Wilhelm Röntgen: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
IB norm., formulácie, ref., wl., typografia
Riadok 1:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno |Meno = Wilhelm Conrad Röntgen
| Rodné |Portrét meno = WilhelmRöntgen.JPG
| |Popis osoby = nemecký fyzik
| Portrét = WilhelmRöntgen.JPG
|Dátum narodenia = [[27. marec]] [[1845]]
| Veľkosť portrétu =
|Miesto narodenia = [[Lennep]], [[Nemecko]]
| Popis portrétu =
|Dátum úmrtia = {{dúv|1923|2|10|1845|3|27}}
| Dátum |Miesto úmrtianarodenia = [[Mníchov27. marec]], [[Nemecko1845]]
| Miesto narodenia = [[Lennep]], [[Nemecko]]
}}
| Dátum úmrtia = {{dúv|1923|2|10|1845|3|27}}
'''Wilhelm Conrad Röntgen''' (často aj '''William Conrad Roentgen''') (* [[27. marec]] [[1845]] – † [[10. február]] [[1923]]) bol [[nemecko|nemecký]] [[fyzika|fyzik]], pôsobiaci na univerzite vo [[Würzburg]]u, kde [[8. november|8. novembra]] [[1895]] vytvoril a zaznamenal [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetické vlnenie]], ktoré je dnes známe ako „lúče X“ alebo [[röntgenové žiarenie]].
| Miesto úmrtia = [[Mníchov]], [[Nemecko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
 
'''Wilhelm Conrad Röntgen''' (často aj '''William Conrad Roentgen'''); (* [[27. marec]] [[1845]], [[Lennep]] – † [[10. február]] [[1923]], [[Mníchov]]) bol [[nemecko|nemecký]] [[fyzika|fyzik]], pôsobiaci na univerzite vo [[Würzburg]]u, kde [[8. november|8. novembra]] [[1895]] vytvoril a zaznamenal [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetické vlnenie]], ktoré je dnes známe ako „lúče X“ alebo [[röntgenové žiarenie]].<ref name="nobelprize.org-biography" />
V novembri [[2004]] po ňom [[IUPAC]] pomenovala novoobjavený prvok [[Roentgenium]].
 
V novembri [[2004]] po ňom [[Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu]] (IUPAC) pomenovala novoobjavený prvok [[röntgénium]].<ref name="iupac-2004-roentgenium" />
 
== Mladosť a vzdelanie ==
Řádek 17 ⟶ 44:
 
== Kariéra ==
V roku [[1867]] sa Röntgen stáva odborným asistentom na univerzite v [[Štrasburg]]u a v roku [[1871]] [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na poľnohospodárskej akadémii v [[Hohenheim]]e. V roku [[1876]] sa vracia do Štrasburgu ako profesor fyziky a v roku [[1879]] je zvolený za vedúceho [[katedra (vysoká škola)|katedry]] fyziky na univerzite v meste [[Giessen]]. V roku [[1888]] získava miesto vedúceho katedry fyziky na univerzite vo [[Würzburg]]u, a v roku [[1900]] na [[Mníchov]]skej univerzite (na osobitnú žiadosť [[Bavorsko|Bavorskej]] vlády). Röntgen mal rodinu v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] (v štáte [[Iowa]]) a v určitom období uvažoval o emigrácii. Hoci prijal miesto na [[Columbia University in the City of New York|Columbijskej]] univerzite v [[New York (mesto)|New Yorku]] a mal kúpený lístok na cestu cez [[Atlantický oceán]], vypuknutie [[prvá svetová vojna|I.svetovej vojny]] zmenilo jeho plány - zostal v Mníchove po celý zvyšok svojej vedeckej kariéry. Röntgen umiera v roku [[1923]] na [[karcinóm hrubého čreva]]. Toto ochorenie pravdepodobne nemalo súvis s jeho prácou s [[ionizujúce žiarenie|ionizujúcim žiarením]], pretože jeho výskum trval len krátky čas a on sám bol jedným z mála vtedajších výskumníkov, ktorí pri práci s ním používali pravidelne ochranné štíty.
 
