Wikipédia

Ilija: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d revert
PosoniumAster (diskusia | príspevky)
3 564 editací
Pamiatky
Riadok 5:
| Iné názvy =
| Obrázok = Ilija_-_Roman_catolic_church.jpg
| Popis obrázku = Kostol sv. Egídia
| Znak = ErbIlije.JPG
| Vlajka = Ilijka.JPG
| Kraj = Banskobystrický
| Okres = Banská Štiavnica
| Región = PohronieHont
| Časti =
| Rieka =
Riadok 74:
Osobitnú kapitolu dejín obce predstavuje obdobie [[2. svetová vojna|II. svetovej vojny]] a jej ukončenie oslobodením začiatkom marca 1945. 22. novembra 1944 vojenské a bezpečnostné sily zadržali 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí), previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]] a zavraždili. Obetiam II. svetovej vojny je venovaný pamätník na začiatku dediny, postavený v 60. rokoch minulého storočia a autorsky spracovaný významným slovenským sochárom doc. Vojtechom Remeňom, ilijským rodákom.<ref name=ilija>[http://ilija.sk Ilija]</ref>
 
=== KultúraZoznam starostov ===
* Anton Nyerges (1500{{--}}?)
* Anton Slaný
* Michal Bačík
* Dušan Jusko
* Vladimír Olajec
* Anna Buzalková
* Vladimír Bačík (1998{{--}}2010)
* Milan Jokel (2010{{--}})
 
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
==== Kostol [[Egídius (opát)|sv. Egídia]] ====
Miestny [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol sv. Egídia je [[románske umenie|románska]] jednoloďová stavba s podkovovitou [[apsida|apsidou]] a predstavanou vežou z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Nachádza sa na kopci nad obcou. Na základe patrocínia a tiež názvu lokality Rematina sa usudzuje, že kostol založili pusrovníci- eremiti. Archeologický výskum odhalil základy staršej stavby na mieste dnešného kostola. Prvá písomná zmienka o kosole pochádza už z roku [[1266]]. Najhodnotnejšou časťou kostola je románsky ústupkový portál pravdepodobne zo 40. rokov 13. storočia. Realizácia tohto monumentálneho diela môže súvisieť s blízkosťou benediktínskeho kláštora v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]]. Ďalšou hodnotnou súčasťou interiéru je víťazný oblúk na ktorom boli odkryté [[gotika|gotické]] [[freska|fresky]] zo [[14. storočie|14. storočia]]. Sú tu zobrazené polpostavy prorokov a polpostava biskupa v iluzívnom arkádovom oblúku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ilija
| url = http://apsida.sk/c/14/ilija
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Apsida.sk
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Kostol je plochostropý, apsida je zaklenutá [[koncha|konchou]]. V interiéri sa nachádza murovaná [[empora]]. [[Oltár]] je [[renesancia|renesančno]]-[[manierizmus|manieristický]] zo [[17. storočie|17. storočia]]. Je portálového typu s rozoklaným dvojitým štítom, bočné ušnice boli doplnené v [[19. storočie|19. storočí]]. Na ľavej strane sa nachádza gotická pieta z 1. tretiny 15. storočia, kde pôvodne stál bočný oltár Piety, zachované sú z neho tabuľové obrazy cirkevných otcov. Bočný [[klasicizmus|klasicistický]] oltár [[Anna (svätica)|sv. Anny]] je murovaný zo začiatku 19. storočia. Veža kostola bola pristavaná v roku [[1779]]. Je ukončená [[barok|barokovou]] helmicou.
<gallery>
Súbor:Ilija - Roman catolic church.jpg|Kostol sv. Egídia
Súbor:Ilija 01.JPG
Súbor:Ilija 02.JPG
</gallery>
* Filagória (rozhľadňa) na Sitne je jednopriestorová drevená stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou, patrí medzi najstaršie stavby tohto typu v Európe. Na podnet majiteľa kaštieľa vo [[Svätý Anton|Sv. Antone]] Andreja Jozefa Koháryho ju postavili v roku [[1736]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10691
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> V roku [[1852]] ju zničil [[blesk]]. Gróf Filip Coburg ju dal, na podnet svojho osobného lekára Dr. Edmunda Téryho, v roku [[1886]] opraviť. Slávnostné uvedenie do prevádzky sa uskutočnilo 8. septembra toho istého roku. Na slávnosť bol pozvaný aj Dr. Téry, doprevádzajúci princa Leopolda, syna Filipa Coburga. Gróf Filip daroval rozhľadňu banskoštiavnickému turistickému klubu. Budova neskôr prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnes je objekt v správe CHKO Štiavnické vrchy. V súčasnosti je v nej Expozícia štátnej ochrany prírody, ktorá je súčasťou náučného chodníka.
<gallery>
Súbor:Sitnianska rozhľadňa - panoramio.jpg|Rozhladňa na Sitne
Súbor:Sitno-2-crop.jpg
Súbor:Sitno-2.JPG
Rozhľadňa na Sitne - panoramio.jpg
Tabula a kmet rozhladna sitno.jpg|Pamätná tabuľa Andreja Kmeťa na rozhľadni
</gallery>
* [[Sitniansky hrad]]
* Kaplnka Svätej trojice z roku [[1846]]
* Pamätník obetí druhej svetovej vojny, postavený v roku [[1966]] podľa návrhu sochára Vojtecha Remeňa. Je venovaný viac než 100 ľudským obetiam, ktorí zahynuli počas vojny.
* Pamätník [[Ladislav Exnár|Ladislavovi Exnárovi]] na Sitne, na vrchole Sitna bola okolo roku 1950 odhalená pamätná tabuľa zakladateľovi partizánskeho oddielu Sitno Ladislavovi Exnárovi. Na tabuli sa nachádza, nápis "Hrdina Slovenského národného povstania /LADISLAV EXNÁR/ Zakladateľ partizánskej skupiny Sitno (1942–1945) Bojoval a zomrel za našu slobodu.”
 
