Bajkonur: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
sssss Značky: školská IP vizuálny editor |
d Verzia používateľa 87.197.1.105 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od MDsmajlik |
||
Riadok 7:
'''Kozmodróm Bajkonur''' ({{V jazyku|rus|Космодром Байконур}}) je hlavný [[Rusko|ruský]] [[kozmodróm]], používaný od začiatku kozmickej éry. Jeho stred sa nachádza v bode so zemepisnými súradnicami 46°00' s. š. a 63°40' v. d.
==
Postavený
Prvý štart [[Balistická raketa|balistickej rakety]] sa odtiaľ uskutočnil [[15. august]]a [[1957]], od [[4. október|4. októbra]] [[1957]], keď odtiaľ bola vypustená prvá [[umelá družica]] [[Zem]]e [[Sputnik 1]], sa používa aj pre kozmické štarty. V západnej tlači býva často nazývaný Tjuratam podľa blízkej železničnej stanice. Pôvodná obec [[Bajkonur (obec)|Bajkonur]] (kazašsky Bajkonyr) leží asi {{km|320|m|w}} severovýchodne od [[kozmodróm]]u (súradnice 47°30´ s.š., 66°02´ v.d.); jej meno bolo pre kozmodróm používané kvôli utajeniu jeho skutočnej polohy.
Riadok 14:
Po rozpade ZSSR v roku [[1993]] Bajkonur prešiel do vlastníctva novovzniknutého samostatného štátu Kazachstan, ale po zložitých jednaniach bola [[4. január]]a [[1994]] podpísaná dvojstranná medzivládna dohoda o dlhodobom prenájme kozmodrómu Ruskej federácii na dobu najmenej 20 rokov za 115 mil. [[USD]] ročne. Dňa [[9. január]]a [[2004]] podpísali ruský prezident [[Vladimir Putin]] a kazašský prezident [[Nursultan Nazarbajev]] dohodu o predĺžení prenájmu do roku [[2050]] (zmluva bola ratifikovaná ruskou Dumou [[25. máj]]a [[2005]]). V januári 2005 bola zriadená spoločná kazašsko-ruská spoločnosť „Bajterek“ pre komerčné zaisťovanie štartov nosných rakiet typu Angara.
== Popis
Vlastný kozmodróm (bez pádových oblastí stupňov v streleckom sektore) zaberá plochu {{km2|6717}}. Nachádza sa tu 15 rámp deviatich typov pre vypúšťanie kozmických nosičov, štyri rampy pre vypúšťanie medzikontinentálnych balistických rakiet, 11 montážnych budov MIK (montažno-ispytatělnyj korpus) s 34 halami pre prípravu nosných [[raketa|rakiet]], družíc a [[kozmická sonda|sond]], 3 tankovacie stanice pre plnenie nádrží kozmických telies kvapalnými pohonnými látkami a stlačenými [[plyn]]mi, sledovacie stanice s výpočtovým strediskom pre zaisťovanie vzletu rakiet, stanice pre skvapalňovanie [[vzduch]]u pre výrobu kvapalného [[kyslík]]a a [[dusík]]a (kapacita 300 t/deň), [[tepelná elektráreň]] s výkonom 60 MW, [[energovlak]] s výkonom 72 MW, 2 letiská („Krajnyj“ a „Jubilejnyj“, kde bola pristávaca dráha sovietskeho raketoplánu [[Buran (raketoplán)|Buran]]), {{km|470|m}} železničných tratí (z toho {{km|40|m}} špeciálneho rozchodu), {{km|1281|m}} ciest, {{km|6610|m}} elektrorozvodných sietí a {{km|2784|m}} spojovacích sietí.
== Využitie
Z kozmodrómu sú a v minulosti boli vypúšťané všetky sovietske a ruské pilotované [[kozmická loď|kozmické lode]] typu [[Vostok (kozmická loď)|Vostok]], [[Voschod (kozmická loď)|Voschod]] a [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] a bezpilotné nákladné kozmické lode typu [[Progress (kozmická loď)|Progress]], zásobujúce [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]]. Tiež odtiaľ štartujú stacionárne telekomunikačné družice, sondy k [[Mesiac (Zeme)|Mesiacu]], [[planetárna sonda|sondy]] k [[planéta]]m a časť vedeckých, aplikovaných a vojenských umelých družíc [[Zem]]e.
Používali alebo používajú sa na to rôzne typy [[nosná raketa|nosných rakiet]]; v súčasnosti najmä rôzne modifikácie typov [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]], [[Proton (nosná raketa)|Proton]] a [[Zenit (nosná raketa)|Zenit]].
== Zázemie kozmodrómu ==
|