== Objav "lúčov„lúčov X"X“ ==
[[Súbor:X-ray by Wilhelm Röntgen of Albert von Kölliker's hand - 18960123-02.jpg|náhľad|vpravo|LegendárnaRtg. rtg snímkasnínka ruky Alberta von Köllikera, urobenávytvorená Wilhelmom Röntgenom na verejnej prednáške v roku 1896]]
Počas roku [[1895]] Röntgen používal vybavenie vyvinuté jeho kolegami [[Heinrich Rudolf Hertz|Hertzom]], [[Johann Wilhelm Hittorf|Hittorfom]], [[William Crookes|Crookesom]] a [[Philipp Lenard|Lenardom]] na výskum účinkov vysokonapäťových elektrických výbojov v sklenených [[vákuum|vákuových]] bankách. Koncom roka [[1895]] títo výskumníci začali skúmať vlastnosti elektrónových lúčov mimo baniek. Na začiatku novembra Röntgen opakoval experiment s jednou z Lenardových baniek, do ktorej bolo pridané tenké [[hliník]]ové okienko, umožňujúce elektrónovým lúčom opustiť banku. Banku obalil [[kartón]]om, aby chránil hliník pred poškodením silným elektrostatickým poľom, ktoré je potrebné na vytvorenie samotných lúčov. Röntgen si všimol, že neviditeľné elektrónové lúče vyvolali efekt [[fluorescencia|fluorescencie]] na malom kartónovom obrázku, namaľovaného platinokyanidom bária, ktorý bol položený neďaleko hliníkového okienka. Röntgen napadlo, že Hittorf-Crookesova banka, ktorá mala oveľa hrubšie sklo ako Lenardova banka, by mohla tiež vyvolávať rovnaký efekt.
 
Počas roku [[1895]] Röntgen používal vybavenie vyvinuté jeho kolegami [[Heinrich Rudolf Hertz|Hertzom]], [[Johann Wilhelm Hittorf|Hittorfom]], [[William Crookes|Crookesom]] a [[PhilippFilip Lenard|Lenardom]] na výskum účinkov vysokonapäťových elektrických výbojov v sklenených [[vákuum|vákuových]] bankách. Koncom roka [[1895]] títo výskumníci začali skúmať vlastnosti elektrónových lúčov mimo baniek. Na začiatku novembra Röntgen opakoval experiment s jednou z Lenardových baniek, do ktorej bolo pridané tenké [[hliník]]ové okienko, umožňujúce elektrónovým lúčom opustiť banku. Banku obalil [[kartón]]om, aby chránil hliník pred poškodením silným elektrostatickým poľom, ktoré je potrebné na vytvorenie samotných lúčov. Röntgen si všimol, že neviditeľné elektrónové lúče vyvolali efekt [[fluorescencia|fluorescencie]] na malom kartónovom obrázku, namaľovaného platinokyanidom bária, ktorý bol položený neďaleko hliníkového okienka. Röntgen napadlo, že Hittorf-Crookesova banka, ktorá mala oveľa hrubšie sklo ako Lenardova banka, by mohla tiež vyvolávať rovnaký efekt.
 
Neskoro večer, [[8. november|8. novembra]] [[1895]] sa Röntgen rozhodol tento nápad otestovať. Starostlivo zhotovil čierny kartónový kryt, podobný tomu, ktorý použil na Lenardovej banke. Prikryl ním Hittorf-Crookesovu banku a pripojil [[elektróda|elektródy]] k Ruhmkorffovej cievke, aby získal elektrický náboj. Pred samotným testom s platňou natretou platinokyanidom bária, Röntgen zatemnil miestnosť, aby otestoval nepriepustnosť svojho kartónového obalu pre viditeľné svetlo. Keď pustil cez banku elektrický prúd, potvrdil si, že jeho kryt je spoľahlivý a pokračoval ďalším krokom svojho experimentu. To bol okamih, kedy si všimol slabé mihotanie na laboratórnom stole, vzdialenom asi meter od banky. Aby získal istotu, spustil viacero výbojov, no zakaždým mihotanie videl. Zisťuje, že zdrojom mihotania je platňa s platinokyanidom bária, ktorú hodlal v ďalšej fáze pokusu použiť.
Řádek 28 ⟶ 57:
Röntgenov objav „lúčov X“ nebola náhoda, ani nepracoval sám. So svojimi výskumami a výskumom svojich kolegov v rôznych krajinách, bol tento objav „na spadnutie“. V skutočnosti boli „lúče X“ vytvorené a prvý ich „záznam“ na film urobený na [[Pensylvánia|Pensylvánskej]] univerzite o dva roky skôr. No výskumníci si neuvedomili dôležitosť svojho objavu, založili film pre neskoršie posúdenie a preto stratili príležitosť na rozpoznanie jedného z najväčších objavov fyziky.
 