=== Ochotnícke divadlo ===
Do povedomia širokej verejnosti sa Ilija dostala vďaka [[ochotnícke divadlo|ochotníckemu divadlu]], rôznym kultúrnym programom a obsadzovaniu súťaží v rozhlasových reláciách.
 
Řádek 103 ⟶ 159:
* ''Letecký deň – lietanie pre radosť'' – každoročne od roku 2003 sa koncom augusta v časti Putište uskutočňuje letecko-modelárske podujatie, ktorého usporiadateľom je 1. letecko-modelársky klub Banská Štiavnica
Memoriál Dežka Štrbu – spomienka na nezabudnuteľnú postavu Ilijského kultúrneho,spoločenského a športového života,herca,režiséra ochotníckeho divadla,kronikára,organizátora kultúrnych,športových a spoločenských podujatí.Koná sa koncom augusta aj s pálením vatry na počesť SNP.
 
== Stavby a pamiatky ==
 
=== Ilijský kostol ===
Rímskokatolícky kostol sv. Egídia je dominantou obce a patrí k skvostom sakrálnej architektúry na Slovensku, hlavne vďaka dodnes zachovanému vzácnemu portálu. O kostole dosiaľ vyšlo viacero odborných a populárno – náučných samostatných prác, štúdií, článkov a správ z historicko – umenovedných, architektonických a archeologických výskumov.{{bez citácie}}
 
Časť kanonickej vizitácie kostola a fary v Svätom Antone prevedenej v máji 1779 a pojednávajúcej o filiálnom kostole sv. Egídia v Iliji:
<br><small>„Filiálny kostol Ilija, vzdialený od materského – farského na jednu hodinu cesty leží mimo majetku obce, na vrchu, bočne, smerom na východ, od domov vzdialený asi 120 mier. Okolo neho je cintorín ohradený kamenným múrom, ktorý je však na spadnutie a je požehnaný (benedikovaný). Ilijským obyvateľom zdarma slúžil, ale od roku 1778, podľa úradnej úpravy prestalo sa v ňom pochovávať. Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, pokrytú strechou, má pripojenú drevnú vežu, vystavenú v roku 1734, na ktorej sú dva zvony, ešte nebenedikované. Svätyňa je klenutá, loď má však rovnú povalu. Má drevený chór so 4 registrovaným organom. Nad svätyňou je malá drevená vežička s malým zvonom. Svätyňa je od ostatného kostola odlíšená, je klenutá a maľovaná, opatrená drevenou ohradou s dvierkami.”</small>
 
