James Cook: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 11 452 bajtov ,  pred 3 rokmi
d
revert
Značky: Vizuálny editor vulgarizmy/slang
d (revert)
}}
 
'''James Cook''' (* [[27. október]] [[1728]], [[Middlesbrough|Marton]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[14. február]] [[1779]], [[Havaj (štát)|Havaj]]) bol tomimoriadne kokotkovýznamný objaviteľ a výskumník, ktorého tri plavby okolo sveta a hlavne vydané práce výrazne posunuli znalosti o [[Zem]]i.
 
== Raný život ==
Narodil sa v skromných podmienkach v obci Marton v [[Yorkshire (grófstvo)|Yorkshire]], kde bol neskôr aj pokrstený (v súčasnosti je Marton súčasťou [[Middlesbrough]]). Bol jedným z piatich detí Jamesa Cooka, [[škótsko|škótskeho]] [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárskeho]] robotníka a jeho manželky Grace Pace z Martonu. Ako trinásťročný začal so svojím otcom pracovať na farme v dedine [[Great Ayton]].
 
V roku [[1745]], keď mal 17 rokov, odišiel do rybárskej dediny [[Staithes]] kde bol učňom v obchode. Rok a pol po príchode do Staithes sa zoznámil s bratmi Johnom a Henrym Walkerovcami, vlastníkmi obchodnej spoločnosti s malou flotilou uhoľných lodí prepravujúcich uhlie po východoanglickom pobreží a stal sa plavčíkom na ich uhoľnej [[Loď|lodi]]. Na týchto pomerne ťažkopádnych lodiach slúžil Cook deväť rokov a dopracoval sa na hodnosť podkormidelníka. V tejto dobe sa samovzdelával a získal cenné vedomosti z praktickej moreplavby, [[Navigácia|navigácie]], [[Matematika|matematiky]] a [[Geometria|geometrie]], ktoré sa neskôr stali základom jeho kariérneho rastu.
 
V roku [[1755]] mu jeden z majiteľov firmy ponúkol velenie na jednej z lodí, ale James Cook sa 17. júna prihlásil ako obyčajný námorník do [[Royal Navy|Kráľovského námorníctva]]. Dva roky po vstupe do námorníctva zložil Cook kormidelnícke skúšky, ktoré ho oprávňovali k samostatnej navigácii na lodiach. V roku [[1759]] sa zúčastnil plavby do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] v rámci vojny s [[Francúzsko]]m počas [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnej vojny]]. Celý ten čas strávil v hodnosti vrchného kormidelníka na vojnovej lodi ''Pembroke'', ktorej velil kapitán John Simcoe. Vynikajúcim spôsobom vtedy zmapoval ústie [[Rieka svätého Vavrinca|Rieky svätého Vavrinca]] spolu s majorom Samuelom Hollandom. Mapy vyhotovené z týchto prieskumov vynikali svojou presnosťou a umožnili útok britskej flotile na opevnené mesto [[Québec]], vtedy patriace Francúzom.
 
Po ukončení sedemročnej vojny sa Cook v roku 1762 vrátil do Anglicka, kde sa [[21. december|21. decembra]] [[1762]] oženil s Elizabeth Battsovou ([[1742]] – [[1835]]), s ktorou mal šesť detí: Jamesa ([[1763]] – [[1794]]), Nathaniela ([[1764]] – [[1781]]), Elizabeth ([[1767]] – [[1771]]), Josepha ([[1768]] – [[1768]]), Georga ([[1772]] – [[1772]]) a Hugha ([[1776]] – [[1793]]). Keď nebol na mori, býval vo východnej časti [[Londýn]]a, v Mile End.
 
Na základe jeho predošlých prác ho o zmapovanie pobrežia [[Newfoundland a Labrador|Newfoundlandu a Labradora]] požiadal guvernér tejto oblasti, Thomas Graves. Jeho mapy a plavebné inštrukcie boli dlhé roky základnou používanou príručkou pre plavbu v severoamerických vodách.
 
