Verzia z 15:58, 3. apríl 2017 upraviť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací d Revízia 6477380 používateľa 213.151.236.112 (diskusia) bola vrátená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:41, 1. júl 2017 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 10: Južní Aztékovia (Mexikovia, Tenochkovia) pod vedením Tenoka založili v roku [[1325]] (alebo [[1310]]) na tomto močaristom ostrove [[Tenochtitlan]]. Nepriaznivý terén ostrova ich neodradil. Pomocou odvodňovacieho systému „[[chinampa]]“, ktorý vynašli, získavali postupne malé políčka, na ktorých pestovali všetky potrebné plodiny. Keď bolo odvodnené dostatočne veľké územie, začali budovať mesto. ~~Sevení~~Severní Aztékovia založili v roku [[1345]] Tlatelolco na miniostrove severne od Tenochtitlánu. Neskorším dobytím Tlatelolca boli obe mestá spojené. V Tenochtitlane vládli spočiatku títo vládcovia: Riadok 39: Aztécka spoločnosť bola tradične rozdelená do dvoch tried – [[roľník]]ov a [[šľachta\|aristokraciu]]. Príslušnosť k aristokracii pôvodne nebola dedičná, neskôr sa však dedičnou stala. Aztékovia sa mohli stať príslušníkmi aristokracie aj svojimi schopnosťami preukázanými vo [[vojna\|vojne]]. Jadro aztéckej armády tvorili profesionálni bojovníci, po ich boku však bojovali aj vojaci, vykonávajúci vojenskú službu. Títo sa mohli stať profesionálnymi bojovníkmi, ak zajali určitý počet nepriateľov a nakoniec im vojenské pocty mohli priniesť i povýšenie do aristokratického stavu. V neskorších rokoch vznikla aj tretia trieda – [[Obchodná činnosť\|obchodníci]]. Hoci boli objektom pohŕdania zo strany bojovníkov, napriek tomu s nimi bojovníci obchodovali, keď potrebovali vymeniť svoju vojnovú korisť za potrebný [[tovar]]. Na čele aztéckej spoločnosti stála vládnuca vrstva hodnostárov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší vládca. Volila ho rada zložená zo zástupcov [rodov. Významnú úlohu hrali aj [[kňaz]]i. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špecializovali na štúdium [[astronómia\|astronómie]], iní na poznávanie [[rastliny\|liečivých rastlín]]. Najvyššia [[hodnosť]], ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza. Obchodníci s tovarom privážali aj dôležité informácie o rôznych krajinách pre vládcu, za čo od panovníka dostávali pocty a majetky. Remeselníci mali [[titul]], ktorý sa udeľoval za objavy pri práci so vzácnymi materiálmi. Na spodnej priečke sociálneho rebríčka stáli prostí ľudia, prevažne roľníci, povinní odvádzať štátu [[daň\|dane]], pracovať alebo slúžiť vo vojsku. Často sa však stávali obetnými predmetmi. Výchova [[dieťa\|detí]] bola obzvlášť veľmi prísna. Bola najväčšou starosťou [[rodič]]ov, pretože umožňovala získať si úctu [[feudál]]a. Pätnásťročné deti zverili buď do výchovy kňazom chrámu, alebo do vojenských škôl. Telesné [[trest]]y neboli výnimkou, vychovávatelia trestali deti zabodávaním tŕňov agávy do rúk, alebo ich nútili dýchať štipľavý dym z červenej papriky. Pravdepodobne väčšina stredoamerických [[kmeň (etnografia)\|kmeňov]] vykonávala [[obeť (náboženstvo)\|ľudské obety]]. Nazdávali sa, že zaženú biedu tým, že napoja svojich bohov "najcennejšou tekutinou", ľudskou [[krv]]ou. Až do strašnej krajnosti dotiahli túto tradíciu Aztékovia. Odhaduje sa, že každoročne obetovali až 20 000 ľudských životov. Obrad uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých [[pyramída\|pyramíd]]. Obeť najprv zabili [[nôž\|nožom]] s ostrou čepeľou z [[obsidián]]u, prípadne z [[chalcedón]]u. Potom z nej vybrali [[srdce (orgán)\|srdce]]. Aby získali dostatočný počet obetí, často bojovali. V týchto "Kvetinových vojnách" boli bojovníci vyzbrojení širokými [[meč]]mi s obsidiánovým ostrím.

Aztécka ríša: Rozdiel medzi revíziami