Srebrenický masaker: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
'''Srebrenický masaker''' je označenie masových [[poprava|popráv]] približne 2000 [[Bosniaci (Moslimovia)|bosnianskych Moslimov]], hlavne mužov a chlapcov okolo mesta [[Srebrenica]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], ktorý sa odohral v júli 1995 počas vojny v Bosne. Masaker je považovaný za najbrutálnejší [[vojnový zločin]] na území Európy od konca [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name="EGCAH">Honig, J. W., ''Srebrenica.'' in Shelton, D. L. (Ed.), Encyclopedia of Genocide and Crimes Against Hhumanity. Thomson Gale, Detrit, s. 988 – 989</ref> Masové vraždy vykonávali vojská Republiky Srbskej (VRS) pod vedením generála [[Ratko Mladić|Ratka Mladića]]. Na masakroch sa podieľala aj polovojenská jednotka Srbského ministerstva obrany a niekoľko stoviek ruských a gréckych dobrovoľníkov.
 
Srebrenica bola pôvodne miestom, ktorému sa na jar 1992 vyhla srbská ofenzíva. Po obnovení bojov v roku 1993 bola oblasť vyhlásená rezolúciou [[Spojené národy|Spojených národov]] č. 819 za bezpečnú zónu, čo malo za následok, že do oblasti sa dostalo asi 40 000 moslimských utečencov. V meste sa nachádzal kontingent 600 holandských vojakov [[UNPROFOR]]. Bosnianski moslimovia v oblasti v tomto období uskutočnili viacero masakrov miestnych Srbov. S blížiacim sa koncom vojny 6. júla 1995 začali Vojská republiky Srbskej pod vedením [[Ratko Mladić|Ratka Mladića]] ofenzívu s cieľom vyhnať bosnianskych moslimov zoz [[enkláva|enklávy]]. 11. júla sa im podarilo prekonať obranu 28. divízie bosnianskej armády a mesto obsadili. Časť jednotiek 28. divízie ustúpila, zvyšok padol do zajatia. Približne 15 000 moslimských mužov sa pokúsilo uniknúť z obkľúčenia smerom k bosnianskym silám pri [[Tuzla|Tuzle]]. Niekoľko tisíc z nich však bolo chytených, zaistených a v priebehu týždňa popravených. Asi 25 000 bosnianskych moslimov sa uchýlilo do tábora UNPROFOR v obci [[Potočary]] asi {{km|5|m}} od Srebrenice. V tábore, ktorý nebol uspôsobený pre tak veľké množstvo ľudí však panovali zlé podmienky.
 
Veliteľ holandskej jednotky plukovník [[Thomas Jakob Peter Karremans|T. Karremans]] vyjednával 11. júla s veliteľom Vojsk republiky Srbskej Mladićom, aby bolo o civilistov postarané. Mladić žiadal od Holanďanov vydanie všetkých príslušníkov 28. divízie s cieľom zistiť, či sa nepodieľali na predošlých zločinoch voči Srbom.
Anonymný používateľ