== Prvá plavba okolo sveta ([[1768]] – [[1771]]) ==
{{Hlavný článok|Prvá plavba Jamesa Cooka}}
[[Súbor:Endeavour replica in Cooktown harbour.jpg|250px|right|thumb|Rekonštrukcia lode ''Endeavour'']]V roku [[1766]] si ho najala [[Kráľovská geografická spoločnosť]], aby pozoroval [[Prechod Venuše|prechod Venuše popred Slnko]]. Tento jav mal nastať [[3. jún]]a [[1769]] a bolo ho možné pozorovať len z [[Južná pologuľa|južnej pologule]]. Cookovou úlohou bolo pozorovať tento jav z ostrova [[Tahiti]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] a pokúsiť sa nájsť „Južný kontinent“ (''[[Terra Australis]]''), ktorý sa podľa vtedajších zemepiscov mal nachádzať niekde na južnej pologuli. Druhá úloha bola však na rozdiel od pozorovania Venuše úlohou tajnou.
[[Súbor:Endeavour replica in Cooktown harbour.jpg|250px|right|thumb|Rekonštrukcia lode ''Endeavour'']]
 
Na tento účel admiralita kúpila a prestavala 366-tonový [[bark]] ''Earl of Pembroke'', ktorú premenovali na ''Endeavour'' ([[Angličtina|anglicky]] – snaha, úsilie). Spolu s Cookom a posádkou sa na jeho palube plavili aj geograf [[Joseph Banks]] a astronóm [[Charles Green]].
 
Dňa [[25. august]]a [[1768]] vyplávala ''Endeavour'' z [[Plymouth (Anglicko)|Plymouthu]] a po zastávkach na [[Madeira|Madeire]], v [[Rio de Janeiro|Riu de Janeiro]] oboplávala [[Mys Horn|Hornov mys]] a po osemnástich mesiacoch [[13. apríl]]a [[1769]] zakotvila na Tahiti. Potom, čo Cook [[3. jún]]a pozoroval prechod Venuše popred Slnko, [[13. júl]]a ''Endeavour'' vyplávala z Tahiti. Cook podľa tajného príkazu začal hľadať Južný kontinent. Najprv objavil [[Rurutea|Ruruteu]] v [[Tubuaiské súostrovie|Tubuaiskom súostroví]] a potom zamieril na západ k [[Nový Zéland|Novému Zélandu]]. Dňa [[6. október|6. októbra]] 1769 Cook ako druhý Európan (po [[Abel Tasman|Abelovi Tasmanovi]], [[1642]]) priplával k Novému Zélandu. Do konca marca [[1770]] ho oboplával a veľmi presne ho zmapoval, objavil prieliv medzi jeho ostrovmi (dnes [[Cookov prieliv]]) a vyvrátil tak hypotézu o existencii pevniny v týchto miestach. Z Nového Zélandu zamieril na sever a v druhej polovici apríla roku 1770 sa doplavil k východnému pobrežiu [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]], ktoré bolo dovtedy ešte neznáme (pravdepodobne ho však zazrel Tasman už v roku 1642). Územie čiastočne zmapoval, pomenoval ho [[Nový Južný Wales]] a zabral ho pre Britskú Korunu. Potom pokračoval pozdĺž [[Veľká koralová bariéra|Veľkej koralovej bariéry]], kde sa jeho loď po náraze do jedného z mnohých [[atol]]ov takmer potopila. Ďalej pokračoval k dnešnej [[Indonézia|Indonézii]] (vtedy ''Batávia'') a do Veľkej Británie sa vrátil [[12. jún]]a [[1771]].
 
