnom skupenstve sa na Zemi voda vyskytuje v najväčšom množstve. Bežne sa vyskytuje v podobe [[Jazero|jazier]], [[Rieka|riek]], [[Potok|potokov]], [[Oceán|oceánov]] a [[More|morí]], nachádza sa v [[Pôda|pôde]]<nowiki/>aj v [[Močiar|močiaroch]]. Väčšina vody sa nachádza v oceánoch v podobe slanej vody, pričom pokrýva 71% svetového povrchu.
=== Plynné[upraviť | upraviť zdroj] ===
Vodná para sa nachádza v atmosfére a jej zastúpenie sa pohybuje od 1 do 4 percent.
=== Kvantové (dočasné pomenovanie)[upraviť | upraviť zdroj] ===
Najnovšie objavené skupenstvo vody, ktoré vykazuje známky kvantového systému. V prírode sa našlo v supermalých kanálikoch šesťuholníkového prierezu vnútri minerálu beryl, ktorého odrodami sú aj drahokamy akvamarín a smaragd.
Zjednodušene môžeme povedať, že ''tunelovanie'' spočíva v tom, že častica (v tomto prípade celá molekula vody) môže prekonať bariéru, t. j. ''pretunelovať'' sa cez ňu a byť súčasne na jej oboch stranách, resp. hocikde vnútri bariéry.
=== Kolobeh vody v prírode[upraviť | upraviť zdroj] ===
: ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kolobeh vody]]''
Zem prijíma žiarenie zo [[Slnko|Slnka]], zemský povrch sa zahrieva, voda sa premieňa na [[Para|paru]], ktorá vystupuje do [[Atmosféra|atmosféry]]. V chladnejšom prostredí atmosféry sa vodné pary [[Kondenzácia|kondenzujú]], tvoria [[Oblak|oblaky]], v kvapalnej alebo tuhej forme padajú na zemský povrch a začnú po ňom ihneď stekať alebo do neho vnikať. Časť spadnutých zrážok sa vyparí a pokračuje naďalej v obehu.
* nie je jasné, či domáceho koňa klasifikovať ako samostatný druh alebo súčasť druhu/druhov, z ktorých sa vyvinul
* dnes je prípustné nazývať tarpana v širšom zmysle "Equus caballus"/kôň domáci (podľa pravidla priority) aj "Equus ferus" (podľa výnimky medzinárodnej komisie pre zool. nomenklatúru pre niektoré druhy, z ktorých sa vyvinuli domáce druhy)
* v starších systémoch sú taxóny patriace dole pod koňa obyčajného zaraďované ako poddruhy koňa Przewalského (Equus Przewalskii...)
* veľkosť je približne 25-42cm
* niekedy sa kôň Przewalský-kertak zaraďuje pod tarpana v širšom zmysle
* nie je jasné, či tarpana v širšom zmysle deliť na ďalšie (pod)druhy, ak áno, na ktoré presne; dnes sa spravidla delí na dole uvedené 2/3 (pod)druhy, v minulosti bol spravidla nahrádzaný trojicou druhov: tarpan (v užšom zmysle) + Equus robustus + Equus gracilis (posledné dva druhy v tomto zmysle ale z dnešného pohľadu zrejme nikdy neexistovali, okrem toho sa Equus robustus pletie s iným(?) druhom - pozri pod [[Equus (rod)|Equus]])
**** †[[kôň tarpan lesný]] (Equus (Equus) ferus sylvestris/silvaticus/silvatica resp. Equus (Equus) caballus sylvestris/silvaticus/silvatica) – podľa starších názorov to zodpovedá: E. ferus/caballus robustus Stegman 1924 (slov. kôň obyčajný západný; existencia sporná) + E. ferus/caballus gracilis (slov. kôň obyčajný severský; existencia taxónu E. f. gracilis bola už v minulosti sporná)
**** ?†Equus (Equus) ferus remagensis resp. Equus (Equus) caballus remagensis (=E. f germanicus resp. E. c. germanicus)
**** Dajú sa pekne nakladať.
**** Pozor avšak nebezpečenstvo uhryznutia pri or. sexe.
== Plemená (Poddruhy) koní ==
| 