Verzia z 12:17, 17. jún 2017 upraviť Sadlonova (diskusia \| príspevky) 30 editací dočasné Značka: vizuálny editor: prepnuté ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:54, 17. jún 2017 upraviť vrátiť Sadlonova (diskusia \| príspevky) 30 editací čiastočné opravy Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 32: \| Zdroj štatistiky-muži = }} '''Rakovina prsníkov''' je nádorové ochorenie postihujúce tkanivo prsných (mliečnych) žliaz. ~~Odborne,~~ '''[[~~karcinóm~~Karcinóm]] prsníka''' špecificky označuje zhubné nádory vznikajúce z ~~epitélia~~epitélialnych ~~prsných žliaz~~buniek. Rakovina prsníkov je najčastejším zhubným (malígnym) nádorom u žien a postihuje každú dvanástu ženu a jeho výskyt v [[populácia\|populácii]] v celosvetovom meradle neustále narastá. Celosvetový výskyt nie je rovnomerný, najčastejší je v Európe a Severnej Amerike, relatívne zriedkavejší v Južnej Amerike a Japonsku. Najčastejšie sa vyskytuje v období ohraničenom 35. až 75. rokom života ženy. Na Slovensku bolo v roku 2002 zaznamenaných 1945 nových prípadov u žien a 18 u mužov, čo dáva 48,6 prípadov na 100 000 žien a 0,6 prípadu na 100 000 mužov (štandardizované na svetovú populáciu). U slovenských žien ide jednoznačne o najčastejšie zhubné ochorenie.<ref name="onkologický register 2002">{{Citácia periodika \|meno=Ivan \|priezvisko=Pleško \|titul=Aktuálne globálne a lokálne poznatky a problémy epidemiológie zhubných nádorov \|periodikum=Onkológia \|rok=2006 \|ročník=1 \|číslo=1 \|strany=8–13 \|url=http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=1481 \|issn=1336-8176}}</ref> == Etiológia (príčiny vzniku) == Na molekulárnej úrovni sú za vznikom nádorových buniek mutácie, ktoré sú ~~experimentálne~~ späté s vplyvom estrogénov. <ref>Cavalieri E, Chakravarti D, Guttenplan J, Hart E, Ingle J, Jankowiak R, Muti P, Rogan E, Russo J, Santen R, Sutter T (August 2006). "Catechol estrogen quinones as initiators of breast and other human cancers: implications for biomarkers of susceptibility and cancer prevention". Biochimica et Biophysica Acta. 1766 (1): 63–78. PMID 16675129. doi:10.1016/j.bbcan.2006.03.001.</ref> === Vplyv hormonálnych faktorov === Na úrovni bunkovej regulácie sú prsníky tkanivom, ktoré sú citlivé na vplyv [[reprodukčné hormóny\|reprodukčných hormónov]]. Z tohto pohľadu je najvýznamnejší faktor [[estrogén]] a jeho deriváty. Estrogény priamo regulujú fyziologickú funkciu prsnej žľazy a cez signalizáciu vo vnútri buniek riadi funkciu a delenie epiteliálnych buniek. Tento ~~normálny fyziologický~~ účinok estrogénov je aj indikovaný pri vzniku nádorových buniek a ~~potenciuje~~potencuje [[tumorogenéza\|tumorogenézu]] {{chýba zdroj}}. Vychádzajúc z experimentálnych štúdií, dlhotrvajúce pôsobenie a vysoké hladiny estrogénu zvyšujú riziko vzniku karcinómu prsníka; naopak [[gestagény]] majú ochranný účinok {{chýba zdroj}}. Táto téza dáva prepodklad pre tvrdenie, prečo ženy so včasným nástupom [[menštruačný cyklus\|menštruačného cyklu]] (menarché), neskoro nastupujúcou [[menopauza\|menopauzou]] a tie, ktoré nikdy nerodili, sú vystavené vyššiemu riziku. [[Gestagény]] produkované v gravidite ([[progesterón]]) urýchľujú diferenciáciu buniek mliečnej žľazy, a tým znižujú predpokladané riziko rakoviny prsníka. {{chýba zdroj}} Na základe zvýšenej populačnej vzorky užívateľov, sa v poslednej dobe skúma zvýšené