Kraľovany: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.79.195 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton |
VYLEPšENIE Značky: chybný odkaz na rok školská IP vizuálny editor |
||
Riadok 35:
}}
'''Kraľovany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v
V roku
Okolo roku [[1608]] mala obec asi
▲V roku [[1420]] sa Kraľovany spomínajú ako dedina patriaca [[Oravský hrad|Oravskému hradu]]. Najstarší písomný údaj je však z roku [[1363]]. Prví osadníci pochádzali z Turian.
▲Okolo roku [[1608]] mala obec asi 70 obyvateľov (14 rodín). V roku [[1715]] už 160 obyvateľov. Obec vznikla na významnej ceste z Turca na Oravu. V čase panovania [[Turzovci|Turzovcov]] tu bolo zriadené suché mýto, kde sa vyberali od pltníkov poplatky. V obci sa spomína sa aj panský hostinec, ktorý vlastnili Thurzovci. Hostinský Juraj Zábrezký v roku [[1647]] získal aj povolenie od Thurzovcov na mlyn a pílu, dostal taktiež časť panskej hory a k tomu aj pôdu. Časť obyvateľov Kraľovian sa zaoberala pltníctvom a lovom rýb. Daň z úlovku odovzdávali Oravskému panstvu, pretože nepracovali na panských roliach, boli slobodní. [[Alojz Mednyanský]] v roku [[1826]] spomína v ''Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn (Malebná cesta dolu Váhom)'', že sa v Kraľovanoch dajú chytať znamenité [[hlavátka|hlavátky]] 30 až 35 [[funt]]ov ťažké, a že sa tu zhromažďujú všetky plte prichádzajúce po rieke Orave. Dve polplte sa v Kraľovanoch spájali do jednej a polovica oravských pltníkov sa vracia domov. Mednyanský spomína aj majstrovsky vybudovanú cestu z roku [[1801]] cez rozstrieľané bralá dovnútra regiónu Oravy. Oravské panstvo rozšírilo podnikanie v obci dali postaviť [[valcha|valchu]] na výrobu súkna a prenajímalo hostinec. Vlastnilo obchod so soľou a voskom. Obec trpela v [[17. storočie|17. storočí]] počas stavovských povstaní. Po Bočkajovom povstaní dedina bola spustnutá a ošarpaná. Pohroma postihla obec aj v auguste [[1813]], keď ju zasiahla obrovská povodeň. Pokles obyvateľstva zapríčinila [[cholera]] v roku [[1873]] a vysťahovalectvo za prácou v rokoch [[1880]]{{--}}[[1890]]. Cesta a aj obec Kraľovany nabrali na význame po zriadení [[Železničná trať Kraľovany – Trstená|železnice do Oravského Podzámku]] v roku [[1898]]. V roku [[1910]] aj telegrafnej stanice. Železničná stanica na dôležitej križovatke [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] (súčasná trať [[Železničná trať Žilina – Košice|180 Žilina – Košice]]) a Oravy sa neskôr rozšírila. V roku [[1935]] mala až 6 koľají.
<!-- Prečo tento text už odtiaľto nieje štrukturovaný chronologicky? Jedná sa o preklep v dátume alebo achronológiu textu? -->
V roku [[1811|2011]] bol založený spolok bývalých [[urbarialisti|urbarialistov]]. Do majetku spolku patrili aj mlyn, píla, kameňolom, ťažba piesku, štrku, rybolov a poľovné právo. V roku [[1906]] bol postavený trojoblúkový kovový most. V roku [[1935]] už elektrifikovaná obec má 671 obyvateľov. V obci je evanjelický kostol z roku [[1913]]. Spomína sa aj zvonica so zvonmi z roku [[1763]] a [[1815]].
Ku obci Kraľovany patrí aj časť Rieka, v ktorej sa nachádza zatopený lom, ktorý ľudia využívajú na rekreačné účely. Mnoho ľudí sa nesprávne domnieva, že toto územie patrí ku vedľajšej obci [[Šútovo]], čo nie je pravda.
| |||