Spermia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Koniec.
Značky: možný vandalizmus vyprázdnenie vizuálny editor
d Verzia používateľa 95.102.46.31 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Exestosik
Riadok 1:
[[Súbor:Complete diagram of a human spermatozoa cs.svg|thumb|280px|Schéma spermie]]
Koniec.
 
'''Spermia''' je samčia alebo mužská [[pohlavná bunka]], ktorá vzniká v samčích (mužských) [[mužské pohlavné orgány|pohlavných orgánoch]] a je spôsobilá k oplodneniu samičieho (ženského) [[vajíčko (bunka)|vajíčka]]. Patrí medzi [[gaméta|gaméty]] a má [[Ploidia|haploidný]] počet [[chromozóm]]ov.
 
Spermie patria vôbec k najmenším [[živočíšna bunka|živočíšnym bunkám]]. Väčšinou sú pohyblivé vďaka tomu, že majú jeden alebo viac [[bičík]]ov, alebo sú schopné amébovitého pohybu. Na rozdiel od vajíčok zrelé spermie majú [[mitochondria|mitochondrie]] situované na báze bičíka.
 
== Vznik ==
Spermie vznikajú z tzv. [[primordiálny gonocyt|primordiálnych gonocytov]] (prapohlavných buniek), ktoré sú sústredené v [[gonáda]]ch. Z hľadiska zárodočných vrstiev sú v všetkých [[trojlistovce|trojlistovocov]] (''Triblastica'') [[mezoderm]]álneho pôvodu. Proces vzniku spermií sa nazýva '''spermatogenéza'''. Pôvodne diploidný primordiálny gonocyt sa zmení na bunkmu zvanú spermatogónia, ktorej [[mitóza|mitotickým delením]] vznikne bunka nazývaná spermatogónia A. Ďalším mitotickým delením vznikne jedna [[kmeňová bunka]] a 24 spermatogónií B. Po ďalších mitotických deleniach spermatogónii B vzniknú tzv. primárne spermatocyty, bunky stále diploidné, ktoré však už vstupujú do prvej fázy [[meióza|meiotického (redukčného) delenia]]. Po prvom meiotickom delení vzniknú dva sekundárne spermatocyty, po druhom spermatídy. Spermatída už má vhodný (haploidný) počet chromozómov. Jej vývoj, čiže premena na spermiu sa uskutoční kondenzáciou [[bunkové jadro|jadra]], odvrhnutím časti [[cytoplazma|cytoplazmy]] a vznikom bičíka.
 
Meiotické delenie neprebehne, pokiaľ má samec v somatických (telových) bunkách už haploidný počet chromozómov. Príkladom je samec [[Včela (rod)|včely]] ([[trúd]]).
 
== Syntéza proteínov ==
Dlho sa predpokladalo, že spermia je [[proteosyntéza|proteosynteticky]] neaktívna (nie je schopná tvoriť [[proteín]]y), pretože má veľmi kondenzovanú DNA, čo znemožňuje [[transkripcia|transkripciu]]. Avšak zistilo sa, že spermia si so sebou nesie [[mRNA]], ktorú je v priebehu pobytu v samičom reprodukčnom trakte schopná prekladať a dopĺňať tak svoje proteíny. Syntéza však neprebieha na normálnych cytoplazmatických [[ribozóm]]och, ale na ribozómoch pochádzajúcich z mitochondrie (ribozómy [[prokarya|prokaryotického]] typu).<ref>Gur Y, Breitbart H., "Mammalian sperm translate nuclear-encoded proteins by mitochondrial-type ribosomes." Genes Dev. 2006 Feb 15;20(4):411-6. Epub 2006 Jan 31.</ref>,<ref>Gur Y, Breitbart H.,"Protein synthesis in sperm: dialog between mitochondria and cytoplasm." Mol Cell Endocrinol. 2008 Jan 30;282(1-2):45-55. Epub 2007 Nov 22.</ref>
 
== Zaujímavosti ==
* Životnosť ľudskej spermie po ejakulácii: 30 sekúnd až 6 dní (v závislosti od podmienok prostredia)
* Vzdialenosť, ktorú musí prekonať ľudská spermia, aby oplodnila vajíčko: 7,5 až 10 cm
 
== Zdroj ==
 
* {{filit|fvs/spermia.html}}
* {{Zdroj zoológia}}
{{Referencie}}
 
[[Kategória:Pohlavné bunky]]