Rómovia: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 4 rokmi
chýba zhrnutie úprav
(Revízia 6507160 používateľa 185.50.213.123 (diskusia) bola vrátená)
* Postihy Rómov na Slovensku neboli také kruté ako u Židov. Bolo to preto, lebo boli nemajetní. Ale aj napriek tomu sa uvažovalo o umiestnení Rómov v koncentračných táboroch. V lete [[1943]] jednotlivé okresy predkladali návrhy a zoznamy Rómov, ktorí mali byť dodaní do koncentračných táborov a informovali o tom, ako realizovali vyhlášku č. 163 z 20. apríla [[1941]], zopakovanú v roku [[1943]] v prísnejšej verzii, najmä jej časti o odstraňovaní rómskych obydlí. Stalo sa tak v okresoch [[Bardejov]], [[Humenné]], [[Medzilaborce]], [[Giraltovce]], [[Michalovce]]. Napríklad okres [[Sabinov (okres)|Sabinov]] navrhoval do koncentračného tábora 378 osôb, išlo o kočovných Rómov z obce [[Rožkovany]]. Z okresu [[Trebišov (okres)|Trebišov]] navrhli za trestné činy do koncentračných táborov 49 osôb. Diskriminácia Cigánov sa zostrila v roku 1944, kedy vypuklo [[Slovenské národné povstanie]]. Vraždeniu neunikli ani Cigáni v Ilji pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]], [[Kremnička|Kremničke]], [[Podlavice|Podlaviciach]], [[Skubín]]e – okrajovej časti Banskej Bystrice, [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], [[Ľubietová|Ľubietovej]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]]. V [[Slatina (okres Levice)|Slatine]] a v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] boli upálení v kolibách a v [[Krupina|Krupine]] ich gardisti zmasakrovali. Pravdepodobne prvým miestom kde boli zavraždení Rómovia bola [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] v okrese Poprad. 15.septembra [[1944]] tu bolo zavraždených sedem osôb. <ref>Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183{{--}}198</ref><ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref><ref>Davidivá E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref> [http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html][http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3632/dejiny-romov.html]
[[Súbor:Cigáni z Matiašoviec.jpg|náhľad|Rómovia zo zamagurských Matiašoviec.]]
* Po [[Druhá svetová vojna|Druhejdruhej svetovej vojne]] došlo k formálnemu zrovnoprávneniu Rómov, ktoré garantoval [[Košický vládny program]]. Mnohé protirómske opatrenia boli zrušené, ale aj napriek tomu niektoré obce presunuli rómske osady dva kilometre od ciest. Napríklad v [[Medzev]]e, [[Moldava nad Bodvou|Moldave nad Bodvou]] a v [[Trebišov]]e. Pravdepodobne na základe vyhlášky " O zaraďovaní Rómov do všetkých užitočných prác" a dekrétu prezidenta republiky číslo 88/1945 Z.z., " O všeobecnej pracovnej povinnosti", ktorý umožňoval presun pracovných síl, odišlo do českých krajín veľké množstvo Rómov. Bola to prvá vlna sťahovania sa Rómov zo Slovenska do ČiechČeska. Sťahovali sa najmä do pohraničia, ktoré bolo po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva vyľudnené. V Čechách a na Morave veľmi rýchlo, po negatívnych skúsenostiach, narástli protirómske nálady domáceho obyvateľstva a často sa stávalo, že mnohé rómske rodiny boli vlakmi prevážané späť na Slovensko.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>
* Po roku [[1945]] boli Rómovia sťahovaní do uvoľnených domov po [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcoch]], ktorí boli odsunutí z nášho územia. Stalo sa tak v meste [[Levoča]], [[Kežmarok]], [[Spišské Podhradie]], [[Podolínec|Malá Lomnička]], v [[Medzev]]e a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], kde zabrali domy, ktoré pred vojnou patrili Židom. Domy, do ktorých sa sťahovali, mali často historickú hodnotu. Nepripravení na nový život v novom prostredí sa nevedeli dobre aklimatizovať a väčšinu stavieb zdevastovali. Dňa 27. septembra [[1946]] bol predložený Ministerstvu vnútra v Prahe " Návrh opatrení Povereníctva vnútra proti potulným Cigánom", ktorý obsahoval povinnosť pravidelne ohlasovať dáta a vykonávať evidenciu Cigánov.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>
[[Súbor:Výkaz cigánskych kočovníkov.jpg|náhľad|Výkaz pre potulných Rómov]]
* V 50. rokov 20. storočia prijali štátne orgány na Slovensku opatrenia zamedzujúce kočovníckemu spôsobu života, čo sa dotklo asi 28 tis. osôb.<ref>Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</ref> Začala sa druhá vlna migrácie Rómov zo Slovenska do ČiechČeska, najmä do priemyselných centier severozápadných Čiech ako [[Teplice]], [[Most]], [[Sokolov]], [[Ústí nad Labem]], [[Chomutov]], [[Cheb]], [[Děčín]], ale aj do [[Kladno|Kladna]], [[Český Krumlov|Českého Krumlova]], [[Tachov]] a na [[Ostravsko]]. Vláda 24. marca [[1952]] vydala smernicu " O úprave pomerov cigánskeho pôvodu", na základe ktorej sa začalo s prvými prieskumami v rómskych osadách.<ref>Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref>
[[Súbor:Malí cigánski muzikanti.jpg|náhľad|Malí rómski muzikanti]]
* V Prahe v roku [[1952]] bola celoštátna porada pracovníkov, ktorí pracovali s Rómami a v roku [[1954]] na prvej celoštátnej konferencii sa jej účastníci pokúsili vytýčiť nové smery práce s rómskym obyvateľstvom. Vzdelávaním rómskych detí sa zaoberala prvá celoslovenská konferencia učiteľov vyučujúcich zanedbané rómske deti v roku [[1954]]. Uskutočnili sa mnohé školenia vybraných rómskych občanov.<ref>Davidová E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref> V roku 1956 bol vypracovaný ambiciózny plán likvidácie 1 305 rómskych osád.
Anonymný používateľ