Opis kostola sv. Egídia v Iliji v Súpise pamiatok na Slovensku z roku 1967:
<br><small>„Kostol bol postavený v roku 1254, horlivosťou a nákladom zbožných veriacich, starodávnych katolíkov. Starobylá stavba má dve brány, opatrené patričnými závorami (zámkami). Má 4 okná a preto je dosť tmavý. Ako patrón kostola sa uctieva sv. Egíd, opát, 1. septembra, v ktorom dni ľud zaujatý prácou, nemá zavedenú nijakú slávnosť (púť – hody) ale slávnosť, podľa starodávneho zvyku sa prenáša na 3. nedeľu po sviatku sv. Michala Archanjela. Každú nedeľu, alebo vo sviatok sa konajú bohoslužby. V čase rákocziovských nepokojov bol znesvätený, ale potom znova posvätený. V kostole je drevená kazateľnica, tri oltáre, kamenná krstiteľnica, sakristia a spovedelnica, ktorá je umiestnená v sakristii, sochy a maľované obrazy.”</small>
 
Kostol je románsky, z 2. polovice 13. storočia, spomínaný v hraničnom spore roku 1266. V 18. storočí rozšírený predstavanou vežou a [[sakristia|sakristiou]]. Jednoloďový, pozdĺžny a malý, má mierne podkovovitú [[apsida|apsidu]] zaklenutú konchou, v lodi drevený strop. V západnom štíte kostola sa nachádza románsky ozdobný portál. Hlavný oltár je renesančno – manieristický, z 2. tretiny 17. storočia. Je portálového typu s rozoklaným dvojitým štítom, bočné ušnice doplnené v 19. storočí. Na ľavej strane sa nachádza gotická pieta z 1. tretiny 15. storočia, kde pôvodne stál bočný oltár Piety; zachované sú z neho tabuľové obrazy cirkevných otcov. Bočný oltár sv. Anny je murovaný klasicistický, zo začiatku 19. storočia.
 
Pri reštaurovaní časti kostola po roku 1989 sa podieľal aj miestny rodák a akad. sochár V. Remeň. Finančné prostriedky na rekonštrukciu sa podarilo získať hlavne zo štátneho fondu Pro Slovakia, zbierok a milodarov, ktoré sa využili na nevyhnutné opravy a výmenu dlažby. Zachovanie kostola vo vhodnom stavebno – technickom stave však vyžaduje ďalšie investície.<ref name=ilija />
 
=== Filagória (rozhľadňa) na Sitne ===
[[Rozhľadňa]] patrí medzi najstaršie stavby tohto typu v Európe. Na podnet majiteľa kaštieľa vo Sv. Antone Andreja Jozefa Koháryho ju postavili v roku 1727. V roku 1852 ju zničil [[blesk]]. Gróf Filip Coburg ju dal, na podnet svojho osobného lekára Dr. Edmunda Téryho, v roku 1886 opraviť. Slávnostné uvedenie do prevádzky sa uskutočnilo 8. septembra toho istého roku. Na slávnosť bol pozvaný aj Dr. Téry, doprevádzajúci princa Leopolda, syna Filipa Coburga. Gróf Filip daroval rozhľadňu banskoštiavnickému turistickému klubu. Budova neskôr prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnes je objekt v správe CHKO Štiavnické vrchy. V súčasnosti je v nej Expozícia štátnej ochrany prírody, ktorá je súčasťou náučného chodníka.
 
=== Chata Andreja Kmeťa ===
V roku 1929 Turistický spolok z bývalej horárne na Sitne vybudoval turistickú chatu, ktorá niesla meno po Andrejovi Kmeťovi. V 90. rokoch bola drevená chata zbúraná a na jej mieste sa začala budovať nová. Dnes je rozostavaná budova v súkromných rukách.
 