Okrem rozšírenia koloniálnych území Veľkej Británie mala jeho prvá plavba aj veľký vedecký význam, keďže sa mu podarilo spoznať východné pobrežie Austrálie a tiež neznáme vody [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Veľmi významným faktom jeho plavby je aj to, že až po Batáviu z jeho posádky nezahynul ani jeden jej člen (medzi Batáviou a Veľkou Britániou však zahynula až tretina jeho posádky), čo bolo na tú dobu veľmi nezvyklé. Cook totiž zaviedol na svojej lodi veľmi prísne hygienické zásady a dbal aj o zdravú životosprávu námorníkov. Na zamedzenie rozšírenia [[skorbut]]u, spôsobovaného nedostatkom [[Kyselina L-askorbová|vitamínu C]], vozil so sebou dostatočné zásoby kyslej kapusty a vždy sa snažil zásobovať loď čerstvou vodou. Cook bol po plavbe vymenovaný za prvého lodného dôstojníka (''Master'').
 
 
s
[[Súbor:Cook Three Voyages 59.png|frame|center|400px|Plavby Jamesa Cooka. Prvá plavba je vyznačená '''<span style="color:red">červenou</span>''', druhá '''<span style="color:green">zelenou</span>''', a tretia '''<span style="color:blue">modrou</span>''' farbou.]]
 
== Druhá plavba okolo sveta ([[1772]] – [[1775]]) ==
{{Hlavný článok|Druhá plavba Jamesa Cooka}}
Cookova druhá plavba okolo sveta sa začala [[13. júl]]a [[1772]], keď z Plymouthu vyplávali dve lode, veliteľská ''Resolution'' (Odhodlanie) a ''Adventure'' (Dobrodružstvo). Na palube boli aj dvaja [[astronóm]]ovia, William Wales a William Bayly. Za úlohu mali okrem iného v praxi vyskúšať prvé [[Chronometer|chronometre]]. Cesty sa zúčastnili aj prírodovedci Johann Reinhold Forster a Johann Georg a [[botanik]] Anders Sparrman. Obe lode sa plavili smerom k Južnej Afrike, mysom Dobrej nádeje sa preplavil do Indického oceánu a ďalej k Novému Zélandu. Cieľom výpravy bolo preskúmanie ďalších ostrovov a možno aj veľkej pevniny na juhu Tichého oceánu. Pri jeho hľadaní Cook [[17. január]]a [[1773]] ako prvý moreplavec prekročil [[južný polárny kruh]] a dostal sa až na dohľad od pobrežia [[Antarktída|Antarktídy]], na jej pobreží však nezakotvil.
h
 
Kvôli nedostatku zásob a nepriaznivým poveternostnými podmienkam sa otočil a plavil sa k súostroviu [[Tahiti]], kam dorazil po zastávke na [[Veľkonočný ostrov|Veľkonočnom ostrove]]. Počas roku [[1774]] potom obe lode križovali južnú [[Oceánia|oceániu]]. Objavili pritom [[Markézy]], [[Tuamotu]], [[Tonga]], [[Nové Hebridy (súostrovie)|Nové Hebridy]], [[Nová Kaledónia|Novú Kaledóniu]] a dnešné [[Cookove ostrovy]], ktoré nazval Harveyove ostrovy.
 
Medzi rokmi [[1774]] a [[1775]] sa plavil znovu na juh a objavil [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy|Južné Sandwichove ostrovy a Južnú Georgiu]].
 
Počas celej trojročnej plavby zomreli iba štyria členovia posádok oboch lodí. Cook bol po návrate do Británie povýšený do hodnosti kapitána a bola mu udelená zlatá Copleyho medaila za zásluhy o spoznanie príčin a elimináciu skorbutu v radoch námorníkov.
 
