Zimbabwe: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Reacoon (diskusia | príspevky)
d dopl.
→‎Kolonizácia: Opravené informácie
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 75:
Už na konci 19. storočia mali belošskí osadníci v Južnej Rodézii vlastnú zákonodarnú radu a ich postavenie sa neustále zlepšovalo na úkor afrického obyvateľstva. Postupne klesal vplyv zástupcov Britskej juhoafrickej spoločnosti a od roku 1903 mali bieli osadníci rovnaký, neskôr vyšší počet svojich volených zástupcov v zákonodarnej rade ako predstavitelia Spoločnosti. Vďaka tejto prevahe Zákonodarná rada odmietla požiadavku Spoločnosti získať vlastníctvo neosvojenej pôdy a otvorila možnosť ďalšej vlny prisťahovalectva. V roku 1923 odkúpila britská vláda od Britskej juhoafrickej spoločnosti. Pred názov Rodézia, ktorý dostala po svojom zakladateľovi C. Rhodesovi sa pridal prívlastok Južná. A ako taká sa stala samosprávnou [[kolónia|kolóniou]].
 
Od roku [[1902]] bolo [[černosi|černošskému]] obyvateľstvu zákonom prisúdené bývanie v rezerváciách, mimo ktorých sa mohli zdržiavať len Afričania pracujúci na statkoch Európanov. Pre rezervácie bola vyčlenená najmenej úrodná pôda a akAk sa aj pôvodní obyvatelia postavili na odpor proti vykorisťovaniubielemu aobyvateľstvu, nespravodlivému rozdeľovaniu pôdy, boli bielou menšinou potlačení. Na základe zákonov im bola znemožnená i akákoľvek legálna politická činnosť, nemali volebné právo, nesmeli používať rovnaké dopravné a verejné zariadenia, v obchodoch i bankách boli obsluhovaní u rozdielnych prepážok, nesmeli navštevovať inštitúcie určené pre bielych. Pri sebe museli nosiť množstvo priepustiek a preukazov. Jednoducho vláda sa riadila heslom premiéra Hugginsa, že „bieli v Afrike nemôžu a nikdy nebudú považovať Afričanov rovných v politických a sociálnych vzťahoch“.<ref>I. Hrbek a kol., 1966, s. 602</ref>
 
V päťdesiatych rokoch čelila [[Veľká Británia]] rozkladu koloniálnej ríše. Vláda v [[Londýn]]e odporučila vytvoriť Stredoafrickú federáciu oboch Rodézií a Ňašska (dnešné [[Malawi]]) a to i napriek značným ekonomickým rozdielom medzi krajinami a jednoznačne najvýhodnejšiemu postaveniu Južnej Rodézie. Vo federácii mala mať každý krajina svoj parlament a vládu, a okrem toho mal byť zriadený federálny parlament a vláda. [[Federácia]] mala mať úplnú autonómiu vo vnútorných záležitostiach, ale zahraničná politika mala byť riadená z Londýna. Proces zjednocovania nebol jednoduchý, problémové boli nielen protesty Afričanov, ale i ústava a spor usadlíkov s londýnskou vládou o rozsah právomocí. Nakoniec bol v roku 1953 proces zavŕšený, do platnosti vstúpila ústava a Južná Rodézia sa stala na 10 rokov súčasťou Federácie Rodézií a Ňašska.
 
Krok britskej vlády na udržanie, prípadne posilnenie vplyvu v oblasti sa obrátil proti nej. Federácia bola úplne v rukách rasistickej menšiny, rasová diskrimináciavplyv sa rozšírilarozšíril i do Severnej Rodézie a Ňašska a oslabila vplyv Londýna.
 
[[Európa]]nia síce tvorili menej ako 5% obyvateľstva, ale v jednokomorovom Národnom zhromaždení, v ktorom mali prevahu juhorodézsky belosi získali približne 95% hlasov. Len 6 miest (po 2 z každého teritória) z celkového počtu 32 prináležalo Afričanom. V roku 1957 bol systém zmenený v pomere 44:12. Väčšina Afričanov nemala volebné právo. V prvej vláde, v ktorej nebol ani jeden Afričan, sa federálnym premiérom stal juhorodézsky premiér Huggins, neskôr ho vystriedal severorodézsky Welensky. Obaja boli neústupní, no najmä za vlády zarytého rasistu a prívrženca juhoafrického nacionalizmu Welenskeho sa pôvodní obyvatelia rozhodli protestovať, stávkovať a bojkotovať európsky tovar. Po masových zatýkaniach a brutálnych zákrokoch polície, no najmä po opakovanom, nevypočutom naliehaní na belošskýchbiele rasistovobyvateľstvo, bola londýnska vláda nútená prehodnotiť svoju koloniálnu politiku a prikloniť sa k myšlienke úplného odstránenia kolonializmu. Britská vláda vyslala do Federácie komisiu, ktorá mala zistiť postoj Afričanov k Federácii.
 
V roku 1960 sa uskutočnila v Londýne konferencia o budúcom statuse a osude Federácie, ktorá nepriniesla žiadne výsledky. Trvalo ďalšie tri roky, pokiaľ sa Federácia Rodézií a Ňašska rozpadla na tri pôvodné územia, ktoré neskôr Afričania nazvali vlastnými menami: Zimbabwe (Južná Rodézia), [[Zambia]] (Severná Rodézia), [[Malawi]] (Našsko).