Ladislav Kudelka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Disambig: 1x: Svit → Svit (mesto); typog.; drob. |
d fix. |
||
Riadok 17:
=== 60. roky ===
Kľúčová a významná je však až tvorba v šesťdesiatych rokoch, kedy sa aj v dokumentárnom filme prejavila liberalizácia pomerov. Vo filme ''Chlapi z Gaderskej doliny (1963)'' podáva Ladislav Kudelka obraz o jednom dni zo života drevorubačov a to bez použitia komentára. Kudelka využíva striedanie temporytmu, zobrazuje rozmanité prostredia, nachádza rytmické analógie medzi zvukom a obrazom.<ref name="Dejiny slovenskej kinematografie 1">
| priezvisko = Macek
| meno = Václav
| odkaz na autora = Václav Macek
| priezvisko2 = Paštéková
| meno2 = Jelena
| odkaz na autora2 = Jelena Paštéková
| titul = Dejiny slovenskej kinematografie
| vydanie =
| miesto = Martin
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Osveta|Osveta]]
| rok = 1997
| isbn = 80-217-0400-4
| počet strán = 599
| strany = 219
}}</ref>
Koncom 60. rokov sa na Slovensku uvoľnila spoločensko-politická atmosféra natoľko, že na krátky čas nefungovala cenzúra a dokumentárna tvorba na Bratislavskej Kolibe sa veľmi flexibilne prispôsobila novým obrodným myšlienkovým prúdom. Upustilo sa od rozsiahleho schvaľovania a administratívno-výrobných tortúr. Výsledkom bol rad výnimočných diel.
Kudelka tak v roku 1967 natáča snímku na motívy básne [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]] ''Červená a čierna'' a pridáva sa k autorom, ktorí sa venovali [[experimentálny film|experimentálnej kinematografii]]. V štúdiu krátkych filmov vznikli aj diela, ktoré súviseli s aktuálnym stavom rozkladajúceho sa totalitného systému. V tomto období vyvrcholila Kudelkova publicistická činnosť, v troch filmoch. Vo filme ''Leopoldovská pevnosť (1968)'' sa zameral na väzenské metódy v [[Leopoldov|Leopoldove]]. Tému snímky ''Obec plná vzdoru (1969)'' tvorila trestná výprava [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] na začiatku päťdesiatych rokov proti dedinčanom z [[Šuňava|Nižnej Šuňavy]]. Tretí film ''Intolerancia (1969)'' pojednával o následkoch komunistického prenasledovania rádov [[katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]]. Všetky tri diela spája podobná metóda: rozhovory, objektivita, priestor pre obidve strany konfliktu, názor.<ref name="Dejiny slovenskej kinematografie 2">
| | meno = Václav
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Paštéková
| meno2 = Jelena
| odkaz na autora2 =
| titul = Dejiny slovenskej kinematografie
| vydanie =
| miesto = Martin
| vydavateľ = Osveta
| rok = 1997
| isbn = 80-217-0400-4
| počet strán = 599
| strany = 268-269
}}</ref> Spolu s kolektívom autorov [[Vladimír Kubenko|Vlado Kubenko]], [[Ivan Húšťava]], [[Otakar Krivánek]] a [[Jaroslav Pogran]] nakrútil v roku 1968 celovečerný dokumentárny film ''[[Čas, ktorý žijeme]]''. Táto sugestívna výpoveď o spoločnosti a udalostiach roku 1968 bola v časoch [[normalizácia|normalizácie]] zakázaná.
=== 70. roky ===
[[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Okupácia Československa]] mala v 70. rokoch dopad aj na tvorcov krátkeho filmu. Na II. zjazde Zväzu slovenských dramatických umelcov boli Ladislav Kudelka, [[Karol Skořipský]] a [[Martin Slivka]] označení za iniciátorov liberalizačného pohybu a boli obvinení z neodbornosti.<ref name="Dejiny slovenskej kinematografie 3">
| priezvisko = Macek
| meno = Václav
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Paštéková
| meno2 = Jelena
| odkaz na autora2 =
| titul = Dejiny slovenskej kinematografie
| vydanie =
| miesto = Martin
| vydavateľ = Osveta
| rok = 1997
| isbn = 80-217-0400-4
| počet strán = 599
| strany = 320
}}</ref> V období [[normalizácia|normalizácie]] sa Kudelkovi už nepodarilo nájsť tvorivú slobodu. Až v roku 1977 po napísaní stanoviska k Vyhláseniu umeleckých zväzov sa mu otvárajú dvere do štúdií a ateliérov, kde sa môže venovať svojim témam.
== Filmografia ==
| |||