Italo-albánska gréckokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
šab.
Andreios (diskusia | príspevky)
d pravopis
Riadok 2:
'''Italo-albánska gréckokatolícka cirkev''' je jednou z [[východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkví]] [[byzantský obrad|byzantského obradu]].
 
Južné oblasti [[Taliansko|Talianska]] a [[Sicília]] boli počas dlhého obdobia pod gréckym vplyvom a vplyvom [[byzantský obrad|byzantskej]] tradície. Najskôr patrila táto oblasť pod [[Rím]]sky patriarchát, neskôr bola pričlenená pod [[Konštantínopol]]ský patriarchát až sa v 11. storočí vrátila naspäť do Rímskeho patriarchátu. V obdobiach, keď oblasť patrila pod Rím, to znamenalo latinizáciu na tomto území.
 
V [[15. storočie|15. storočí]] po príchode imigrantov z [[Pravoslávna cirkev|pravoslávneho]] južného [[Albánsko|Albánska]] tieto komunity dostali od rímskeho [[pápež]]a osobitného [[biskup]]a ale aj tak upadali. Pápežská [[bula]] ''Etsi Pastoralis'' z [[18. storočie|18. storočia]] bola predpokladom pre uznanie ich rovnoprávnosti s latinskými veriacimi v [[19. storočie|19. storočí]].
 
V súčasnosti majú v Taliansku tri jurisdikčné jednotky – z toho sú dve rovnoprávne [[eparchia (biskupstvo)|eparchie]] a jeden [[exarchát (kresťanstvo)|exarchátny]] [[monastier]]. Eparchia Lungro (v [[Kalábria|Kalábrii]]) má právomoc nad celým kontinentálnym Talianskom a [[eparchiaEparchia Piana degli Albanesi]] sa rozprestiera na celej Sicílii. Okrem týchto dvoch eparchií majú aj [[monastier]] Santa Maria di Grottaferrata (založený v roku [[1004]] neďaleko Ríma svätým Nílom), ktorý má od roku 1937 postavenie teritoriálneho opátstva.
 
== Externé odkazy ==