Rajčiak jedlý: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok |
infobox, typografia |
||
Riadok 1:
{{Infobox rastliny
Ríša po slovensky=[[Rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae|▼
| Obrázok = Tomatoes-on-the-bush.jpg
Podríša po slovensky=[[Vyššie rastliny]]|Podríša po latinsky=Cormobionta|▼
| Titulok =
| Stupeň ohrozenia =
▲Názov=Rajčiak jedlý|
| Ríša po latinsky = Plantae
Binomické meno=Solanum lycopersicum|▼
| Podríša po latinsky = Cormobionta
| Vývojová línia po latinsky =
Oddelenie po slovensky=[[Krytosemenné]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|▼
| Vývojová vetva po latinsky =
| Skupina 1 po slovensky =
| Skupina 1 po latinsky =
| Oddelenie po latinsky = Magnoliophyta
| Pododdelenie po slovensky =
| Pododdelenie po latinsky =
| Nadtrieda po slovensky =
| Nadtrieda po latinsky =
| Trieda po slovensky = Vyššie dvojdeložné
| Trieda po latinsky = Rosopsida
| Podtrieda po slovensky =
| Podtrieda po latinsky =
| Rad po slovensky = [[Ľuľkotvaré]]
| Rad po latinsky = Solanales
| Čeľaď po slovensky = [[Ľuľkovité]]
| Čeľaď po latinsky = Solanaceae
| Rod po slovensky = Rajčiak
| Rod po latinsky = Solanum
| Druh po slovensky = Rajčiak jedlý
| Druh po latinsky = S. lycopersicum
| Klasifikátor1 = [[Carl Linnaeus|L.]]
| Dátum1 = 1753
| Synonymá = ''Lycopersicon lycopersicum'' (L.) H. Karst.{{break}}''Lycopersicon esculentum'' Mill.
| Obrázok2 =
| Titulok2 =
}}
'''Rajčiak jedlý''' (''Solanum lycopersicum'';
▲'''Rajčiak jedlý''' (''Solanum lycopersicum''; neodborne<ref>{{citácia periodika|url=http://www.juls.savba.sk/ks/1967/5/ks1967-5.pdf|dátum prístupu=2010-02-09|titul=Spytovali ste sa : Rajčinový, paradajkový, či rajčiakový pretlak?|periodikum=Kultúra slova|rok=1967|číslo=05}}</ref>: '''rajčiak, rajčina, paradajka''') je druh z čeľade [[ľuľkovité]] (Solanaceae), čím je príbuzná s takými rastlinami, ako je zemiak, mandragora alebo petúnia. Botanické názvy a synonymá, ktoré sa používali v minulosti sú najmä ''Lycopersicon esculentum, Solanum esculentum'' alebo ''Lycopersicon lycopersicum''
Názov tejto rastliny sa vyvíjal a jeho súčasná medzinárodná podoba – tomato – sa zaužíval až v 19. storočí. Medzinárodný názov pochádza z jazyka Aztékov, kde sa táto rastlina nazývala ''xitomatl''.
Řádek 49 ⟶ 74:
Rajčiak jedlý pochádza zo [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], pričom divorastúce formy rajčiaka sa vyskytujú od severu [[Čile]] po [[Venezuela|Venezuelu]]. Najväčšia rozmanitosť kultúrnych foriem sa nachádza v Strednej Amerike. Tam ich kultivovali [[Aztékovia]] a [[Mayovia]], približne od roku 200 pred naším letopočtom. Semená rajčiaka sa našli pri vykopávkach južne od [[Mexiko City]], v jaskyniach v údolí Tehuacán.[[Súbor:Čierne rajčiaky (INDIGO ROSE) - Lučenec (2).jpg|náhľad|Rajčiak čierny]]
Rajčiak doviezol do Európy v roku 1498 [[Krištof Kolumbus]], konkrétne to bolo do [[Španielsko|Španielska]] a [[Portugalsko|Portugalska]]. Práve na základe toho, že bol do Európy dovezený, sa
Počiatočné opisy rastliny pochádzajú z prvej polovice 16. storočia, predovšetkým z Talianska. V roku 1544 popísal [[Pietro Andrea Matthioli]] túto rastlinu najskôr ako ''Pomi d'Oro'' (zlaté jablko) a v roku 1554 zaviedol latinský názov ''Mala aurea''. Ostatné prvé opisy a nákresy rastliny pochádzajú od [[Georg Oelinger|Georga Oelingera]] – (1553), [[Leon Hart Fox|Leona Hart Foxa]] – (1561) a [[Conrad Gesner|Conrada Gesnera]] – (1561). Pretože v tejto dobe ešte nebol zaužívaný žiaden jednotný systém vedeckého pomenovávania rastlín, vyskytuje sa rajčiak vo vtedajšej literatúre aj pod mnohými inými názvami. Bol to napríklad názov ''mala peruviana'', ''Pomi del Peru'' (peruánske jablko), ''Poma aurea'', ''Pomme d'amour'', ''pomum Amoris'' (jablko lásky), alebo zložené názvy ako ''Poma Amoris Fructo luteo'' alebo ''Poma Amoris Fructo rubro''.<ref name="Peralta06">Iris E. Peralta, Sandra Knapp, David M. Spooner: ''Nomenclature for wild and cultivated tomatoes''. In: ''Report of the Tomato Genetics Cooperative.'' Volume 56, September 2006. S. 6 – 12.</ref>
Řádek 58 ⟶ 83:
Okolo roku 1900 sa rajčiak rozšíril už aj do Nemecka a používal sa prevažne v južnej časti Nemecka na prípravu štiav, polievok a rôznych šalátov.<ref name="Pflanzenreich">Klaus Schumann, Ernst Gilg: ''Das Pflanzenreich, Hausschatz des Wissens.'' Verlag von J. Neumann, Neudamm, um 1900. Seite 772. ([http://caliban.mpiz-koeln.mpg.de/~stueber/gilg/index.html Online Scan])</ref>
{{projekt|wikispecies=Solanum lycopersicum|commons=category:Solanum lycopersicum}}▼
== Galéria ==
<gallery>
</gallery>
==
<references />
* {{preklad|de|Tomate|56884796}}
* Iris E. Peralta, Sandra Knapp & David M. Spooner: ''[http://www.nhm.ac.uk/research-curation/projects/solanaceaesource/taxonomy/description-detail.jsp?spnumber=3601 Solanum lycopersicum]''. In: ''Solanaceae Source'', 9. August 2008▼
▲{{projekt|wikispecies=Solanum lycopersicum|commons=category:Solanum lycopersicum}}
== Literatúra ==
▲* Iris E. Peralta, Sandra Knapp & David M. Spooner: ''[http://www.nhm.ac.uk/research-curation/projects/solanaceaesource/taxonomy/description-detail.jsp?spnumber=3601 Solanum lycopersicum]''. In: ''Solanaceae Source'', 9. August 2008
* John Paul Jones: ''Compendium of Tomato Diseases.'' American Phytopathological Society, 1991. ISBN 978-0-89054-120-3
* G. Marinetti: ''Guide pratique pour la culture de la tomate en hor sol'', 1992, S. 1 – 28
| |||