Atómové elektrárne Mochovce: Rozdiel medzi revíziami

typografické a štylistické úpravy - ten článok napriek neustálym doplňovaniam naďalej nie je veľmi dobrý.
(typografické a štylistické úpravy - ten článok napriek neustálym doplňovaniam naďalej nie je veľmi dobrý.)
Značka: editor wikitextu 2017
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku bude [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná, a to aj v prípade neprevádzkovania odstavených fosílnych elektrární [[Paroplynová elektráreň Malženice|PPC Malženice]], [[Paroplynová elektráreň Bratislava|PPC Bratislava]] a štyroch 110 MW blokov v tepelných elektrárňach ENO B – blok 3 a 4,<ref>https://www.seas.sk/clanok/cestou-do-komina-ako-sa-meraju-emisie-v-elektrarnach/311</ref> a EVO 1 – blok 1 a 2,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/nezavriet-vojany-sa-oplatilo-mrazy-nastartovali-oba-bloky/23043/|dátum prístupu=2017-03-09|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> ktoré dokázali flexibilne meniť hodnotu dodávaného výkonu podľa potrieb elektrizačnej sústavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = SITA
| meno =
}}</ref> Najnovšia správa Úradu Jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.<ref name =správa2015/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum vydania=1.3.2017|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=}}</ref>
 
Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.minzp.sk/files/eia/seizmicke-zodolnenie-zverejnene-14.3.2017.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektorých bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-05-17|url=http://venergetike.sk/mochovecky-jadrovy-blok-presiel-modernizaciou/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) má za sebou ďalšiu modernizáciu. Slovenské elektrárne, ktoré spomínaný jadrový blok prevádzkujú, v rámci jeho plánovanej predľženej odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 zrealizovali viaceré investičné akcie ako doplnenie 400 kV vypínačov, modernizáciu niektorých bezpečnostných systémov, či výmenu elektrických rozvádzačov. „Pokračoval aj projekt seizmického zodolňovania vybraných technologických a stavebných objektov,“ informoval slovenský dominantný výrobca elektriny.<ref>http://venergetike.sk/mochovecky-jadrovy-blok-presiel-modernizaciou/</ref>
 
== Výstavba tretieho a štvrtého bloku ==
! Blok || Typ reaktora || Inštalovaný výkon || Začiatok výstavby || Stav výstavby || Sieťová synchronizácia || Komerčná prevádzka || Plánované odstavenie
|-
|Mochovce 1||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||470 MWe||1983||<!-- Koniec výstavby --> ||4. júl 1998||29. október 1998<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2058<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = ČTK, energia.sk
| meno =
}}</ref>
|-
|Mochovce 2||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||470 MWe||1983|| <!-- Koniec výstavby --> ||20. december 1999||11. apríl 2000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2060
|-
|Mochovce 3||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||471 MWe||1987, Jún 2009 || 95,0 % dokončený <small> (31.5.2017)</small> || <!-- Sieťová synchronizácia --> Marec 2018||August 2018|| <!-- Plánované odstavenie --> 2078<ref>http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf</ref>
== Vplyv na životné prostredie ==
 
Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 Ministerstvo životného prostredia SR o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku AE Mochovce. MŽP konštatovalo, že Dostavbudostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bude potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce|url=https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum vydania=1.9. 2007|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=}}</ref>
 
AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže [[Veľké Kozmálovce]] vybudovanej na rieke [[Hron]], čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.{{chýba zdroj}}
| jazyk = anglicky
}}</ref> „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien. Kompromisy sú nevyhnutné a vyžadujú presadenie takých energetických mixov, ktoré minimalizujú environmentálne škody. Environmentalistická mantra o energii sa musí posunúť zo „100 % obnoviteľných zdrojov“ na „0 % fosílnych palív“, uzavrel. Podľa Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny [[IPCC]] v roku 2050 bude musieť byť 80 % elektrickej energie vyrobených z nízkouhlíkových zdrojov, aby sa zvládli klimatické zmeny, kým dnes je to iba 30 %. V rovnakom čase sa zdvojnásobí dopyt po elektrickej energii.<ref name=biologovia/>
<br>„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ [[MAAE]] Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Yukiya Amano. [[MAAE]] v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change|url=https://www.iaea.org/newscenter/statements/iaea-director-generals-statement-on-protecting-our-planet-and-combatting-climate-change</ref><ref>https://|dátum vydania=2015-09-27|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.iaea.org/sites/default/files/16/11/np-parisagreement.pdf|jazyk=en}}</ref><ref>http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/CCANP16web-86692468.pdf</ref><ref name="seas.sk"/>
 
Ďalší benefit prevádzky dvoch jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí štyroch slovenských blokov, ich bezuhlíková výroba elektriny, ktorá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO<sub>2</sub> ročne. Na odstránenie CO<sub>2</sub> ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov [[fotosyntéza|fotosyntézou]] absorbovať [[oxid uhličitý]] po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala Európska komisia v novembri 2016. Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.<ref>{{Citácia periodika|titul=FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-22|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/foratom-jadro-potrebne-prechod-evropske-energetiky-nizkouhlikovou/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy|url=http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4009_cs.htm|dátum prístupu=2017-04-29|vydavateľ=europa.eu|jazyk=en}}</ref>
 
Prísnejšie emisné limity niektorých znečisťujúcich látok, na ktorých sa komisia zložená zo zástupcov členských štátov dohodla dňa 28. apríla 2017 a ktoré majú vstúpiť do platnosti v priebehu roku 2021, budú mať významný dopad na tepelné elektrárne a teplárne v EÚ. Najviac dotknutými zdrojmi budú uholné teplárne a elektrárne s menovitým tepelným príkonom väčším než 300 MWt. Schválením prísnejších emisných limitov niektorých znečisťujúcich látok (SO2, NOX, tuhé znečisťujúce látky) a zavedením sledovania ďalších znečisťujúcich látok (HCl, HF, ortuť) dala Európska únia najavo pokračovanie v boji proti neekologickým uholným zdrojom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Zpřísněné emisní limity EU budou mít dopad na ČEZ, EPH i řadu českých tepláren|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-05-11|url=http://oenergetice.cz/elektrina/zprisnene-emisni-limity-eu-budou-mit-dopad-cez-eph-i-radu-ceskych-teplaren/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>http://ieefa.org/wp-content/uploads/2017/05/Europe-Coal-Fired-Plants_Rough-Times-Ahead_May-2017.pdf</ref>
 
=== Proti ===
Havária v AE Fukushima Daichi, spôsobila značný rozruch medzi odborníkmi i širokou verejnosťou.<ref>http://www-pub.iaea.org/books/IAEABooks/10962/The-Fukushima-Daiichi-Accident</ref> Havária mala za následok únik radiácie do priľahlého okolia a kontaminovaná bola i voda v Tichom oceáne.<ref>https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf</ref> V niekoľkých štátoch táto udalosť vyvolala túžbu po zastavení výstavby nových jadrových reaktorov a po odstavení stávajúcich. Do čela odporcov jadra sa postavilo Nemecko, ktoré odstaví všetky svoje jadrové reaktory do roku 2022. Postupný odklon od jadra bol v Nemecku plánovaný už mnoho rokov dopredu, ale havária v AE Fukushima Daichi celý proces podstatne urýchlila. Havária bola impulzom pre boj proti jadrovej energetike.
 
