Ernő Gerő: Rozdiel medzi revíziami

{{urgentne upraviť|2017-06-28}}{{Infobox Politik

Gerő sa narodil v [[Trebušovce|Trebušovciach]] v židovskej rodine ako jedno z desiatich detí. Jeho otec bol maloobchodník a prenajímateľ. Hoci pochádzal z veriacej rodinerodiny, hoci neskôr náboženstvo úplne odmietol. V roku 1916 začal študovať na Medicínskej fakulte (dnes Semmelweisova Univerzita), avšak titul nikdy nezískal. V roku 1918 vstúpil do Komunistickej strany a zapájal sa do rôznych jej činností. Na počiatku vzniku komunistického hnutia Maďarskej časti Rakúsko-Uhorska, Gerő utiekol do Sovietského zväzu po krátkej vláde komunistu Béla Kúna, ktorý bol zvrhnutý v auguste 1919. Počas 20 rokov života v ZSSR, Gerő bol aktívnym agentom [[KGB]]. Vďaka tomu bol Gerő v Kominterne - medzinárodnej organizácií komunistov, bol vo Francúzsku a zúčastnil sa aj Španielskej občianskej vojny. Tam robil čistky voči trockystomtrockistom v medzinárodných brigádach. Vďaka tomu dostal prezývku "mäsiar Barcelóny".<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Roman|meno=Eric|titul=Austria-Hungary and the Successor States: A Reference Guide from the Renaissance to the Present|vydanie=European Nations|vydavateľ=Facts on File|miesto=|rok=2003|isbn=978-0816045372|strany=478}}</ref>

V novembri 1945 sa konali voľby kde maďarskí komunisti pod vedením Gerő a MátyásMátyása Rákosiho získali 17% hlasov oproti 57% stranyStrane menších statkárov s 57% podporou. Avšak sovietkysovietsky veliteľ, maršál [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Kliment Vorošilov]] zostavil koaličnú vládu s komunistami na čele. Komunisti v roku 1949 zmanipulovali voľby a prebrali moc v krajine, keď bol Rákosi ešte vo vedení strany. Gerő a Mihály Farkas boli Rákosiho pravými rukami. Rákosi si v roku 1952 uzurpoval aj úrad premiéra. Hoci jeho autorita bola o rok otrasená po smrti Stalina po tom, čo ZSSR trvalo na výmene premiéra za Imreho Nagya. Gerő bol ponechaný ako protiváha voči reformátorom. Rákosimu sa podarilo znovuzískať kontrolu avšak začiatkom roka 1956 mu bola autorita podkopaná tajným prejavom [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikity Chruščova]], ktorý odsúdil stalinizmus a 18. júla ho donútil odísť z úradu Anastáz Mikoljan.