riziko u žien v menopauze, ktoré užívali estrogény vo forme [[substitučná terapia\|substitučnej terapie]] v rámci prevencie postmenopauzálneho syndrómu alebo [[osteoporóza\|osteoporózy]]) {{chýba zdroj}}. Mierne zvýšené riziko je u žien, ktoré dlhodobo užívajú hormonálnu [[antikoncepcia\|antikoncepciu]], pričom po jej vysadení sa dostáva k normálu až po uplynutí desiatich rokov {{chýba zdroj}}. Na základe epidemiologických štúdií sa medzi rizikové faktory radí aj [[obezita]] u žien v plodnom veku {{chýba zdroj}}. Etiologické dôvody sa vysvetľujú rôzne, napríklad zvýšenou produkciou estrogénov v tukovom tkanive cez hormón [[aromatáza]] syntetizujúci estrogén z testosterónovych prekursorov (http://lekarske.slovniky.cz/lexikon-pojem/aromataza-5). Paradoxne obezita pred nástupom menštruačného cyklu má ochranný efekt, hypoteticky spôsobený oneskorením a oslabením cyklu {{chýba zdroj}}. Naopak, výrazné zvýšenie telesnej hmotnosti v menopauze je opäť rizikové {{chýba zdroj}}. Nezhubné chronické ochorenia mliečnej žľazy ([[cystická mastopatia]], [[fibrocystická mastopatia]]) so sebou tiež nesú vyššie riziko vzniku karcinómu prsníka {{chýba zdroj}}. Ukazuje sa, že aspoň niektoré typy karcinómu prsníka by sa mohli postupne vyvíjať z pôvodne nezhubných cez dysplastické lézie, prekancerózy až do štádia invazívneho karcinómu {{chýba zdroj}}. Efekt výživy na riziko vzniku rakoviny prsníka je nejasný, existuje ~~veľa~~viacero epidemiologických štúdií, ale s málo vierohodnými, experimentálne overiteľnými výsledkami {{chýba zdroj}}. Zrejmé zvýšenie rizika je spojené s pravidelným požívaním [[alkohol]]u, pravdepodobne prostredníctvom zvyšovania hladiny estrogénov cez hormón aromatáza {{chýba zdroj}}. Efekt iných požívatín nebol v pozitívnom ani negatívnom zmysle spoľahlivo vedecky potvrdený. === Vplyv náhodných a dedičných mútácií === [[Súbor:HER2(2).jpg\|náhľad\|Histopatologický preparát invazívneho duktálneho karcinómu (imunohistochemické farbenie antiHER2 protilátkami)]] Rakovina prsníkov je heterogénne ochorenie, ktoré sa delí do troch základných terapeutických skupín podľa expresie hormonálnych receptorov, onkogénov a tumor supresorových génov. Skupina s pozitívnou expresiou estrogénovho receptora (luminal A a luminal B breast cancers) je najväčšia a najrozmanitejšia, tieto pacientky sú liečené endokrinou terapiou. Pacientky s amplifikáciou ''HER2'' onkogénu (''ERBB2'') sa lieči monoklonálnou protilátkou proti HER2. Nádory bez expresie estrogénoveho receptora, progesteronóveho receptora a HER2 sa nazývaju troj-negatívne nádory (basal-like breast cancers) a táto skupina sa lieči len chemoterapiou a nesie zvýšený výskyt zárodočných ''BRCA1'' mutácií. <ref>{{Citácia periodika\|priezvisko=Network\|meno=The Cancer Genome Atlas\|titul=Comprehensive molecular portraits of human breast tumours\|periodikum=Nature\|dátum=2012-10-04\|ročník=490\|číslo=7418\|strany=61–70\|issn=0028-0836\|doi=10.1038/nature11412\|url=https://www.nature.com/nature/journal/v490/n7418/full/nature11412.html#ref-link-3\|dátum prístupu=2017-06-17\|jazyk=en}}</ref> Asi u 25% žien s karcinómom prsníka sa pozoruje zvýšený familiárny (rodinný) výskyt tohoto ochorenia. Je preto zrejmé, že ženy, u ktorých sa v rodine vyskytol prípad alebo prípady tohoto ochorenia, nesú podstatne vyššie riziko možného vzniku rakoviny ako ostatná populácia. U 5 až 10 % žien s karcinómom prsníka možno hovoriť o dedičnom výskyte karcinómu. Objavuje sa často pred 30. rokom života. ~~Mutácie sa týkajú najmä génov BRCA 1 a 2, pričom sa nezvyšuje len riziko vzniku karcinómu prsníka ale i zhubného nádoru v ostatných orgánoch (najmä [[hrubé črevo]], [[vaječník]]y).