Už máji roku 2013 vydala vedecká komisia Organizácie spojených národov prehlásenie z ktorého vyplýva, že ,,únik radiácie, ktorý nasledoval po havárii v AE Fukushima Daichi, nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy. Je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2015-03-17|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-svet/nasledky-havarie-v-jaderne-elektrarne-fukushima-daiichi/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref>
Španielska elektráreň Santa María de Garoña, najstaršia jadrová elektráreň v Španielsku, už možno neobnoví svoju prevádzku a príde k jej trvalému vyradeniu. Elektráreň je odstavená už od konca roku 2012, keď sa jej prevádzkovateľ rozhodol ju odstaviť, vzhľadom ku končiacej platnosti licencie k jej prevádzke. Prevádzka zastaranej 46 ročnej jadrovej elektrárne už nie je ekonomická. Výstavba jadrovej elektrárne Santa María de Garoña s jedným varným reaktorom s výkonom 446 MWe sa začala v roku 1966, svoju prevádzku začala v marci 1971.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/nejstarsi-spanelska-jaderna-elektrarna-se-uz-mozna-nerozbehne/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>
 
Nekvalitne vykonané rentgenovéröntgenové snímky zvarov potrubí spôsobili v roku 2015 odstavenie troch zo štyroch blokov jadrovej elektrárne Dukovany. Firme ČEZ tým podľa slov generálneho riaditeľa Daniela Beneša vznikli za rok 2015 straty vo výške 2,5 miliardy Kč. ČEZ pripravuje žalobu na hlavného dodávateľa. Minoritný vlastník ČEZ a analytik J&T Michal Šnobr uviedol, že celkové straty môžu byť podstatne vyššie. Hlavným vinníkom celej tejto kauzy je podľa ČEZ hlavný dodávateľ Škoda Jaderné strojírenství Plzeň, po ktorom bude ČEZ požadovať plnú náhradu škody. Servisná firma Tediko, ktorá 10 rokov vykonávala nekvalitné kontroly zvarov, sa necíti byť za celú kauzu zodpovedná.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-02-08|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-cr/nekvalitni-snimky-svaru-zpusobily-cez-ztraty-2-a-pul-miliardy-korun/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>
 
Rakúska mimovládna organizácia Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho trícia H-3 v rieke Hron, kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek Úradu verejného zdravotníctva, ktoré boli odobrané v minulom roku, ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti atómkyatómovej elektrárne nepreukázala. Nekoncepčnosť - týmto prívlastkom je označovaná výstavba malých vodných elektrární na rieke Hron. Kritici varovali pred rizikom, že hustota týchto MVE postavených na Hrone môže spomaliť vodný tok Hronu natoľko, že odpadová voda s rádioaktívnym tríciom H-3, ktorá je vypúšťaná z jadrovej elektrárne Mochovce, sa nestihne dostatočne zriediť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia|url=http://energia.sk/dolezite/jadrova-energia/radioaktivne-tricium-v-hrone-je-vyrazne-nad-limitom-varuju-ekologovia/23696/|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=energia.sk|jazyk=en}}</ref>
 
Americkú jadrovú elektráreň [[Three Mile Island]] v štáte Pensylvánia, kde sa pred 38 rokmi odohrala najzávažnejšia jadrová havária v dejinách USA, odstavia v roku 2019 úplne z prevádzky. Oznámil to jej vlastník, spoločnosť Exelon, ktorú dnes citovala spravodajská stanica [[BBC]]. V elektrárni zaznamenali dňa 28. marca 1979 čiastočné roztavenie reaktora č.2 a následne došlo k rozsiahlemu úniku rádioaktivity do životného prostredia. Situácia si vyžiadala evakuáciu tisícov obyvateľov a viedla k celonárodným demonštráciám za zastavenie prevádzky. Odstraňovanie následkov ukončili až v roku 1993. Elektráreň, ktorú postavili v rokoch 1968-70 sprevádzkovali v roku 1974. K jej úplnému odstaveniu príde po 45 rokoch prevádzky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Jadrovú elektráreň Three Mile Island úplne odstavia v roku 2019|url=http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/jadrovu-elektraren-three-mile-island-uplne-odstavia-v-roku-2019/23881/|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=energia.sk|jazyk=en}}</ref>
 
== Referencie ==