=== Ostatné ===
* ''[[Sitniansky hrad]]''
* ''Kaplnka'' – Svätá trojička (1846)
* ''Pomník obetiam druhej svetovej vojny'' – postavený v roku 1966, návrh zhotovil Vojtech Remeň. Je venovaný viac než 100 ľudským obetiam, ktorí zahynuli počas vojny.
* ''Pamätník Ladislavovi Exnárovi na Sitne'' – na vrchole Sitna bola okolo roku 1950 odhalená pamätná tabuľa zakladateľovi partizánskeho oddielu Sitno Ladislavovi Exnárovi. Na tabuli sa nachádza, nápis "Hrdina Slovenského národného povstania /LADISLAV EXNÁR/ Zakladateľ partizánskej skupiny Sitno /1942 – 1945/ Bojoval a zomrel za našu slobodu.” . Ladislav Exnár sa narodil 18. júna 1907 v českej dedine [[Chvalkovice]] a zomrel 20. marca 1945 v koncentračnom tábore v [[Mauthausen]]e.
 
== Turistika ==
Řádek 167 ⟶ 196:
V zimných mesiacoch sa v obci upravuje ľadové klzisko, na ktorom trénujú priaznivci [[ľadový hokej|ľadového hokeja]]. Miestni nadšenci tohto zimného športu sa úspešne zúčastňujú turnajov v okolitých obciach.
 
== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Tobiáš Jozef Zigmund]] (* ? – † ?), cirkevný hodnostár [[Adventisti siedmeho dňa|Adventistov siedmeho dňa]], riaditeľ Teologického seminára v [[Praha|Prahe]],
* [[Štefan Veis]] (* [[1923]] – † [[1981]]), fyzik
* [[Maximilián Remeň]] (* [[1927]] – † [[2008]]), filmový strihač
* [[Vojtech Remeň]] (* [[1928]] – † [[2014]]), sochár a medailér
 
=== VýznamníPôsobili dejateliatu ===
* [[Andrej Kmeť]] (* [[1841]] – † [[1908]]), [[rímskokatolícky kňaz]], botanik[[archeológ]], archeológ[[geológ]], [[mineralógia|mineralóg]], [[paleontológ]], [[historik]], [[botanik]] a [[etnograf]].
* [[Peter Debnár]] (* [[1941]] – † [[2004]]), herec a divadelný režisér
* [[Maximilián Remeň]] – slovenský filmový strihač
* [[Vojtech Remeň]]- významný slovenský sochár
* [[Štefan Veis]] – slovenský fyzik
* [[Tobiáš Jozef Zigmund]] – riaditeľ Teologického seminára v [[Praha|Prahe]], popredný predstaviteľ banskoštiavnického zboru [[adventisti|adventistov]] a v neposlednom rade znalec dejín svojho rodiska. Pochádzal z rodiny generačne spojenej s Ilijou, mnohí jej príslušníci vykonávali dôležité funkcie v správe obce, vrátane funkcie [[richtár]]ov. 1939{{--}}1945 – kazateľ zboru vo Východnej.
* Peter (Maco) Debnár – herec a divadelný režisér
 
=== Starostovia ===
* Anton Nyerges (1500{{--}}?)
* Anton Slaný
* Michal Bačík
* Dušan Jusko
* Vladimír Olajec
* Anna Buzalková
* Vladimír Bačík (1998{{--}}2010)
* Milan Jokel (2010{{--}})
 
== Referencie ==
Řádek 191 ⟶ 211:
 
== Externé odkazy ==
* [http://ilijawww.obecilija.sk/ Oficiálne stránky Ilijaobce]
* [http://www.skidubravynajkrajsikraj.sk/ilija/ LyžiarskeNajkrajší strediskokraj]- turistické atrakcie v obci
* [http://www.apsidaskidubravy.sk/c/14/ilija ApsidaSKI Dúbravy]-Kostol sv.stránka Egídia]miestneho lyžiarskeho strediska
* [http://www.hradyapsida.sk/sitnoc/14/ilija Apsida.php?castle=161sk]- Hradprofil Sitno]románskeho kostola
* [http://www.e-obce.sk/obec/ilija/ilija.html E-obce.sk]
 
{{Obce okresu Banská Štiavnica}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Ilija“