~~▼ * [[onkogén]] HER2/neu (erbB2) – je aktivovaný približne v 1/4 prípadov všetkých invazívnych karcinómov a v 1/2 prípadov duktálneho karcinómu in situ (DCIS). Kóduje bielkovinu, ktorej štruktúra je veľmi podobná receptoru pre [[epidermálny rastový faktor]] (EGFR, epidermal growth factor receptor). Nález jeho výraznej aktivácie je spojený so zlou prognózou ochorenia. Nádory tohoto typu zle reagujú na chemoterapiu a hormonálnu liečbu. Novou nádejou v liečbe je imunoterapia monoklonálnou protilátkou (trastuzumab, obch. názov [http://www.herceptin.com/herceptin/patient/index.jsp Herceptin]), ktorá v kombinácii s chemoterapiou u časti pacientiek predlžuje prežívanie.▼ * [[tumor supresorový gén]] BRCA 1 a BRCA 2 – produkt [[gén]]ov funguje ako „opravár“ poškodenej [[deoxyribonukleová kyselina\|DNA]]; pri ich inaktivácii sa zvyšuje riziko „zhubnej“ mutácie, najmä vplyvom [[ionizujúce žiarenie\|ionizujúceho žiarenia]]. Ich poškodenie je časté v prípadoch nediferencovaných karcinómov mliečnej žľazy. Hlavne u BRCA2 je potvrdené zvýšené riziko vzniku karcinómu prsníka u mužov. Gén BRCA1 býva u mužov menej často mutovaný, s výnimkou židovskej populácie.▼ ▲* [[onkogén]] HER2/neu (erbB2) – je aktivovaný približne v 1/4 prípadov všetkých invazívnych karcinómov a v 1/2 prípadov duktálneho karcinómu in situ (DCIS). Kóduje bielkovinu, ktorej štruktúra je veľmi podobná receptoru pre [[epidermálny rastový faktor]] (EGFR, epidermal growth factor receptor). Nález jeho výraznej aktivácie je spojený so zlou prognózou ochorenia. Nádory tohoto typu zle reagujú na chemoterapiu a hormonálnu liečbu. ~~Novou~~Tieto ~~nádejou~~nádory ~~v liečbe je~~sa ~~imunoterapia~~liečia monoklonálnou protilátkou (trastuzumab, obch. názov [http://www.herceptin.com/herceptin/patient/index.jsp Herceptin]), ktorá v kombinácii s chemoterapiou u časti pacientiek predlžuje ~~prežívanie~~život. ▲U 5 až 10 % žien s karcinómom prsníka možno hovoriť o dedičnom výskyte karcinómu. Objavuje sa často pred 30. rokom života. Mutácie sa týkajú najmä génov BRCA 1 a 2, pričom sa nezvyšuje len riziko vzniku karcinómu prsníka ale i zhubného nádoru v ostatných orgánoch (najmä [[hrubé črevo]], [[vaječník]]y). ▲* [[tumor supresorový gén]] BRCA 1 a BRCA 2 – produkt [[gén]]ov funguje ako „opravár“ poškodenej [[deoxyribonukleová kyselina\|DNA]]; pri ich inaktivácii sa zvyšuje riziko „zhubnej“ mutácie, najmä vplyvom [[ionizujúce žiarenie\|ionizujúceho žiarenia]]. Ich poškodenie je časté v prípadoch nediferencovaných karcinómov mliečnej žľazy. Hlavne u BRCA2 je potvrdené zvýšené riziko vzniku karcinómu prsníka u mužov. Gén BRCA1 býva u mužov menej často mutovaný, s výnimkou židovskej populácie. Mutácie v génoch BRCA 1 a 2 zvyšujú riziko vzniku aj zhubného nádoru v ostatných orgánoch (najmä [[hrubé črevo]], [[vaječník]]y). == Patológia (typy nádorov) == Řádek 154 ⟶ 156: \|} ;Lymfatické uzliny (LU): {\| class="wikitable" Řádek 198 ⟶ 200: \|} ;Jednotlivé štádiá podľa TNM (podľa AJCC Cancer Staging Manual, 6. revízia, 2002): {\| class="wikitable"

Rakovina prsníka: Rozdiel medzi revíziami