Ernő Gerő: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
další preklad z holandskej wiki
menšie úpra vy
Riadok 23:
 
== Životopis a kariéra ==
Gerő sa narodil v [[Trebušovce|Trebušovciach]] v židovskej rodine ako jedno z desiatich detí. Jeho otec bol maloobchodník a prenajímateľ. Keď mal 12 rokov, zomrela mu matka Mária rod. Engelová. Hoci pochádzal z veriacej rodiny, neskôr náboženstvo úplne odmietol. Úspešne absolvoval gymnázium v Budapešti (dnes Újpesti Károlyi István Általános Iskola és Gimnázium). V roku 1916 začal študovať na Medicínskej fakulte (dnes Semmelweisova Univerzita), avšak titul nikdy nezískal. Tu sa stretol aj s organizáciou Socialistickým zväzom robotníckej mládeže, kde vstúpil. Neskôr, v roku 1918 prestúpil do Komunistickej strany Maďarska (Kommunista Ifjúmunkások Magyarországi Szövetsége) a zapájal sa do rôznych jej činností. Bol vyslaný na zjazd ktorý sa konal 20-22.júna 1919. Bol tiež členom Červnej armády, avšak nikdy v nej neslúžil. Na počiatku vzniku komunistického hnutia Maďarskej časti Rakúsko-Uhorska, krátkej vláde komunistu Béla Kúna v [[Maďarská republika rád|Maďarskej republike rád]], ktorá bola zvrhnutá v auguste 1919. Gerő bol odsúdený na 14 rokov väzenia, avšak utiekol do Sovietského zväzu. Počas 20 rokov života v ZSSR, Gerő bol aktívnym agentom [[KGB]]. Vďaka tomu bol Gerő v Kominterne - medzinárodnej organizácií komunistov, bol vo Francúzsku a zúčastnil sa aj Španielskej občianskej vojny. Tam pôsobil ako poradca španielskej vláde Juana Negrína. Tam robil čistky voči trockistom v medzinárodných brigádach. Vďaka tomu dostal prezývku "mäsiar Barcelóny".<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Roman|meno=Eric|titul=Austria-Hungary and the Successor States: A Reference Guide from the Renaissance to the Present|vydanie=European Nations|vydavateľ=Facts on File|miesto=|rok=2003|isbn=978-0816045372|strany=478}}</ref>
 
Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa vrátil do Moskvy a prečkal tam vojnu. Po zániku komunistickej internacionály v roku 1943 mal na starosti propagandu mierenú proti nepriateľom a vojnových zajatcov. Gerő bol medzi prvými komunistickými funkcionármi, ktorí sa vrátili do Maďarska začiatkom novembra 1944. Ernő Gerő bol členom dočasnej vlády - Národnej genegálnej rady (Nemzeti Főtanács) od 26. januára do 11. mája 1945.
Riadok 33:
 
== Neskorší život a smrť ==
23. októbra 1956 predniesol prejav v ktorom oznámil odvetné opatrenia proti povstalcom.
 
{{Citát|text=... My komunisti, sme maďarskí vlastenci! Boli sme patriotmi vo fašistickým Hortyovských väzeniach, aj keď sme tvrdo pracovali desaťročia v ilegalite . Patriotmi boli doma, i v španielskej vojne o nezávislosť. Veríme a robíme všetko preto, aby socializmus bol budovaný v jednote s ostatnými krajinami, na báze marxizmu a leninizmu, ale s maďarskou osobitosťou ekonomickej a sociálnej situácie našej krajiny, maďarskej tradície, s prihliadnutím na najdôležitejšie a najzákladnejšie otázky našej krajiny.|zdroj=Ernő Gerő - prejav v rádiu, 23. október 1956}}
 
Sovietski vyslanci tlačili na Gerőa aby odstúpil 25. októbra 1956, počas druhého dňa povstania, potom ako nevhodne predniesol tvrdú reč, ktorá rozzúrila dav ľudí. Ústredný výbor strany po stretnutí odsúhlasil, aby na jeho miesto ako vedúceho v strane obsadil János Kádar, Imre Nagy ako premiér ukončiac tak Gerőve medzivládie. Gerő ušiel do ZSSR, ale po potlačení revolúcií umiernenejší Kádarov režim odmietol jeho návrat do Maďarska.