Savana: Rozdiel medzi revíziami

Savany pokrývajú zlatisté trávy dorastajúce až do výšky {{m|4|m}}. Dažde prichádzajú iba raz za rok, takže trávy sa snažia zužitkovať všetku dostupnú vodu svojimi koreňmi, ktoré rozprestrú do veľkej hĺbky. Ihliciam podobné listy akácií znižujú straty vody, kým baobaby uskladňujú vodu vo svojich dužinatých kmeňoch. Aby sa táto krajina a jej divá zver zachovali, boli obrovské plochy vyhlásené za prírodné rezervácie, ako napríklad [[Národný park Serengeti]] v Tanzánii a [[Masai Mara]] v Keni.

 

=== Vlhké savany ===

Savany tohto typu vznikli dôsledkom opakovaného rúbania a vypaľovania tropických lesov. Prevládajúce vegetačné formácie sú 2 – 4 metre vysoké trávy, v ktorých sa vyskytujú ojedinelé stromy. Vlhké savany sa vyskytujú v Afrike v oblasti guinejskej savanovej zóny, severne od tropického dažďového lesa. Tento pás sa tiahne až do južného Sudánu. Ďalej sa vlhké savany vyskytujú v južnej Amerike. Ide orinocké Ilanos, brazílske campos a oblasť guyanskej náhornej savany. Orinocké Ilanos (šp. Ilano = rovina) sú pokryté asi {{cm|50|m}} vysokými trávami. Stromy sa tu vyskytujú len v malých ostrovčekoch, ktoré nazývame „matas“. Brazílske campos sa rozprestierajú v Brazílskej vysočine. Campos cerrados predstavujú akýsi prechod medzi lesom a savanou. Campos abiertos predstavujú savanovú formáciu bez stromov. Vznikli v dôsledku požiaru v campos cerrados.

Zaplavované savany vznikajú v dôsledku stagnácie dažďovej vody na nepriepustnom povrchu. Často sa vyskytujú v Južnej Amerike, kde sa nazývajú „palmares“. Známou zaplavovanou savanou je [[Pantanal]] v juhozápadnej Brazílii. V zime je toto územie suché a počas letného obdobia dažďov je úplne zaplavené a má močaristý charakter.

 

Rozkladajú sa v Afrike, predovšetkým v sudánskej zóne a vo východnej Afrike. Ich podstatu tvoria 1 – 2 metre vysoké trávy a roztrúsene sa vyskytujúce stromy, ktoré dosahujú výšku max. 10 metrov. Typickým stromom je [[baobab]]. Africké suché savany sa využívajú pre pastvu dobytka.