== Tretia plavba okolo sveta ([[1776]] – [[1779]]) a smrť ==
{{Hlavný článok|Tretia plavba Jamesa Cooka}}
V rokoch [[1776]] – [[1779]] viedol James Cook tretiu výpravu s cieľom nájsť severnú cestu okolo Ameriky. Cesty sa aj tentokrát zúčastnili dve lode, ''Resolution'' (odhodlanie) a ''Discovery'' (Objavovanie). Oboplával Afriku a vplával do Indického oceánu. V roku [[1777]] zakotvil na [[Tahiti]], kde si urobil prestávku pred pokračovaním plavby do severnejších vôd Tichého oceánu. Začiatkom roku [[1778]] objavil Cook [[Havajské ostrovy]], ktoré pomenoval Sandwichovými ostrovmi na počesť lorda Sandwicha, ktorý stál v tom čase na čele admirality. Domorodé obyvateľstvo Havajských ostrovov považovalo Jamesa Cooka za vtelenie boha ''[[Lona]]'' a správali sa k nemu aj k jeho posádke s veľkou úctou.
fg
 
[[7. marec|7. marca]] [[1778]] priplával k severoamerickému pobrežiu. Ďalej sa plavil okolo pobrežia dnešných štátov [[Oregon]] a [[Washington (štát)|Washington]], okolo [[Aljaška|Aljašky]] až napokon [[Beringov prieliv|Beringovou úžinou]] vkročil do [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]]. Cook sa tu pokúšal nájsť prechod do Atlantického oceánu, ale neúspešne. Koncom augusta [[1778]] sa výprava vydala na spiatočnú cestu a [[17. január]]a [[1779]] doplávala do zálivu Kealakekua na Havajských ostrovoch. Po krátkom oddychu sa Cook vydal na ďalšiu plavbu, onedlho sa však musel vrátiť kvôli oprave poškodeného [[Sťažeň|sťažňa]]. Cook tak narušil posvätné rituály Havajčanov, ktorí práve v tom čase oslavovali sviatky boha vojny ''[[Ku]]''. Domorodci navyše ukradli záchranné člny, ktoré sa Cook spolu so skupinou námorníkov pokúsil získať späť zajatím domorodého náčelníka a jeho držaním ako rukojemníka. Jamesa Cooka a ďalších štyroch námorníkov však domorodci obkľúčili a dobodali ich všetkých na smrť. Pozostatky kapitána Cooka boli uložené do malej truhly a boli pietne spustené do zálivu Kealakekua.
 
Po tragickej smrti kapitána Cooka pokračovala plavba pod velením kapitána Clerka smerom ku Kamčatke a Beringovej úžine, aby pokračovala v hľadaní priechodu medzi dvoma oceánmi. Výprava nabrala kurz do [[Anglicko|Anglicka]] až po smrti kapitána Clerka, ktorého vo velení nahradil John Gore.
 
== Cookovo dielo a jeho nasledovníci ==
Cookovou zásluhou boli podané prvé spoľahlivé poznatky o Austrálii, Oceánii, severozápadnom pobreží Severnej Ameriky, o Beringovej úžine ako aj o [[Arktída|arktických]] aj [[Antarktída|antarktických]] vodách. Na všetkých cestách si viedol starostlivo zápisky, ktoré vyšli za jeho života aj po smrti. Jeho dielo „''A voyage towards the south pole and round the world''“ z roku [[1777]], v ktorom opísal svoju druhú plavbu, sa stalo vo Veľkej Británii [[bestseller]]om. Knižne boli neskôr vydané aj jeho denníky z prvej a z poslednej plavby. Bol členom ''Kráľovskej spoločnosti náuk'' (Royal Society) a získal jej zlatú medailu.
g
 
Druhej a tretej plavby sa ako nižší dôstojník zúčastnil aj [[George Vancouver]], ktorý sa, podobne ako James Cook, stal významným cestovateľom a objaviteľom.
 
Tretej plavby sa zúčastnil aj [[William Bligh]], ktorý sa stal známy ako kapitán lode ''[[HMS Bounty]]'', [[Vzbura na Bounty|ktorej posádka sa proti nemu vzbúrila]].
 
== Literatúra ==