Zimbabwe: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d dopl. |
→Kolonizácia: Opravené informácie Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 75:
Už na konci 19. storočia mali belošskí osadníci v Južnej Rodézii vlastnú zákonodarnú radu a ich postavenie sa neustále zlepšovalo na úkor afrického obyvateľstva. Postupne klesal vplyv zástupcov Britskej juhoafrickej spoločnosti a od roku 1903 mali bieli osadníci rovnaký, neskôr vyšší počet svojich volených zástupcov v zákonodarnej rade ako predstavitelia Spoločnosti. Vďaka tejto prevahe Zákonodarná rada odmietla požiadavku Spoločnosti získať vlastníctvo neosvojenej pôdy a otvorila možnosť ďalšej vlny prisťahovalectva. V roku 1923 odkúpila britská vláda od Britskej juhoafrickej spoločnosti. Pred názov Rodézia, ktorý dostala po svojom zakladateľovi C. Rhodesovi sa pridal prívlastok Južná. A ako taká sa stala samosprávnou [[kolónia|kolóniou]].
Od roku [[1902]] bolo [[černosi|černošskému]] obyvateľstvu zákonom prisúdené bývanie v rezerváciách, mimo ktorých sa mohli zdržiavať len Afričania pracujúci na statkoch Európanov.
V päťdesiatych rokoch čelila [[Veľká Británia]] rozkladu koloniálnej ríše. Vláda v [[Londýn]]e odporučila vytvoriť Stredoafrickú federáciu oboch Rodézií a Ňašska (dnešné [[Malawi]]) a to i napriek značným ekonomickým rozdielom medzi krajinami a jednoznačne najvýhodnejšiemu postaveniu Južnej Rodézie. Vo federácii mala mať každý krajina svoj parlament a vládu, a okrem toho mal byť zriadený federálny parlament a vláda. [[Federácia]] mala mať úplnú autonómiu vo vnútorných záležitostiach, ale zahraničná politika mala byť riadená z Londýna. Proces zjednocovania nebol jednoduchý, problémové boli nielen protesty Afričanov, ale i ústava a spor usadlíkov s londýnskou vládou o rozsah právomocí. Nakoniec bol v roku 1953 proces zavŕšený, do platnosti vstúpila ústava a Južná Rodézia sa stala na 10 rokov súčasťou Federácie Rodézií a Ňašska.
Krok britskej vlády na udržanie, prípadne posilnenie vplyvu v oblasti sa obrátil proti nej. Federácia bola
[[Európa]]nia síce tvorili menej ako 5% obyvateľstva, ale v jednokomorovom Národnom zhromaždení, v ktorom mali prevahu juhorodézsky belosi získali približne 95% hlasov. Len 6 miest (po 2 z každého teritória) z celkového počtu 32 prináležalo Afričanom. V roku 1957 bol systém zmenený v pomere 44:12
V roku 1960 sa uskutočnila v Londýne konferencia o budúcom statuse a osude Federácie, ktorá nepriniesla žiadne výsledky. Trvalo ďalšie tri roky, pokiaľ sa Federácia Rodézií a Ňašska rozpadla na tri pôvodné územia, ktoré neskôr Afričania nazvali vlastnými menami: Zimbabwe (Južná Rodézia), [[Zambia]] (Severná Rodézia), [[Malawi]] (Našsko).
|