České aerolinie: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 12 bajtov ,  pred 4 rokmi
chýba zhrnutie úprav
(odkaz zhodný s jeho popisom)
[[Súbor:Airbus A310-304-ET, CSA - Ceskoslovenske Aerolinie AN0192312.jpg|thumb|[[Airbus A310|Airbus A310-300]] Československých aerolínií na [[Medzinárodné letisko Dona Mueanga|letisku v Bangkoku]], 1992]]
 
Rozdelenie majetku ČSA medzi ČeskúČesko a Slovenskú republikuSlovensko nezačalo až so zánikom federácie, ale už v roku [[1991]], keď Česko-Slovensko začalo byť reálne federalizované. Majetok ČSA bol delimitovaný podľa kompetenčného zákona platného od 1. januára 1991. Československé aerolínie sa rozdelili na dve spoločnosti, medzi transformovanú českú spoločnosť Československej aerolínie a [[Slov-Air]], čo bola firma predtým patriaca pod ČSA, novo prevedená na slovenské územie. Delimitačný protokol o rozdelení majetku medzi transformované Československej aerolínie, a. s. a Slov-Air pripravilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky za prvej vlády [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]], pričom na čele Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v tom čase bol [[Roman Hofbauer]]. Československé aerolínie boli potom v roku 1992 transformované na akciovú spoločnosť Československé aerolínie, a. s. (1. augusta 1992 až 30. júna 1995) už ako český podnik, aj keď im zostal názov, obchodná značka ČSA, medzinárodné označenie OK aj predčíslie 064.
 
Roman Hofbauer potom v roku 1992 spustil útočnú kampaň proti ČSA a Českej republike, ktorou požadoval najmenej 25% podiel Slovenska v ČSA, alebo bude požadovať zrušenie ich názvu a symbolu. Osláv 70. výročie založenia ČSA, 25. októbra 1993, sa zástupcovia slovenského ministerstva nezúčastnili a namiesto toho poslali ultimatívny fax, v ktorom zopakovali svoju septembrovú požiadavku, aby ČSA vypustili zo svojho názvu Slovensko a premenovali sa, napríklad na České aerolínie. Slovenskú v tom čase chýbala koncepčná práca v odbore letectva, na ministerstve sa od osamostatnenia Slovenska vystriedalo niekoľko riaditeľov Odboru civilného letectva MDSVP. Slovenská strana v lete 1994 zakázala nepravidelné lety ČSA z letísk v Bratislave, Poprade a Košiciach, ale sama tieto lety nenahradila.<ref>https://www.sme.sk/c/2121146/ako-sme-prisli-aj-o-csa.html#axzz4hScYWWd2</ref> Český predseda vlády [[Jan Stráský]] v knihe rozhovorov v roku 1993 hovoril, že pri delení majetku ČSA v roku 1991, ktoré sa uskutočnilo podľa územného princípu, zostalo na českej strane majetku viac, a slovenská strana neskôr argumentovala tým, že delenie prebiehalo v podmienkach, kedy sa ešte nevedelo o zániku štátu, a že na také delenie by dnes nemohli pristúpiť. Argumentoval pritom zákonom o delení majetku federácie, v ktorom sú ČSA uvedené ako podnik, o ktorom je možné znovu rokovať, hoci bol rozdelený dávno pred zánikom federácie. Česká strana sa však zdráhala pristúpiť na slovenské požiadavky, pretože v ČSA medzitým získala 38% [[Air France]] a prevedením ďalšieho podielu na Slovensko by česká strana stratila majoritu a slovenská by ju nezískala. Slovensku by tak česká strana bola ochotná postúpiť najviac 6%, s čím však slovenská strana nebola spokojná. Jan Stráský v roku 1993 vyjadril presvedčenie, že k dohode so Slovenskom nedôjde.<ref>http://www.petrstepanek.cz/web/index.php?option=com_content&view=article&id=185:19-dleni-majetku-federace-2&catid=5:prezident-na-pl-uvazku&Itemid=19</ref>
Anonymný používateľ