Keď Röntgen skúmal schopnosť rôznych materiálov zastaviť „lúče X“, vložil do cesty lúčom drobný kúsok [[olovo|olova]]. V tej chvíli uvidel prvý [[skiaskopia|skiaskopický]] obraz - mihotajúce sa [[kosť|kosti]] svojej vlastnej ruky na platni s platinokyanidom. Neskôr uviedol, že to bola chvíľa, kedy sa rozhodol udržať svoje pokusy zatiaľ v tajnosti. Bál sa totiž o svoju profesionálnu reputáciu, ak by sa ukázalo, že jeho pozorovania sú chybné.
[[Súbor:X-ray by Wilhelm Röntgen of Albert von Kölliker's hand - 18960123-02.jpg|náhľad|vpravo|Legendárna rtg snímka ruky, urobená Röntgenom]]
Keď Röntgen skúmal schopnosť rôznych materiálov zastaviť „lúče X“, vložil do cesty lúčom drobný kúsok [[olovo|olova]]. V tej chvíli uvidel prvý [[skiaskopia|skiaskopický]] obraz - mihotajúce sa [[kosť|kosti]] svojej vlastnej ruky na platni s platinokyanidom. Neskôr uviedol, že to bola chvíľa, kedy sa rozhodol udržať svoje pokusy zatiaľ v tajnosti. Bál sa totiž o svoju profesionálnu reputáciu, ak by sa ukázalo, že jeho pozorovania sú chybné.
 
Röntgenov pôvodný článok, „O novom druhu lúčov X,“ bol publikovaný o 50 dní neskôr - [[28. december|28. decembra]] [[1895]]. [[5. január]]a [[1896]] oznámili [[rakúsko|rakúske]] noviny Röntgenov objav nového typu [[radiácia|radiácie]]. [[13. január]]a [[1896]] sa konalo zasadanie Würzburgskej Spoločnosti pre fyziku a medicínu, kde on sám demonštroval svoj objav i jeho možné praktické využitie v medicíne. Na tomto zasadnutí bol prijatý návrh anatóma [[Rudolf Albert von Kölliker|R.A.Köllikera]] (1817 {{- -}}1905), aby boli „lúče X“ pomenované po svojom objaviteľovi. Röntgen bol po svojom objave ocenený univerzitou vo [[Würzburg]]u čestným titulom doktor medicíny. O lúčoch X publikoval celkovo 3 články, v období medzi rokmi [[1895]] a [[1897]]. Žiadne z jeho záverov neboli potvrdené ako chybné. Dnes je Wilhelm Conrad Röntgen považovaný za otca diagnostickej [[rádiológia|rádiológie]] - [[medicína|medicínskeho]] odboru, ktorý používa zobrazovacie metódy na diagnostiku ochorení.
 
V roku [[1901]] bola Röntgenovi udelená vôbec prvá [[Nobelova cena za fyziku]]. Ocenenie bolo oficiálne ''„zaza uznanie mimoriadneho prínosu, ktorý vykonal objavom pozoruhodných lúčov, následne pomenovaných podľa neho“neho''. Röntgen daroval finančnú sumu, ktorá k cene patrila, svojej univerzite. Podobne ako [[Pierre Curie]] o niekoľko rokov neskôr, si z morálnych dôvodov odmietol [[patent (právo vynálezcu)|patentovať]]ovať čokoľvek, čo sa vzťahovalo k jeho objavu. Dokonca ani nechcel, aby sa ním objavené žiarenie volalo podľa neho; vždy dával prednosť označeniu „lúče X“.
 
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<ref name="nobelprize.org-biography">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Wilhelm Conrad Röntgen - Biographical
| url = http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/physics/laureates/1901/rontgen-bio.html
| vydavateľ = nobelprize.org
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-06-24
| miesto =
| jazyk =
}}
</ref>
<ref name="iupac-2004-roentgenium">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Element 111 is named roentgenium
| url = http://old.iupac.org/news/archives/2004/naming111.html
| vydavateľ = IUPAC
| dátum vydania = 2004-11-08
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-06-24
| miesto =
| jazyk =
}}
</ref>
}}
 
== Pozri aj ==
Řádek 44 ⟶ 106:
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/physics/laureates/1901/rontgen-bio.html Životopis na oficiálnej stránke Nobelovej ceny]
* ''[http://www.gutenberg.org/files/14663/14663-h/14663-h.htm#page403 The New Marvel in Photography]'', článok o a rozhovor s Röntgenom v McClure's magazine, Vol. 6, No. 5, Apríl [[1896]], z [[ProjektProject Gutenberg|Projektu Gutenberg]]
* [http://physics.nobel.brainparad.com/wilhelm_conrad_rontgen.html Wilhelm Conrad Röntgen]
* ''[http://www.gutenberg.org/files/14663/14663-h/14663-h.htm#page403 The New Marvel in Photography]'', článok o a rozhovor s Röntgenom v McClure's magazine, Vol. 6, No. 5, Apríl [[1896]], z [[Projekt Gutenberg|Projektu Gutenberg]]
* [http://alsos.wlu.edu/qsearch.aspx?browse=people/Röntgen,+Wilhelm Komentovaná bibliografia o Wilhelmovi Röntgenovi z Alsos Digital Library]
 
* [http://members.chello.nl/~h.dijkstra19/page5.html Stránka o katódových bankách]
 
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku}}