Pohorie: Rozdiel medzi revíziami

 

Vedecká definícia znie: vyvýšená geomorfologická jednotka vzniknutá endogénnymi procesmi (morfoštruktúra) a exogénnymi procesmi (morfoskulptúra), charakteristická striedaním chrbtov a vymedzená oproti nižšie položenému okoliu úpätnou líniou.

Pohoria vzájomne môžu byť oddelené horskými [[priesmyk]]mi, tokom [[rieka|riek]] či inými výraznými útvarmi. Často je ale vymedzenie hranice pohoria konvenčné. Vo všeobecnom význame nemusí mať jedno pohorie jednotný [[geológia|geologický]] pôvod.

 

Typická pre horskú krajinu je tak vyššia [[nadmorská výška]], ako aj veľké rozdiely vo výške medzi údoliami a vrcholkami. Hory sa najčastejšie rozdeľujú práve podľa nadmorskej výšky - pohoria s vyššou absolútnou nadmorskou výškou sa označujú ako [[veľhory]], ktoré sa niekedy ešte ďalej delia na ''stredné veľhory'' a ''vysoké veľhory''. Ako hranica veľhôr sa uvádzajú rôzne hodnoty, často napr. 2500 m n. m.

 

Najvyšším pohorím na Zemi podľa absolútnej nadmorskej výšky sú [[Himaláje]] so 14 najvyššími vrcholmi sveta presahujúcimi 8 000 m. Menej jednoznačná je otázka výškového rozdielu - napríklad [[Havajské ostrovy|Havajská]] sopka [[Mauna Kea]] sa týči 4 205 m nad morom, ale ďalších niekoľko kilometrov pokračuje pod hladinou. S celkovou výškou od morského dna vyše 9 km prekonáva ostatné pohoria.

 

Pohoria sa môžu klasifikovať z viacerých hľadísk, napríklad (na Slovensku):