Zbor povereníkov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč (Data:Danny B., skript:Amir); kozmetické zmeny |
opravy |
||
Riadok 1:
'''Zbor povereníkov''' (skratka '''ZP'''), v pôvodnom dlhom tvare '''Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady''' (skratka '''ZP SNR''') bol národný orgán vládnej a výkonnej moci na Slovensku od 1. septembra 1944 do 11. júla 1960, kedy zanikol prijatím [[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústavy ČSSR]], podľa ktorej jeho kompetencie prevzala SNR ako jednotný zákonodarný, vládny a výkonný orgán.<ref>Zbor povereníkov. In: ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' VI. T – Ž. 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1982. s. 543-544.</ref><ref>Zbor povereníkov. In: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny slovenského národného povstania 1944. Zv. 5, Encyklopédia odboja a SNP]]''. 1. vyd. Bratislava : [[Pravda (slovenský tlačový kombinát)|Pravda]], 1984. s. 628-629.</ref> Spolu so [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskou
== Počas druhej svetovej vojny ==
Riadok 7:
== 1945 – 1960 ==
Povojnový Zbor povereníkov začal pracovať 18. septembra 1945 v Bratislave. Na jeho čele stála odteraz osoba - Predseda ZP (prvý bol [[Karol Šmidke]], potom od 1946 - 1950 [[Gustáv Husák]]). Prvý povojnový (teda šiesty) ZP nebol volený, ale obsadzovaný paritne zástupcami [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] a [[Komunistická strana Slovenska (1939 – 1948)|Komunistickej strany Slovenska]]. Jeho činnosť veľmi obmedzila [[pražské dohody|tretia pražská dohoda]], ktorá rozhodla, že bude podriadený vláde Česko-Slovenska.
Po voľbách roku 1946 SNR 14. augusta 1946 vytvorila nový ZP (v technickom poradí siedmy, ôsmy atď.) na čele s G. Husákom a v podobe, ktorú zaviedol [[Košický vládny program]]. Bola to zjednodušene povedané slovenská vláda s veľmi obmedzenými právomocami. Z česko-slovenského hľadiska išlo o prejav asymetrickej výkonnej moci, lebo v Česku obdobný orgán vytvorený nebol. Počet členov bol 13. Vo februári 1948 G. Husák povereníkov za Demokratickú stranu (riadne zvolených vo voľbách) vylúčil s odôvodnením, že sa demisia ministrov ich strany týka aj ich. 6.3.1948 teda nastúpil nový komunistický (v poradí deviaty) ZP. Mal 12 členov. Čoskoro ho vystriedal desiaty ZP, ktorý vládol od júna 1948 až do decembra 1954, ktorý mal 13 členov a na ktorého čele od mája 1950 už stál [[Karol Bacílek]], od septembra 1951 Július Ďuriš a od januára 1953 [[Rudolf Strechaj]], ktorý potom ostal predsedom ZP až do jeho zániku.
| |||